Obec Horné Saliby leží v okrese Galanta. Archeologické nálezy dokazujú, že ľudia tu žili už v období mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1158, kedy sa menovala Sely. V spisoch kláštora na Panónskej hore sa stretávame s názvom obce Zely, v neskoršom období v prvej polovici 13. storočia sa stretávame s názvom „UTRAQUE ZELI“, čiže “Oboje Saliby”, ktorý zahŕňa spoločný názov Horných a Dolných Salíb. Obec bola vo svojej histórii ešte niekoľkokrát premenovaná a patrila viacerým zemepánom.
K významným stavebným pamiatkam obce patrí rímskokatolícky Kostol sv. Vavrinca. Kostol sa spomína už v 16. storočí a viackrát menil svojho majiteľa. Najskôr patril protestantom a po šopronskom sneme prešiel do majetku katolíkov. Revolučné udalosti stavovských povstaní poškodili kostol do takej miery, že v roku 1770 sa rozhodli zbúrať ho. Dnešný kostol dal na jeho mieste postaviť gróf František Esterházy v roku 1778. V roku 1823 kostol vyhorel a poškodený bol aj v období druhej svetovej vojny.
V obci sa nachádza aj evanjelický kostol z roku 1856, ktorý bol postavený na mieste bývalého tolerančného chrámu postaveného v rokoch 1786 - 1790. Aj tento kostol bol poškodený v období 2. svetovej vojny.
V obci sú 2 kostoly: Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca Diakona a Evanjelický kostol.
Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca Diakona
Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca Diakona stojí na základoch starého chrámu z 11. storočia. O prvom kostole sv. Vavrinca v Horných Salibách sa zachovalo málo údajov. V r. 1271 sa spomína v listine kráľa Istvána V., keď potvrdil nitrianskemu kostolu sv. Emeráma listinu Gézu II. V dokumente sa spomína aj kostol, teda najneskôr na začiatku 12. storčia, ale zrejme ešte v 11. storočí.
V r. 1524 na pravom brehu Dudváhu bol postavený neskorogotický kostol opäť zasvätený sv. Vavrincovi, v blízkosti ktorého bol zriadený aj cintorín. O krátky čas za Eleka Thurzu kostol prešiel do vlastníctva evanjelikov, ale okolo roku 1620 im ho Miklós Eszterházy odobral a dal katolíkom. Bohostánok viackrát menil majiteľa a až šopronský snem v r. 1681 rozhodol, že kostol prechádza do majetku katolíkov.
Nakoľko vojnové udalosti značne poškodili malý kostol, preto bol v r. 1770 zbúraný. Základy tohto kostola boli ešte viditeľné v 19. storočí. Začalo sa so stavbou nového klasicistického rímsko-katolíckeho kostola sv. Vavrinca diakona podľa plánov Jakaba Fellnera, ktorý bol dokončený v r. 1775. Jeho staviteľom bol kancelár gróf Ferenc Eszterházy. Zo starej stavby sem preniesli zvon z r. 1401. V roku 1823 kostol vyhorel a jeho veža bola opäť zastrešená pôvodnou strechou až v r. 1967. Kostol poškodili aj vojnové udalosti r. 1944-1945, ale zanedlho bol opravený.
Je to jednoloďová stavba s polygonálne zakončeným presbytériom, nad štítovou fasádou nadstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Fasáda kostola je členená lizénami a polkruhovo zakončenými oknami v kamenných šambránach. Na rovnom štíte hlavnej fasády je volútový štít a veža krytá ihlancovou strechou. Presbytérium je zaklenuté konchou a pruskou klenbou dosadajúcou na rímsové hlavice združených pilastrov, ktorá sa opakuje aj v lodi. Interiér kostola zdobia nástropové maľby z r. 1970 od miestneho maliara. Omše v katolickom kostole sv. Vavrinca bývajú v slovenskom jazyku o 09:30 hod.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1786-1790 ako tolerančný bez veže so štítovou hlavnou fasádou. Vchod nesmel byť z ulice, prvé roky tu nebol organ a zvonica bola postavená až v roku 1830. V rokoch 1856-1861 prebehla prestavba kostola v neoklasicistickom slohu a bola pristavaná veža. Na kamennej tabuli sú vyryté mená tých, ktorí svojimi milodarmi podporili stavbu kostola. Vojnou poškodená veža bola opravená v r. 1978. Opravy boli vykonané aj v r. 1988.
Kostol je sieňový priestor s polygonálnym zakončením po stranách emporami spočívajúce na pilieroch a je krytý rovným stropom. Fasády sú členené polkruhovo zakončenými oknami v šambránach a širokými pilastrami s rímsovou hlavicou. Do štítového priečelia je situovaná neoklasicistická veža. Nad pilastrami lemujúcimi vchod je trojuholníkový štít. Výrazný je vykrajovaný štít zakončujúci hlavnú fasádu. Vežu pilastra zdobia len v hornej časti, kde sú zvukové otvory s polkruhovým zakončením. Veža je krytá sploštenou baňou, ktorá dosadá na trojuholníkové štíty.
Klasicistický oltár s kazateľnicou z roku 1859 má ústredný obraz Krista v Getsemanskej záhrade z r. 1859 od bratislavského maliara Mihálya Aumayra. Krstiteľnica je neoklasicistická z r. 1878. Organ je neoklasicistický z 2. polovice 19. storočia. Vo veži boli zavesené dva zvony. Staršie dva zvony boli zhabané v 1. svetovej vojne na vojenské účely, podobne ako jeden zvon v 2. svetovej vojne.
Evanjelický cirkevný zbor je dvojjazyčný. Služby Božie sa pravidelne konajú v slovenskom jazyku v nedeľu od 09:15 hod. a v maďarskom jazyku v nedeľu od 10:30 hod.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s prehľadom bohoslužieb:
| Kostol | Jazyk | Čas |
|---|---|---|
| Evanjelický kostol | Slovenský | Nedeľa 09:15 hod. |
| Evanjelický kostol | Maďarský | Nedeľa 10:30 hod. |
| Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca | Slovenský | Nedeľa 09:30 hod. |
Farnosti v okolí Galanty
V okrese Galanta a blízkom okolí pôsobí niekoľko rímskokatolíckych farností, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote veriacich. Medzi ne patria:
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sládkovičovo: Činnosť farského úradu, služby pre veriacich, spravovanie farnosti, organizovanie duchovného života.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Galanta: Informácie o farnosti sv. Štefana kráľa v Galante, články, časopis, sväté omše, história, fotoalbum.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pusté Úľany: Farský úrad, organizácia činnosti farského spoločenstva, duchovné aktivity.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sereď: Farský úrad - vykonávanie cirkevných obradov, bohoslužby, usporadúvanie stretnutí farníkov, charitatívna činnosť.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Štefana kráľa, Trstice: Oficiálne zastúpenie rímskokatolíckej cirkvi.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Horné Saliby: Farský úrad, cirkevné služby.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Pata: Duchovná služba.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Veľká Mača: Cirkevné služby, vykonávanie obradov.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Veľké Úľany: Duchovné služby.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jelka: Vysluhovanie cirkevných sviatostí.
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Tomášikovo: Duchovná činnosť, vykonávanie cirkevných obradov.
Tieto farnosti zabezpečujú duchovnú službu pre veriacich v regióne a organizujú rôzne aktivity pre farníkov.