Kláštor pod Znievom je malebná obec situovaná v Turčianskej kotline, neďaleko rieky Vríca, približne 16 km od mesta Martin. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia. Predstavuje obec s najbohatšou históriou v Turci.
Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí
Historický prehľad
Prvá písomná zmienka o území pod hradom Zniev, ktorý sa pôvodne nazýval Turčiansky hrad, sa nachádza v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, kedy bola spomenutá na hraničnej listine kráľa Kolomana. Ten ju uviedol ako jediný majetok s názvom „Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Obec sa vyvinula z podhradia a v 12. storočí patrila zoborským benediktínom.
Hoci prvé stopy po osídlení pochádzajú v rámci širšieho regiónu už zo staršej doby kamennej (3200 - 1900 p. n. l.), bezprostredné okolie Znieva bolo osídlené až v dobe bronzovej. Dokladajú to zlomky dvoch medených sekeromlatov zo staršej doby bronzovej (1900 - 1500 p. n. l.) ako aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej (1200 - 1000 p. n. l.). V dobe rímskej (1. - 4. stor. n. l.) bolo už územie obce i poloha neskoršieho hradu osídlená ľudom púchovskej kultúry.
Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce. Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.
V roku 1266 obci udelil kráľ Belo IV. ako prvej v Turci mestské výsady. Hrad sa stal neskôr sídlom znievskeho panstva. Miestni obyvatelia sa okrem roľníctva a práci v lese venovali chovu dobytka, salašníctvu, lovu a rybolovu. V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň.
V obci vznikla staviteľská škola a dielňa, ktorá stavala v Turci kostoly. Jezuiti, ktorý v kláštore sídlili v rokoch 1586 až 1773 založili teologickú školu, ktorá bola neskôr premiestnená do Trnavy a stala sa súčasťou Trnavskej Univerzity. V roku 1773 Mária Terézia jezuitskú rehoľu zrušila.
Rozširovala sa vzdelávacia činnosť a upevňovalo sa národné povedomie. Začiatkom 18. storočia v Kláštore pod Znievom založili umelecko-rezbársku školu. Od roku 1850 bola obec sídlom okresu a súdu. V 19. storočí sa stala jedným z centier slovenského národného hnutia. Najkrajšie obdobie v novodobých dejinách Kláštora pod Znievom otvorilo Memorandum národa slovenského a založenie Matice slovenskej.
Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bol založený učiteľský ústav, v ktorom študoval Martin Kukučín aj Jozef Gregor Tajovský. Ten zanikol v roku 1910. Na prelome 19. a 20. storočia sa mnohí z miestnych obyvateľov vysťahovali do Ameriky.
Premonštrátsky kláštor
O tom, akou obcou teda Kláštor pod Znievom je, svedčí v prvom rade jeho názov, zložený z dvoch výrazov. Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený, zatiaľ čo význam druhého výrazu - Zniev alebo Zniov - je nejasný.
Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.
Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci. Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.
Znievsky hrad
Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec). Čo sa týka Znievskeho hradu, dôležitou udalosťou v jeho histórii bol fakt, že pri vzniku nového administratívneho celku Turčianskej župy sa nestal župným hradom (ktorým sa stal Sklabinský hrad).
Znievsky hrad
Znievsky hrad tak ostal hradom kráľovským (istý čas tu sídlila rodina kráľa Belu IV., neskôr jeho syn Štefan, ktorého žena Alžbeta tu bola dokonca väznená). Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina). V 15.storočí sa stal sídlom panstva Zniev, ktoré bolo vyňaté z právomoci turčianskej župy. Na panstve sa rozvíjalo dobytkárstvo, salašníctvo, lesné a poľné hospodárstvo, lov a rybolov. V roku 1605 sa ho zmocnili Bocskayovci, v roku 1681 ho vyplienili a vypálili Thökölyovci, v roku 1705 Rákócziovci.
