Kláštor pod Znievom: História, Kultúra a Duchovné Dedičstvo

Kláštor pod Znievom, nenápadná dedinka v Turčianskej záhradke na úpätí Lúčanskej Malej Fatry, je miestom s bohatou históriou a krásnou prírodou. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia.

Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí

Historický Prehľad

Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Vtedy sa spomína ako Vila Sancti Ipoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna.

Názov tejto obce je úzko spätý s napätím medzi pohanstvom a kresťanstvom, ktoré sa odráža v jej vývoji. V blízkosti pôvodných pohanských osád a kultových miest vznikli obce, ktoré mali potlačiť pohanský kult a presadiť kresťanstvo. V Turci takto vznikol Kláštor pod Znievom, aby eliminovali osady Modly pri Martine, Veščany (dnes Valča), kde bývali veštci, či Háj pri Turčianskych Tepliciach.

Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce. Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval.

Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.

V druhej polovici 13. storočia dostala mestské práva a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Mešťania mali právo variť pivo a páliť lieh. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi. Neskôr sa v Znieve začala výroba papúč, vznikla zámočnícka dielňa a malá továreň na výrobu konfekcie.

Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín. Tunajší olejkári sa dostali až do Ruska, Poľska, Perzie a na Kamčatku.

Premonštrátsky Kláštor

Belo IV. sa rozhodol založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.

Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci.

Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.

Znievsky Hrad

Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej. Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina).

V 15.storočí sa stal sídlom panstva Zniev, ktoré bolo vyňaté z právomoci turčianskej župy. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity).

Gymnázium v Kláštore pod Znievom

V rokoch 1869-1874 tu bolo slovenské patronálne katolícke gymnázium, neskôr štátny maďarský učiteľský ústav. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine.

Olejkárstvo

V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov.

Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.

Turistické Zaujímavosti

Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí a pamiatok:

• Zrúcaniny hradu Zniev
• Kláštor premonštrátov
• Kláštorný kostol premonštrátov zasvätený Panne Márii
• Farský kostol zasvätený sv. Mikulášovi
• Kostol na kalvárii
• Rímskokatolícka fara
• Budova matičného gymnázia z roku 1874

Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. V múzeu je prezentovaná expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky.

Návštevníci môžu obdivovať aj artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy, ktorým je rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.

Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.

Kalvária v Kláštore pod Znievom

Z hustého borovicového porastu na pahorku vyčnieva útla veža kostola. Areál kalvárie v Kláštore pod Znievom bol vybudovaný začiatkom 18. storočia, kedy miestny farár postavil aj kostol sv. Kríža - jeho dominantu. V roku 1816 dal kostol opraviť biskup Jozef Kluch a celý areál sa postupne dobudoval v 20. storočí.

Celý areál je ohradený múrom s tromi vstupmi a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami. V nich sú umiestnené výjavy malieb z krížovej cesty, chránené železnou mrežou v tvare kríža. Kostol je postavený v barokovom slohu. Nachádza sa v ňom oltár z 18. storočia, ktorý zobrazuje výjav kladenia Ježiša Krista do hrobu. Po bokoch sú aj sochy Panny Márie, sv. Jána evanjelistu, sv. Kataríny a sv. Barbory. Steny kostola zdobia aj štyri veľké obrazy Krížovej cesty od majstra Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1877 - olejomaľby na plechu.

Ak sa rozhodnete cestovať z Turčianskych Teplíc vlakom, tak vás iste poteší priame vlakové spojenie až do Kláštora pod Znievom (vlakové spojenie smerom na Martin). Trasa začína v obci pri cintoríne. Odtiaľ môžete ísť buď miernym kľukatým chodníkom popri jednotlivých kaplnkách krížovou cestou, alebo po turistickom chodníku po zelenej značke smerom na vrch Zniev. Tu odbočíte doľava a bránou vojdete do areálu kalvárie.

Každoročne sa tu koná púť na sviatok Povýšenia Kríža s procesiou z farského kostola sv.

Kalvária Kláštor pod Znievom

Súčasnosť Obce

Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Dnes je Kláštor pod Znievom obľúbenou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásnu prírodu a bohatú históriu.

Nad obcou sa nachádza kalvária s Kostolom sv. Kríža, hneď pod ňou Kaplnka sv. Huberta a vedľa Lurdská kaplnka. Miestni hovoria, že najkrajšie je v obci na jar, keď je všetko zelené a rozkvitnuté.

Okrem bohatej histórie je Kláštor pod Znievom známy aj vďaka činnosti občianskeho združenia Dobrý Pastier, ktoré v obci pôsobí od roku 2008. V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku.

V Kláštore pod Znievom bude v auguste púť, ktorú založili jezuiti na podporu úcty k Panne Márii ešte v 17. storočí.

