Farnosť Sebedražie a Chrám sv. Barbory majú bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Miestny kostol sv. Barbory síce vznikol už na začiatku 15. storočia, nie je však isté, či už v tomto čase vznikol aj symbol obce.
Založenie a Vývoj Farnosti
Okolo roku 1332 bola vytvorená prievidzská mestská fara, do ktorej patrilo okrem iných obcí aj Sebedražie. Roku 1431 získali Majténiovci od kráľa hrad a panstvo Sivý Kameň. Tým sa aj Sebedražie spolu s inými poddanskými dedinami ocitlo v ich vlastníctve.
Pravidelná revize hromosvodu chrámu sv. Barbory v Kutné Hoře
Kapláni a Kňazi
Z obdobia, keď Sebedražie bolo filiálkou prievidzskej farnosti, sú známe mená kaplánov a kňazov, ktorí sem dochádzali slúžiť omše.
- Ján Zolnay (1708-1780)
- Michal Burday
- Anton Feďvereš
Sebastián Krúdl v Sebedraží pôsobil v roku 1788 a vtedy tu bola zriadená miestna kaplánska stanica. V rokoch 1793 až 1808 sem dochádzali kaplán Mikuláš Zágolik, počas jedného roka Jakub Mayer a napokon Ábel Mutňanský.
Zriadenie samostatnej farnosti roku 1806 bolo viazané aj na duchovnú starostlivosť o občanov obce Cigeľ. Medzi prvými ordinovanými v Sebedraží bol Ján Vendrinský, ktorý tu pôsobil v rokoch 1808-1810. Po ňom nastúpil na 20 rokov Samuel Zachej (žil v rokoch 1782-1859). V rokoch 1830 až 1856 tu pôsobili najskôr administrátori z Prievidze, po nich sa postupne vystriedali kňazi: Ján Smetanay (1806-1855), Leopold Kredich, Izák Peťko (1821-1847), ktorý je v obci pochovaný, a Izák Čillík (1814-1856).
Fara
Roku 1812 bola na zhorenisku dvoch želiarskych domov postavená nová fara. Hlavná budova v tvare písmena L bola postavená z pálených tehál a s klenbami v pivniciach. Vchod na priečelí mal lomený oblúk a štyri schody z tesaného červeného travertínu. Dlhá chodba spájala obývaciu aj hospodársku časť. Na dvore boli maštale, sýpka, malá pajta (stodola) a studňa, ktorá slúžila aj obyvateľom priľahlého okolia. Farnosť obhospodárovala 20 hektárov ornej pôdy (celé Vrchy), niekoľko hektárov lúk a dve rozsiahle záhrady.
Obnova a Zmeny v Architektúre
Roku 1856 prichádza do farnosti nový kňaz Imrich Vály (1815-1886). Počas jeho pôsobenia sa kostol v roku 1875 obnovil a zmenil z pôvodnej gotickej architektúry na klasicistickú. Svedčí o tom stavba veže a fasád kostola. Po odchode kňaza Vályho v roku 1882 nastúpil do kňazskej služby Karol Lasáb (1835-1899).
Pôsobenie Kňaza Mateja Grígeľa
Od roku 1899 pôsobil v obci kňaz Matej Grígeľ. Stal sa členom obecného zastupiteľstva, a preto ho často poverovali konaním s vrchnosťou, najmä pri získavaní finančných prostriedkov. Roku 1910 získal podporu od biskupskej stolice na výmenu oltára a kazateľnice. Roku 1916 boli zrekvírované a roztavené 2 zvony (31kg a 17kg) na vojenské účely. Vojsko za ne zaplatilo obci 192 korún. Zostal iba najmenší zvon na vyhlasovanie poplachov.
Roku 1922 boli vo firme Adolf Heller a syn objednané dva nové zvony - sv. Michal (78kg) a sv. Florián (40kg). Na vyplatenie sumy 7179 Kč bola zorganizovaná zbierka. Čiastkou 2000 korún prispel „ruženský“ spolok. Nové zvony boli slávnostne posvätené 17. septembra 1922 dekanom Antonom Miššuthom z Prievidze.
Predtým sa v roku 1920 začala oprava veže, potom sa pokračovalo opravou kostola a fary až do roku 1925. Kňaz Grigeľ získal na túto akciu roku 1919 finančnú čiastku vo výške 21000 Kč. Firma Engliš z Prievidze opravila vonkajšie omietky s novou farebnou úpravou, vymenila schody na emporu, vydláždila kostol keramickou dlažbou a strechu pokryla novou škridľou - bobrovkou.
