Východoslovenská obec Jasov skrýva skutočné umelecké bohatstvo - Premonštrátsky kláštor s Kostolom svätého Jána Krstiteľa, známy aj ako Jasovský kláštor. V Jasove, necelých tridsať kilometrov západne od Košíc, udrie svojou majestátnosťou do očí klenot z obdobia neskorého baroka. Kláštorný areál Rádu premonštrátov s Chrámom sv. Kláštor pochádza z 18. storočia, no história Rádu premonštrátov na tomto mieste siaha oveľa hlbšie.
Tento barokový sakrálny komplex je považovaný za jednu z najvýznamnejších pamiatok neskorobarokového a rokokového umenia na Slovensku, a to vďaka svojej architektonickej i umelecko-historickej hodnote. Komplex budov kláštora a Kostola svätého Jána Krstiteľa spolu s kláštornou záhradou vďaka architektonickej ako aj umelecko-historickej hodnote patrí k najcennejším pamiatkam neskorobarokového a rokokového umenia na Slovensku.
Okrem toho je kláštor dôležitým pamätníkom duchovnej kultúry; v kláštorných priestoroch sa nachádza jedna z najvzácnejších knižníc na Slovensku s približne osemdesiattisíc zväzkami kníh. Komplex kláštora a kostola súvisí aj s ďalšou umeleckou perličkou - rozľahlou kláštornou záhradou. V neposlednom rade je kláštorný komplex významný aj ako pamätník záhradnej architektúry - rozľahlá kláštorná záhrada patrí medzi slovenské unikáty a krásne príklady záhradnej kultúry druhej polovice 18. storočia.
Už pri vstupe do obce sa nedá prehliadnuť. vstup do chrámu je pôsobivý, a to najmä vďaka štvorposchodovému priečeliu, ktoré je členené horizontálnymi rímsami a zvýraznené dvojicou štíhlych veží zakončených helmicami. Na priečelí sú umiestnené sochy svätcov - svätého Ladislava a svätého Štefana.
Premonštrátsky kláštor s Kostolom svätého Jána Krstiteľa v Jasove je miestom, kde sa stretáva neopakovateľná architektúra s umeleckou a duchovnou hodnotou, a kde sa ukrýva bohatstvo histórie, kultúry a umenia Slovenska. Ak ste milovníkom histórie, umenia alebo jednoducho len krásnych miest, určite by ste si nemali nechať ujsť návštevu tohto výnimočného komplexu.
Prehliadku kláštora môžete absolvovať medzi 9.00 a 14.45 (utorok - sobota) od 16.mája do 15. septembra. Premonštrátske opátstvo v Jasove ukrýva naozajstné skvosty. Okrem iných aj jednu z najväčších súkromných historických knižných zbierok na Slovensku.
Slovensko zhora (1. časť): Kláštor premonštrátov - Jasov
História Jasovského Opátstva
Nie je presne známy dátum, kedy jasovské opátstvo vzniklo. Maďarská historiografia uvádza rok 1170, premonštrátsky historik rádu Norbert Backmund O. Praem. hovorí o roku 1182, podľa majetkových zápisov kláštora išlo o dátum medzi rokmi 1232 - 1235.
Trvalé osídlenie územia Jasova sa datuje od 12. storočia, kedy nastal v tejto oblasti rozvoj baníctva. Ich príchod na územie niekdajšieho Uhorska sa datuje rokom 1130, kedy vo Veľkom Varadíne (dnes Oradea v severozápadnom Rumunsku) založili kláštor. V druhej polovici 14. storočia sa v obci začalo so stavbou prvých hámrov na spracovanie bohatých ložísk železa, medi a olova z okolitých baní.
Predpokladá sa, že mnísi si prvé kláštorné budovy v Jasove postavili z dreva. Okolo roku 1228 začali s budovaním kamennej stavby kláštora, do výstavby ktorej však nepriaznivo zasiahol vpád tatárskych hôrd. Stavba bola vyplienená. Kvôli tatárskym vpádom na Slovensko v rokoch 1241-1242 prišlo k zničeniu prvej budovy kláštora, ktorý však následne opäť opravili.