Občianske Združenie Dobrý Pastier

Okrem bohatej histórie je Kláštor pod Znievom známy aj vďaka činnosti občianskeho združenia Dobrý Pastier, ktoré v obci pôsobí od roku 2008.

Realizátorom myšlienky je dekan Vladimír Maslák. "Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár.

V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici.

Logo OZ Dobrý Pastier

V Kláštore pod Znievom riadi jeden z najväčších útulkov pre bezdomovcov. Využívajú každé vykurované miesto. Priamo v pracovni má kňza Vladimír Maslák liaheň kurčiat a kačíc.

V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok. Organizácia Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu.

Ľuďom v Kláštore pod Znievom podávajú pomocnú ruku už niekoľko rokov. Otec Vladko Maslák začal realizovať túto myšlienku s asi desiatimi chlapmi, ktorých prichýlil k sebe na faru ešte v predchádzajúcej farnosti v roku 2007. Začiatky boli veľmi ťažké.

Dnes, keď sa stretnete s ľuďmi z tohto spoločenstva, pôsobia vyrovnane, vyzerajú spokojní, šťastní. Ku koncu januára 2014 tu spolu býva asi 150 chlapov a ďalších asi 40 je ubytovaných v domove pre chorých a starých, ktorý si sami postavili. O chorých chlapov sa tu starajú rádové sestry, ktoré sú vyštudované zdravotné sestry alebo opatrovateľky. Chlapi, ktorí sem prichádzajú, majú väčšinou za sebou ťaživú minulosť, ktorá ich dohnala na okraj spoločnosti, na ulicu. Na tomto mieste však našli úctu a porozumenie.

Pána farára nezaujíma ich minulosť, len prítomnosť. Pre vzájomné spolunažívanie platia dohodnuté určité pravidlá. Kto ich poruší, napr. požívaním alkoholu, musí odísť za bránu. Vrátiť sa môže triezvy, ale opätovné porušovanie pravidiel sa netoleruje.

Podľa o. Vladka je modlitba veľkým posilnením pre týchto ľudí. Modlitby sa zúčastňujú dokonca aj tí, ktorí sú nepokrstení, lebo v nej cítia pokoj a posilnenie.

Spôsob hospodárenia komunity je pre súčasného človeka neobvyklý, ale v ich situácii pochopiteľný. Majú svoju pekáreň, dielne na kov, drevo, výrobňu sviečok, šijacie stroje, ale aj pohrebné služby.

Prenajímajú si rozpadnuté družstvá v blízkosti a kupujú to, čo je v ich finančných možnostiach. Chovajú všetok dobytok, z ktorého je úžitok. Momentálne majú 35 koní, 70 prasiat, 70 kôz, 350 oviec, 100 kráv a asi 300 sliepok... S prebytkami sa niekedy dokonca delia s detskými domovmi navôkol.

Pán farár Vladimír Maslák je akoby jedným z nich. Nevyhýba sa žiadnej práci, či už je to dojenie, či práca na stavbe. Hovorí, že len vlastný príklad pritiahne ľudí k Ježišovi.

Je to nádherné Božie dielo, ktoré tu v Kláštore pod Znievom vzniklo. Je to len dôkaz toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak človek využije všetky svoje dary, ktorému náš Pán dal a nebojí sa ísť ťažkou cestou, plný v dôvere v Boha, tak náš Pán pomôže.

Denný režim v zariadení

Denný režim v zariadení je štruktúrovaný a zahŕňa:

• 6:00 - 6:15 hod.: Budíček
• 6:30 hod.: Ranné chvály
• 7:00 hod.: Raňajky
• 8:00 - 12:00 hod.: Práca
• 12:00 hod.: Obed
• 13:30 hod. - 16:30 hod.: Práca
• 16:30 hod.: Ruženec
• 18:00 hod.: Večera
• 18:45 hod.: Svätá omša
• 22:00 hod.: Večierka

Dôležitou súčasťou života v tejto komunity má práca a modlitba. Každý deň začína rannými chválami. Po raňajkách sa chlapi rozídu za prácou a pred obedom sa opäť zídu pri ruženci. Potom práca a večer svätá omša, na ktorej spieva vlastný spevokol a zúčastňujú sa jej takmer všetci muži.

"Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku," zdôrazňuje farár Maslák.

Činnosť a Čas

Podľa svojich príjmov si určitou sumou hradia svoj pobyt v útulku. Zvyšné peniaze odvádzajú na svoj účet. Z neho potom splácajú dlhy, najčastejšie nezaplatené výživné na deti a iné pohľadávky.

Počas letných prázdnin, 13. - 15. 7. 2012 sme navštívili komunitu Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom. Domáce spoločenstvo sa snaží fungovať hlavne z práce vlastných rúk, teda je tu pridružená i malá farma s ošípanými, pár koníkmi, kozami a pod horou detašovaný plnohodnotný salaš.