Roku 1927 praskol starý zvon. Bol nahradený novým s hmotnosťou 220kg a dostal meno Barbora.
Roku 1930 bola na mieste starej kaplnky postavená nová kaplnka na úctu k Lurdskej Panne Márii. Kaplnka s drevenou sochou svätice v interiéri od umeleckého rezbára Viliama Šteffeka z Banskej Štiavnice bola vysvätená 8. novembra 1931.
Kňaz Matej Grígeľ pôsobil v obci viac ako 35 rokov. Zomrel 26. apríla 1935 a je pochovaný na sebedražskom cintoríne. Už počas choroby mu pomáhal bojnický kaplán Stanislav Smida, ktorý spravoval faru do októbra 1935. Vtedy prišiel z Handlovej Viliam Weis. Začal sa venovať mladej generácii, nácviku divadelných hier, kabaretov a organizovaniu zábavných podujatí. Pod jeho vedením sa aktivizovala v obci generácia výborných divadelných ochotníkov, ktorí každoročne odohrali niekoľko divadelných predstavení.
Roku 1937 prišli do obce redemptoristi z Kostolnej pri Trenčíne. V októbri 1941 ich vystriedal starý kňaz Ignác Leporis (1876-1954), tichý a skromný človek. Jeho nástupcom sa od roku 1946 stal Vojtech Félix (1882-1957). Počas jeho pôsobenia bola opravená sakristia kostola.
Symboly Obce Sebedražie
Symboly obce Sebedražie sú evidované v heraldickom registri pod signatúrou S-71/94 na Ministerstve vnútra SR. Erbom obce je svätá Barbora, korunovaná so zlatým kalichom a hostiou v pravej ruke a so strieborným mečom v ľavej ruke. Vlajku obce tvorí päť pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej a bielej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.
Podľa doterajších výsledkov bádania je veľmi ťažké usúdiť, kedy v obci vznikla organizovaná obecná správa a v tej súvislosti aj symbol obce. Historický znak Sebedražia tvorí patrónka farského kostola sv. Barbora. Nie je to vylúčené, pretože na najstaršom známom obecnom pečatidle, ktorého odtlačok našla Š. Drahošová na dokumente z r. 1783, je sv. Barbora v šesťhrannom pečatnom poli, čo je typické predovšetkým pre obdobie gotiky.
Na odtlačku mladšieho pečatidla - z r. 1865 - je to zasa opačne. Zreteľne je vidieť meč, na tomto pečatidle ho drží v ľavej ruke, a menej zreteľný je kalich s Hostiou v pravej ruke. Na novom pečatidle je sv. Barbora korunovaná a okolo hlavy má gloriolu. Odtlačok tohto pečatidla sme našli na dokumente z r. 1871. Jeho kruhopis znie: PEČAT OBCE SZEBEDRÁZS (1865). Letopočet vyrytý v zátvorke jasne naznačuje, že ide o renováciu staršieho obecného pečatidla. Obec ho určite používala až do začiatku nášho storočia.
Pri tvorbe erbu Sebedražia v novembri 1993 sme za najvýhodnejšiu predlohu považovali symbol obce z mladšieho erbového pečatidla. Jeho obsahom je teda historický znak obce - patrónka farského kostola sv. Barbora. Za erb obce sme navrhli modrý štít, v ktorom je strieborno odetá svätica so zlatou korunou na hlave, so zlatou gloriolou okolo hlavy, so zlatým kalichom v pravej pozdvihnutej ruke, nad ktorým je strieborná Hostia umiestnená v poli štítu nad ramenom sv. Barbory.
Významné udalosti vo Farnosti v Nedávnej Dobe
- Február 2024: Veriaci prijali sviatosť pomazania chorých.
- Od 22. februára 2024: Výmena elektroinštalácie v kostole.
- Máj 2024: Sviatosť 1. sv. prijímania v Cigli.
- Jún 2024: Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a krvi s procesiou cez dedinu.
- 5. júl 2024: Púť na Zátiny v Cigli na sviatok sv. Cyrila a Metoda.
- 15.-19. júl 2024: Detský denný letný tábor.
- September 2024: Púť ku kríži na Dubníku (kvôli počasiu sa stretli v kultúrnom dome).
- Počas leta a jesene 2024: Rekonštrukcia kotolne vo fare.