Ako taký mal význam v časoch, keď hrozilo vojenské nebezpečie, avšak jeho nedobytná poloha sa stala príčinou jeho úpadku. Od 16. storočia pod vplyvom renesančnej módy aj veľmoži začali túžiť po pohodlnejšom živote, ktorý mohli mať v renesančných kaštieľoch budovaných na rovine a preto opúšťali hrady na nedostupných miestach, medzi inými i Zniev. Posledný raz sa Znievsky hrad uplatnil na začiatku 18. storočia počas rákocziovského povstania.
Školské dejiny
Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity). V rámci reforiem Jozefa II. bola v Znieve zriadená robotná škola. Chodievali do nej dievčatá sa priúčať ženským prácam.
Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. V rokoch 1869-1874 tu bolo slovenské patronálne katolícke gymnázium, neskôr štátny maďarský učiteľský ústav.
Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov.
Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bol založený učiteľský ústav, v ktorom študoval Martin Kukučín aj Jozef Gregor Tajovský.
Olejkárstvo
V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).
Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.
Turistické zaujímavosti
Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí a pamiatok:
- Zrúcaniny hradu Zniev: Pochádzajú z 13. storočia z čias kráľa Belu IV, kedy bol centrom kráľovskej rodiny. Zrúcanina leží na vrchu Zniev vo výške 985 m. n. m., takmer 500 m nad obcou Kláštor pod Znievom.
- Kláštor premonštrátov: Z polovice 13. storočia.
- Kláštorný kostol premonštrátov zasvätený Panne Márii: Zo začiatku 13. storočia, renesančne upravený.
- Farský kostol zasvätený sv. Mikulášovi: Z roku 1250. Vnútorné zariadenie je zo 16. storočia.
- Kostol na kalvárii: Z roku 1728, renovovaný v roku 1816.
- Rímskokatolícka fara: Postavená v barokovom slohu z roku 1726.
- Budova matičného gymnázia z roku 1874: Dnes sa tam nachádza pamätná izba.
Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. V múzeu je prezentovaná expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky.
Celý areál kalvárie je ohradený múrom s tromi vstupmi a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami. V nich sú umiestnené výjavy malieb z krížovej cesty, chránené železnou mrežou v tvare kríža. Kostol je postavený v barokovom slohu. Nachádza sa v ňom oltár z 18. storočia, ktorý zobrazuje výjav kladenia Ježiša Krista do hrobu.
Súčasnosť obce
Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Svoju pečať tu zanechali jezuiti, neskôr i významní národovci a spisovatelia. Dnes je Kláštor pod Znievom obľúbenou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásnu prírodu a bohatú históriu. Obec má asi väčšina z nás zafixovaný ako pútnické miesto.
Obec Kláštor pod Znievom je momentálne druhou najväčšou obcou v Turci (po Sučanoch). Svojim obyvateľom poskytuje dobrú občiansku vybavenosť. Kláštor je známy aj pre svoju nezameniteľnú prírodu Kláštorských lúk, kalváriu a zrúcaninu hradu Zniev. Nájdete tu aj strelnicu a rybníky. V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov.
Významné osobnosti spojené s Kláštorom pod Znievom
| Osobnosť | Pôsobenie/Štúdium | Význam |
|---|---|---|
| Martin Čulen | Riaditeľ gymnázia | Významný národný buditeľ |
| Samuel Zachej | Profesor na gymnáziu | Významný národný buditeľ |
| Gabriel Zaymus | Profesor na gymnáziu | Významný národný buditeľ |
| Matej Korauš | Profesor na gymnáziu | Významný národný buditeľ |
| Anton Bielek | Študent gymnázia | Spisovateľ |
| Ferko Urbánek | Študent gymnázia | Spisovateľ |
| M. Kukučín | Študent učiteľského ústavu | Spisovateľ |
| J.G. Tajovský | Študent učiteľského ústavu | Spisovateľ |
| J. Čaják ml. |