Navštívte unikátny ženský kláštor Porta Coeli, v preklade Nebeská brána, postavený v gotickom štýle, ktorého nádherný portál s apoštolmi zohral vo filme „Ďáblova lest“ rozhodujúcu úlohu. Kláštor Porta coeli sa nachádza v Dolních Kounicích asi 25 kilometrov južne od Brna.
Kláštor Porta coeli, v preklade Brána nebies, alebo Nebeská brána je jediným moravským ženským cisterciánskym kláštorom a i dnes tu žijú rádové sestry. Celý kláštor bol zaradený medzi kultúrne pamiatky už v roku 1958 a od roku 2010 je českou národnou kultúrnou pamiatkou. Z prehliadky budete mať určite nezabudnuteľný zážitok.
História Kláštora
Prvý ženský kláštor na území Moravy bol zasvätený Panne Márii a pomenovaný na jej počesť Rosa coeli - Ruža nebeská. Kláštor založila okolo roku 1233 Konštancia Uhorská, dcéra uhorského kráľa Bélu III. a manželka Přemysla Otakara I. a je teda postavený v ranno gotickom štýle s románskymi prvkami. Behom storočí bol kláštor mnoho krát zničený, ale vždy bol opäť obnovený.
Stavba bola zahájená v roku 1181 a dokončená o dva roky neskôr, keď sa stala sídlom premonštrátiek. Roku 1284 si vzal dolnokounický kláštor pod svoju ochranu český kráľ Václav II., ktorý miestnemu prepoštovi udelil právo týždenného trhu. Rosa coeli postupne zbohatol natoľko, že si mohol z vlastných prostriedkov postaviť na neďalekom návrší pevný gotický hrad, aby ho chránil.
V roku 1517 sa však na čelo kláštora postavil Martin Göschel, a tak započala jeho skaza. Ambiciózny kňaz totiž o štyri roky neskôr prestúpil na luteránsku vieru a dokonca si vzal jednu z tunajších rehoľníčok za manželku. To vraj malo za následok uvoľnenie mravov v celom kláštore a fyzickým potešením sa začali oddávať aj ostatné mníšky. Dolní Kounice opustil až po roku 1526, keď na český trón nastúpil Ferdinand I. Habsburský.
Za svoje nerestné konanie ale pykali aj mníšky z Rosa coeli. Tie vraj ani po Göschlovom odchode na svojom hriešnom živote nič nezmenili, a tak ich kláštor jedného dňa prepadli rozzúrení poddaní. Podľa oficiálnej verzie rehoľníčky pred davom ušli, existuje však aj legenda, podľa ktorej nešťastné ženy pochytali a tunajší mäsiari ich pozabíjali. V nasledujúcich rokoch a storočiach prešiel rukami viacerých šľachtických rodov a v roku 1698 sa stal majetkom Strahovského kláštora.
„Ruža nebeská“ sa konečne dočkala obnovy, bola postavená nová obytná budova, obnovili klenbu krížovej chodby a kostol dostal novú strechu. 4. Peniaze sa našli len na opravu budovy konventu, a tak bol kostol ponechaný bez strechy a postupne chátral. Tak je tomu dodnes, hoci zub času sa už podpísal aj na zvyšku kláštora, ktorý zostal od začiatku 19. storočia úplne opustený.
Architektonické prvky a zaujímavosti
Ide o rozsiahly komplex s románsko-gotickým kostolom Nanebovzatia Panny Marie. Dominantou a perlou celého chrámu je bohato zdobený ústupkový portál so súsošiami apoštolov. Tento portál použili aj tvorcovia filmu Ďáblova lest v záverečných scénach boja proti sile diabla, ktorého prevtelenie stvárňovala slovenská herečka Sylvia Šuvadová. Architektonicky zaujímavé sú aj krížová chodba a kapitulná sieň.
Múry kláštornej katedrály s trávou namiesto kamennej podlahy a nebom namiesto stropu, rajská záhrada s gotickými oblúkmi a múrmi obrastenými brečtanom, studňa zahalená papraďou či starodávne hroby bez mien - to všetko vytvára atmosféru, ktorá vás doslova ohromí. Vystúpte po úzkom schodisku do veže a pri pohľade z výšky sa zasnívajte, ako sa pred dávnymi stáročiami žilo obyvateľkám kláštora .
V L. A. kláštorného kostola stoja ležiace postavy s korunami, ktoré obetujú model tohoto kostola. Toto súsošie má nesmierne veľkú historickú cenu. Otakara I. a vraj bezpochyby jej syn, kráľ Václav I., výdatnej pomoci svojich synov Českého kráľa Václava I. svojho zomrelého manžela kráľa Přemysla Otakara. na soche sv. Peter drží knihu a kľúčom kamenný Sv. pripomína síce v malom, ale predsa len, dnešnú Európsku úniu. Uhorskom kráľovstve v tom období žili aj Slováci. Uhorského kráľa Béla III. anjel, okrídlený lev a volek. dvanástych apoštolov. pokladoch. ciel mníšok. pri archeologických výskumoch. starobylý erb nedalekého bývalého královského mesta Tišňova.
U nás máme Katarínku, v Taliansku San Galgano a Anglicko zdobí hneď niekoľko romantických stredovekých zrúcanín. Nádhernú ruinu starého kláštora ale môžeme navštíviť aj neďaleko Brna. Má názov Rosa Coeli a okrem výnimočnej atmosféry láka aj svojou históriou.
Tabuľka: Významné udalosti v histórii kláštora Porta Coeli
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1181 | Zahájenie stavby kláštora Rosa Coeli. |
| 1183 | Dokončenie stavby a sídlo premonštrátiek. |
| 1233 | Založenie kláštora Porta Coeli Konštanciou Uhorskou. |
| 1284 | Český kráľ Václav II. si berie kláštor pod ochranu. |
| 1517 | Martin Göschel sa stáva predstaveným kláštora a začína jeho úpadok. |
| 1698 | Kláštor sa stáva majetkom Strahovského kláštora. |
| 1958 | Kláštor zaradený medzi kultúrne pamiatky. |
| 2010 | Kláštor vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. |