Premonštrátski rehoľníci sa postupne usádzali i na ďalších miestach Horného Uhorska; najneskôr do roku 1387 vzniklo, okrem Jasova, na území Slovenska ďalších päť premonštrátskych kláštorov: v Lelesi, Bíni, Šahách, Nižnej Myšli a v Kláštore pod Znievom.
Kláštory premonštrátov patrili medzi veľmi významné cirkevné ustanovizne. Rehoľní bratia vykonávali nielen pastoračnú činnosť, ale venovali sa aj osvete a zakladaniu škôl. Mali bohaté knižnice, zaoberali sa skriptorskou, pedagogickou, umeleckou ale aj hospodárskou činnosťou, najmä v oblasti baníctva, lesníctva a poľnohospodárstva (vinohradníctvo, rybolov). Niektorí členovia rádu zastávali významné posty pri kráľovskom dvore a leleský a jasovský konvent plnili aj funkciu tzv. hodnoverného miesta (jasovskému konventu právo vydávať hodnoverné listiny udelil v roku 1255 kráľ Belo IV.). I keď podľa historických záznamov prvá písomná zmienka o jasovskom prepoštstve pochádza ešte z roku 1234 (v nej sa uvádza zasvätenie kláštora svätému Jánovi Krstiteľovi ako aj podriadenosť jasovského kláštora Kláštoru svätého Štefana vo Veľkom Varadíne), listina Bela IV. z roku 1255 sa v súčasnosti považuje za zakladaciu listinu prepoštstva.
Dôležitým medzníkom v dejinách jasovského kláštora bol rok 1436. 26. januára v uvedenom roku kráľ Žigmund Luxemburský vydal nariadenie, ktorými prikazoval kláštor opevniť múrmi. Mnísi pod vedením prepošta Stanislava kláštor prestavali na opevnený hradný objekt, čo sa odzrkadlilo aj v jeho oficiálnom pomenovaní. Od tohto dátumu sa v listinách uvádza ako „castrum Jászó“, „castellum“ či „Jászóvár“ (t. j. Jasovský hrad). Vzhľad takto prebudovaného kláštora zmenil aj jeho charakter - stal sa pevnosťou, ktorá v časoch, keď o nástupnícke práva v Uhorsku bojoval Ladislav Pohrobok, slúžila ako útočisko pred bratríckymi vojskami Jána Jiskru z Brandýsa. Ten na poverenie kráľovnej Alžbety Luxemburskej hájil záujmy jej nedospelého syna. Napriek hradbám však bratríci kláštor dobyli a ovládali ho až do roku 1447. Premonštráti boli nútení kláštor opustiť. V priebehu nasledujúcich takmer dvadsiatich rokov kláštor viackrát zmenil majiteľa.
Ďalšiu ťažkú ranu a najsmutnejšie časy pre kláštor priniesol rok 1526. Po osudnej bitke pri Moháči, 29. augusta 1526, mnísi kláštor opustili a nechali ho napospas osudu. Moháčska katastrofa v roku 1526 znamenala, že Slovensko sa ocitlo v bojovom pásme. Boje kresťanských habsburských jednotiek proti Turkom sa odohrávali najmä na juhu Slovenska, pretože celé územie dnešného Maďarska sa dostalo pod nadvládu Turkov.
Od roku 1552 nastal postupný odchod premonštrátskych mníchov z Jasova (stiahli sa do bezpečnejších oblastí) a v rokoch 1552 - 1657 spravovali kláštor v Jasove cirkevní hodnostári, ktorí nevyšli z premonštrátskeho rádu a takisto aj svetské osoby. Skazu kláštorných budov dovŕšili vojská Imricha Tököliho, ktoré ho v roku 1685 dobyli a vypálili.
S dejinami Jasovského kláštora sa spája aj vznik univerzity v Košiciach (1657), ktorá spoločne s Trnavskou univerzitou predstavovala pýchu vzdelanosti v Uhorsku. Vznik Košickej univerzity je spojený s menom jágerského biskupa Benedikta Kišdyho. Nové osídlenie premonštrátskymi bratmi priniesli až reformy kráľa Leopolda I. Habsburského, ktorý dal previesť jasovský kláštor (spolu s kláštormi vo Veľkom Varadíne a v Lelesi) do majetku kláštora v Perneku, ktorý ho následne v roku 1700 predal premonštrátskemu opátstvu z moravskej Louky pri Znojme.
Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 habsburské vojská začali s oslobodzovaním Turkami obsadených území Uhorska. Premonštráti v Uhorsku (Veľký Varadín, Jasov, Leles) sa stali súčasťou českej rodiny premonštrátov (Louka pri Znojme na Morave). Práve z premonštrátskeho kláštora v Loukách prišiel v roku 1730 do Jasova aj nový opát Andreas Anton Sauberer, ktorý stál v čele kláštora až do roku 1779. Pomery v jasovskom kláštore sa začali pod jeho vedením zlepšovať nielen v ekonomickej rovine, ale vzrástla aj autorita kláštora v cirkevnej, politickej i kultúrnej oblasti.
S príchodom energického a organizačne nadaného opáta začala nová, najskvostnejšia kapitola dejín premonštrátskeho kláštora v Jasove. Sauberer nielenže dal postaviť nový kláštor a kostol, v podobe, v akej ich poznáme dnes, ale zároveň pozdvihol hospodársky život tak kláštora ako aj celej obce. Zakrátko po nástupe do funkcie sa odhodlal k prestavbe, no v skutočnosti pre výstavbu nového kláštora v neskorobarokovom slohu. Veľkoryso poňatý projekt prestavby opevneného stredovekého kláštora, ktorý do základov zbúrali, začal zrejme už v polovici 40-tych rokov 18. storočia. Úspechy opáta Sauberera neušli pozornosti cisárskeho dvora. Vďaka privilégiám Márie Terézie bol jasovský konvent, po predchádzajúcom súhlase uhorských stavov, 19. novembra 1770 povýšený na samostatný kláštor. Opát sa stal kráľovniným dôverníkom a prelátom uhorskej dolnej tabule s právom zúčastňovať sa zasadnutí krajinského snemu.
Žiaľ v roku 1787 Jozef II., syn Márie Terézie zrušil v Habsburskej monarchii veľké množstvo katolíckych rádov a kongregácií, vrátane rádu premonštrátov. Jozef II. však našťastie vládol len 10 rokov a keď v roku 1790 umrel, postavenie premonštrátov sa začalo zlepšovať. Obnovený konvent pôsobil v kláštore nepretržite do roku 1787, kedy bola na základe dekrétu cisára Jozefa II. z 26. marca 1787 rehoľa premonštrátov zrušená (podobne ako všetky kontemplatívne rády). Archív a bohoslužobné predmety previezli do Budína a ostatný hnuteľný majetok predali na dražbách. Priestory vyprázdneného kláštora obsadili obyvatelia Jasova.
V roku 1802 cisár František II. rád premonštrátov v Uhorsku obnovil a Jasov spoločne s opátstvom v Lelesi a Veľkom Varadíne vytvorili trojicu najvýznamnejších premonštrátskych kláštorov v Uhorsku. Činnosť premonštrátov v Uhorsku opätovne povolil 12. marca 1802 cisár František II. no iba pod podmienkou, že budú spravovať aj cirkevné gymnáziá. Mnísi sa mohli vrátiť do kláštora, ktorý však našli zničený a z veľkej časti vyhorený. I tak ho obnovili, ba založili aj jeho filiálky v Debradi, Rudníku a vo Vyšnom Medzeve. Premonštráti, ktorí sa venovali vzdelávaniu populácie postupne začali riadiť aj bývalé jezuitské gymnázia v Levoči, Rožňave, Užhorode a neskôr aj v Košiciach. V roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska boli však všetky premonštrátske gymnázia poštátnené.
Veľký zlom vo fungovaní rádu priniesol rok 1950. Politické pomery (ateizácia spoločnosti, rušenie kláštorov a rehoľných spoločenstiev) prinútili mníchov kláštor opustiť.