- Október 2024: Rekolekcie - školenie vo farnosti.
- December 2024: Sebedražské hody s prievidzským kaplánom Otom Dokoupilom.
Plánuje sa obnova centrálneho oltárneho obrazu sv. Barbory v kostole v Sebedraží. Vďaka Veronike Hruškovej sa podarilo zaktualizovať a vylepšiť webstránku farnosti sebedrazie-fara.sk. Ministerstvo kultúry SR nepodporilo opravu fasády farského kostola v Sebedraží, zbierka však naďalej pokračuje.
Farnosť Sebedražie si v roku 2025 pripomína 780. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Oslavy sa budú konať od 27. do 29. júna 2025. Najstaršia písomná správa o obci je z roku 1245. V tom čase bola kráľovským majetkom. Od roku 1350 patrila panstvu Sivý kameň.
V 15. storočí v Sebedraží uplatňovali zemepanské práva Majthényiovci, po nich ďalšie šľachtické rody: Turzovci a Pálfyovci. Význam horného Ponitria vzrástol po vzniku tzv. Nitriansko-turčianskej cesty, sprostredkúvajúcej styk južnejších oblastí so severným Slovenskom, ba až krakovskom v Poľsku.
Postupne dochádzalo na našom území k hospodárskemu a spoločenskému rozvoju. Najciteľnejšie badať tento rozvoj v poľnohospodárstve, ako aj v remeselnej výrobe, kde dochádza k väčšej diferenciácii. Nové ekonomicko-sociálne prúdy zmenili aj štruktúru slovanských komunít na našom území - rodia sa feudálne vzťahy.
Pre obec tohto obdobia je charakteristický rozvoj poľnohospodárstva a súkenníctva, ktoré zaznamenalo nevídaný rozmach najmä v 18. storočí. Opomenúť však nemožno ani chov dobytka a ostatných hospodárskych zvierat. Vhodné plochy sa zas využívajú pre pastierstvo.
Remeselníci a roľníci predávajú svoje výrobky a poľnohospodárske produkty na trhoviskách v najbližšom okolí, najmä v Prievidzi. Rozšírený je aj jarmočný predaj dobytka, koní a ošípaných.
Po roku 1945 sa v roku 1958 v obci vytvorilo JRD, neskôr, od roku 1960 Štátne majetky. Nedostatok pracovných príležitostí priamo v obci riešia občania dochádzaním za prácou v rámci regiónu do Prievidze, Novák, Zemianskych Kostolian a Handlovej.
Oslavy 760. Výročia
760. Oslavy 760. výročia sa začali v piatok 1. júla 2005 kultúrnym podujatím v novoopravenom Kultúrnom dome. Kultúrny program spojený s odovzdávaním ocenení významným osobnostiam, pripravili deti MŠ, ZŠ a FS Sebedražanka. Starosta obce Ing. Peter Juríček a zástupca starostu obce Jozef Gatial odovzdali pamätné a ďakovné listy osobám, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj obce.
Ocenení boli: p. Helena Kepáková, p. Jozef Čertík st., p. Anton Málik, p. Helena Cmarková, p. Dušan Šimkovič, p. Emília Mištunová, p. Jozef Murár, p. Jozef Majrtan, p. Jozef Hrdý, p. Mária Masaryková, p. Jozef Čertík ml., p. Jaroslav Krištof, p. Boboková, p. Terézia Murárová, p. Veronika Šimkovičová, p. Jozef Ľachký a p. Pavol Milata.
Hlavným dňom osláv však bola sobota. V dopoludňajších hodinách sme privítali na obecnom úrade hostí z partnerskej obce Dolní Studénky. Po krátkom občerstvení sa hostia išli ubytovať do penziónu v Bojniciach, tam bol pre nich pripravený aj spoločný obed s poslancami obecného zastupiteľstva.