Naša 11- členná prázdninová jednotka sa snažila nielen dať s domácimi do rozhovoru, podľa možností povzbudiť svojím záujmom, ale taktiež sme sa pritom zúčastňovali na domácich prácach. Dievčatá čistili mrkvu a zemiaky, chalani pomohli na stavbe alebo pripraviť mäso do klobás, pán kaplán s ošetrovateľkou sa zdravotne postarali o pacientov.

Vieme, že sa nejedná o ústav sociálnej starostlivosti: klienti prichádzajú sami a musia byť akurát triezvi.

Významné Osobnosti

V Kláštore pod Znievom pôsobilo a študovalo mnoho významných osobností:

Kláštor pod Znievom - obec v okrese Martin v Žilinskom kraji v západnej časti Turčianskej kotliny na jej styku s Malou Fatrou. Patrila Zoborskému kláštoru. V roku 1266 obec získala mestské výsady podľa krupinského práva (potvrdené 1268), o ktoré však viedla v nasledujúcich stor. spory a v roku 1666 sa ich musela vzdať. V roku 1243 je nad obcou doložený hrad Zniev. V roku 1248 tam premonštráti založili kláštor a Turčianske prepoštstvo Panny Márie. V rokoch 1251 - 1780 plnil kláštor aj funkciu hodnoverného miesta.

Významné stavby a pamiatky

Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavých stavieb a pamiatok:

• Farský kostol sv. Mikuláša
• Škola (objekt oproti kostolu, Moyzesova ul.)
• 1. budova slovenského katolíckeho gymnázia (Moyzesova ul.)
• 2. budova slovenského gymnázia tzv. Čulenovo gymnázium (Čulenova ul.)
• Socha sv. Vendelína
• Socha sv. Jána Nepomuckého
• Socha sv. Floriána
• Socha sv. Jozefa
• Poschodový meštiansky dom (ul. SNP č. 20)
• Prízemná kúria tzv. Országovská kúria v Lazanoch (Lazianska ul.)
• Dvojica murovaných ľudových domov (ul. SNP č. 21, 22)
• Kaplnka sv. Anny
• Budova gymnázia postavená v čase 1. ČSR
• Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
• Tzv. Turecká studňa
• Ruina kaplnky sv. Kríža
• Lurdská jaskyňa
• Kalvária
• Rybník tzv. Mlynský tajch
• Pamätné tabule na domoch, kde pôsobili významné osobnosti, napr. prof. M. Čulen
• Súbor náhrobníkov z 19. a 1. pol. 20. stor.

Stavebné pamiatky: pôvodný premonštrátsky kláštor (Turčiansky konvent, založený 1251 kráľom Belom IV., do 1541 premonštrátsky, 1586 - 1604 a 1637 - 1773 patril trnavským jezuitom, v 16. - 17. stor. sídlo Turčianskeho prepoštstva Panny Márie; z pôvodného ranogotického kláštora sa zachoval ranogotický jednoloďový kláštorný Kostol nanebovzatia Panny Márie približne z 1250, upravený v 14. - 15. stor., neskorogoticky zaklenutý začiatkom 16. stor. a kláštorné budovy v jadre čiastočne pochádzajúce zo 14. - 15. stor., neskororenesančne prestavané v 2. polovici 16. stor., barokovo upravené v 17. stor., obnovené v 19. stor.) so záhradou (založenou v 18. stor.); prvá budova slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia (vznikla 1822 z iniciatívy Točekovcov zlúčením dvoch pôvodne samostatných barokových objektov z 18. stor., upravovaná v 19. stor., 1991 - 2002; od 1975 je tam pamätná izba venovaná dejinám obce); farský Kostol sv. Mikuláša (pôvodne ranogotický z 2. polovice 13. stor., barokovo prestavaný po 1728); na kalvárii baroková Kaplnka Sv. kríža (1728 - 29, ohradená múrom s pôvodne 7, v súčasnosti so 6 zachovanými zastaveniami krížovej cesty, 1935 bolo severne vybudovaných 14 zastavení novej krížovej cesty); bývalá radnica (1780, na mieste staršej, drevenej z 1728); katolícka fara (1. polovica 16. stor., barokovo upravená 1746 a v 19. - 20. stor.); baroková škola (1. polovica 18. stor., upravená 1785, prestavaná 1878); v časti Lazany klasicistická kúria (18. stor.); neskorobaroková socha sv. Floriána (1768), socha sv. Jána Nepomuckého (1833); klasicistický Stĺp Sv. Trojice (1837); na cintoríne viaceré umelecky hodnotné náhrobky rodiny Točekovcov (19.

tags: #klastor #pod #znievomkaplnky #v #horach