Premonštráti v Jasove pôsobili až do roku 1950, po zrušení reholí v ľudovodemokratickom Československu sa kláštor stal na tri mesiace sústreďovacím táborom pre rehoľníkov, od roku 1951 sústreďovacím táborom pre rehoľnice. Po skončení tejto akcie v kláštore vznikla škola pre hluchonemé deti a od roku 1960 kláštor slúžil ako ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých, tento ústav sídlil v kláštore až do roku 2004.
Až v roku 1990 sa dostal kláštor, priam barbarsky vyplienený, do rúk pôvodných majiteľov. Premonštráti sa na Slovensko opäť vrátili v roku 1990 pod vedením opáta Tomáša Karola Bartala O. Praem. Od roku 2009 stojí v čele premonštrátov na Slovensku súčasný opát Ambróz Martin Štrbák O. Praem. V súčasnom období kláštor i kostol postupne dostávajú svoju pôvodnú podobu a plnia aj svoje pôvodné poslanie. Vďaka tomu, toto miesto opäť ožíva čulým životom a priťahuje pozornosť návštevníkov z blízkeho i širšieho okolia.
Najstaršia románska budova kláštora nebola ešte úplne hotová, keď ju zničili nájazdy Tatárov. V 15. storočí gotický kláštor prestavali na opevnený hradný kláštor, jasovská pevnosť bola gotická s menšími renesančnými a barokovými fortifikačnými úpravami. Na štvorcových pôdorysoch stoja dve symetricky situované dvojpodlažné budovy kláštora zvierajúce medzi sebou stavbu dvojvežového jednoloďového kostola.
Najväčšieho rozmachu sa kláštor v Jasove dočkal v 18. storočí, kedy pod vedením opáta Andreasa Antona Sauberera vznikol veľkolepý projekt neskorobarokového kultúrneho komplexu, ktorý vyrastal z princípov rakúskej barokovej sakrálnej architektúry s jej charakteristickými prvkami: harmónia, symetria a dekoratívnosť. Autorom projektu novej budovy bol známy viedenský architekt Anton Pilgram. Podľa dobových záznamov Pilgram pracoval na jasovskej stavbe už na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Jeho zásluhou tu vzniklo stavebné dielo v mimoriadne úspešnom dispozičnom rozvrhu s centrálnou stavbou kostola symetricky doplnenou na oboch stranách trojtraktovými krídlami so samostatnými dvormi - reprezentačnými priestormi prelatúry na jednej strane a konventu na strane druhej. Jeho koncept bol citlivo zasadený do nádherného prírodného prostredia. Koncepcia stavieb v Jasove vychádzala z predlôh starších barokových kláštorných súborov - benediktínskeho kláštora v Göttweigu, cisterciánskeho v Szentgotthárde a premonštrátskeho v Louke.
Dominantou kláštora je Kostol sv. Jána Krstiteľa. Žiaľ, v roku 1970 kostol vyhorel a vzácne Krackerove fresky zdobiace interiér chrámu boli značne poškodené. Reštaurovali ich poľskí reštaurátori, úplná obnova celého komplexu však bude trvať ešte niekoľko rokov. V roku 2012 bol opátstvu v Jasove udelený titul Kultúrna pamiatka roka za zreštaurovanie južnej fasády Kostola sv. Jána Krstiteľa.
Vnútorná architektúra kostola je prejavom nádhernej barokovej dekoratívnosti. Ornamentálnu štukatúru, architektonickú plastiku a mramorovanie kostola vytvoril Johann Hennevogel, ktorý je u nás pomerne neznámym umelcom. Podarilo sa mu však harmonicky zjednotiť maliarske a sochárske diela dvoch najväčších tvorcov výzdoby jasovského kláštorného komplexu - maliara Johanna Lucasa Krackera a sochára Johanna Antona Kraussa, s prácou ktorých sa môžeme stretnúť pri výzdobe katolíckych chrámov v Prahe, Jágri, Skalici či Košiciach. Od 60. rokov 18. storočia sa Johann Anton Krauss natrvalo usadil v Jasove.