Sobotný program sa začal na priestranstve pred Kultúrnym domom príchodom Sv. Barbory patrónky obce. Po privítaní občanov a vystúpení mažoretiek nasledoval slávnostný sprievod obcou, ktorý smeroval do dejiska osláv nášho športového areálu TJ Baník Sebedražie. Tu sa už začal kultúrny a športový program osláv. Bolo sa naozaj na čo pozerať, veď svojím vystúpením okrem mažoretiek a dychovej hudby Maguranka Junior prispeli deti ZŠ a MŠ a folklórna skupina Sebedražanka. Svoje blahoželanie obci predniesli aj predstavitelia politického života. Predseda regionálneho združenia miest a obcí hornej Nitry a zároveň starosta obce Lehota p. Vtáčnikom p. Ján Cipov, p. starostka z partnerskej obce Dolní Studénky p. Vlasta Sršňová, či poslanec NR SR p. Róbert Fico. Program pokračoval krstom monografie o obci, vystúpením bratrancov Čertíkovcov zo Sebedražia, zacvičili ženy z Devy, kulturisti, kultúrny program pokračoval vystúpením tanečnej skupiny ESO a svojím spevom kultúrny program zakončil p. Ján Hruška. Veľkú pozornosť návštevníkov upútala na seba ukážka požiarneho útoku historickou striekačkou, v podaní našich dobrovoľných hasičov. Túto striekačku sa im podarilo vlastnými silami opraviť. Nasledoval exhibičný futbalový zápas medzi futbalovými veteránmi zo Sebedražia a "politickou stranou Smer" samozrejme že sa športovým výkonom prezentoval aj p. Róbert Fico. Po skončení futbalového zápasu sa návštevníci mohli do neskorých nočných hodín zabaviť na tanečnej zábave. Do tanca hrala hudobná skupina Butterfly.
V nedeľu sa dopoludnia ešte naši hostia prešli po obci. Oslavy sme zakončili slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval náš novokňaz d.p. Marek Hraňo. Po skončení sv. omše sa naši hostia z partnerskej obce stretli na fare aj so správcom farnosti d.p. Ondrejom Cebom. Krátko popoludní sme sa s našimi hosťami rozlúčili a zaželali im šťastnú cestu domov.
Kostol sv. Matúša v Cigli
Pôvodná drevená stavba Kostola sv. Matúša bola vybudovaná okolo roku 1200 na dnešnom Ozanineje vŕšku, predtým nazývanom Benakália. V záznamoch vo farskej kronike je informácia, že ho dali postaviť grófi Ján Medňanský a Ján Latinovický. Ešte donedávna sa v kostole nachádzal fragment pôvodného neskorogotického dreveného skriňového krídlového oltára s maľovanými platňami, datovaného do začiatku 16. storočia, pochádzajúceho ešte z čias dreveného kostola.
Kostol v období reformácie, viažúcej sa na hornej Nitre približne k rokom 1525 - 1600, slúžil luteránom. V roku 1762 na mieste starej sakrálnej stavby vyrástol na podnet Karola II. Pavla Engelberta Pálffyho murovaný rímsko-katolícky kostol sv. Matúša apoštola. Nie je isté, či bol zasvätený tomuto svätcovi po celú svoju existenciu, lebo v niektorých starších záznamoch je označený ako Kostol sv. Mateja (Matej nie je Matúš. Spočiatku kaplnka patrila pod prievidzskú farnosť. Neskôr bol Cigeľ samostatnou farnosťou, až do roku 1788, kedy bola založená fara v Sebedraží a Cigeľ bol jej bol priradený ako filiálka.
Prvý známy farár (súčasne aj učiteľ) bol Ján Zolnay. Výstavba kostola priamo súvisela s rekatolizáciou hornej Nitry, ktorá nastala v období, keď vymreli vlastníci bojnického panstva z protestantského rodu Turzovcov, a Bojnice, spolu s priľahlými majetkami získali katolícki Pálfiovci. Grófka Františka Pálfi Kueninová de Belasi - manželka Pavla Pálfiho, prvého vlastníka Bojníc z tohto rodu, podporovala výstavbu katolíckych kostolov. Konala tak aj po smrti svojho manžela, ktorý vo svojom testamente žiadal, aby sa z určených peňazí vybudoval v dedinách na jeho panstvách aspoň jeden murovaný kostol ročne.
Kostol sv. Matúša apoštola bol rekonštruovaný v roku 1834 za pomoci Františka Alojza Pálfiho. Ďalšie reštaurácie prebehli v rokoch 1912 a 1974. Jednoloďový objekt mal pôvodne drevenú vežu posadenú na streche predsiene, ktorá siahala len mierne nad strechu kostola. Počas opravy v rokoch 1939 - 1947 bola nahradená vysokou kamennou vežou. Tá vo svojom podkroví ukrýva tri zvony: zvon sv. Matúš (130kg, 1923), zvon sv. Florián (80kg, 1923) a 50 kilogramový “umieračik”, ktorý je spomedzi zvonov najstarší.
tags: #kostol #sv #barbory #sebedrazie