V Jasovskom kláštore Johan Anton Krauss vytvoril sochy sv. Mikuláša, sv. Vojtecha, sv. Filipa, sv. Júdu Tadeáša, sv. Sebastiána, sv. Rocha, sv. Antona Paduánskeho, sv. Jozefa Hermanna, sv. biskupa Gilberta (premonštrát), sv. biskupa Evermoda (premonštrát), sv. Margity Antiochijskej, sv. Márie Magdalény, sv. opáta Ludolfa (premonštrát), sv. opáta Fridricha (premonštrát), sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Rozálie Parmskej a i.
Konsekrácia barokového Kostola sv. Jána Krstiteľa sa uskutočnila v roku 1766, kedy už bol pravdepodobne hotový celý kláštor. Opát Sauberer mal pri výbere umelcov, ktorí participovali na výzdobe exteriéru i interiéru chrámu veľmi šťastnú ruku, čoho dôkazom je kláštorný komplex, ktorého výzdobu môžeme obdivovať aj dnes.
Hlavný oltár je zasvätený patrónovi kostola sv. Jánovi Krstiteľovi. Námet obrazu Krista v Jordáne je kľúčovou udalosťou v živote sv. Jána Krstiteľa. Celá kompozícia obrazu predstavuje vzťah Boha Otca, ktorý zosiela Ducha Svätého v podobe holubice v okamihu krstu Ježiša Krista v rieke Jordán. Okrem tohto obrazu namaľoval maliar Johann Lucas Kracker aj oltárne obrazy nad bočnými oltármi (oltárny obraz Immaculaty, oltárny obraz sv. Joachima a Anny, oltárny obraz sv. Norberta z Xantenu, oltárny obraz sv. Barbory, ktorý sa momentálne nachádza mimo chrámu v reštaurátorskej dielni, oltárny obraz sv. Ondreja, oltárny obraz sv. Augustína).
Opát Andreas Anton Sauberer poveril maliara Johanna Lucasa Krackera (odporučili ho premonštráti z Louckého kláštora pri Znojme) aj výzdobou klenby, knižnice, reprezentačných priestorov prelatúry. Johann Lucas Kracker, ktorý bol synom známeho viedenského sochára Tobiasa Krackera a mal blízko aj k známemu viedenskému barokovému staviteľovi Johannovi Lucasovi Hildebrandtovi. Bol blízkym priateľom brnianskeho maliara Tadeáša Rottera, ktorý vyzdoboval interiéry barokových chrámov na Morave a v Čechách (napr. klenba kostola sv. Mikuláša v Prahe).
V Jasove Johann Lucas Kracker vytvoril 5 rozsiahlych stropných fresiek znázorňujúcich udalosti zo života sv. Jána Krstiteľa (1. narodenie sv. Jána Krstiteľa, 2. zaujímavá maľba s témou z apokryfného evanjelia - pri vraždení neviniatok sa sv. Alžbeta s malým Jánom Krstiteľom ukryla v skale, ktorá sa na Boží príkaz otvorila, 3. Kázanie sv. Jána Krstiteľa v púšti, na maľbe sa nachádza obraz muža v nemeckom stredovekom odeve - portrét samotného Johanna Lucasa Krackera, 4. Sťatie Jána Krstiteľa, 5. Nebeský koncert s ústrednou postavou sv. Cecílie).
Hlavnému architektovi Pilgrimovi sa podarilo vytvoriť symetrické stavebné dielo, centrom ktorého je spomenutý chrám sv. Jána Krstiteľa. Na stranách kostola sa nachádzajú reprezentačné priestory prelatúry a konventu. V prepoštovej domácej kaplnke sa nachádza nástropná postava sv. Norberta a reprezentačnej Abrahámovej sieni dominuje freska stretnutie Abraháma s troma hosťami (anjelmi) pri dube.
Námetom fresky na strope v miestnosti nazývanej Herodesova sieň je známy biblický príbeh o smrti sv. Jána Krstiteľa. Herodesa natoľko zvábil tanec jeho nevlastnej dcéry Salome, že jej splnil jej najohavnejšiu žiadosť (za objednávkou vraždy sv. Jána Krstiteľa treba hľadať matku tanečnice Salome) - popraviť sv. Jána Krstiteľa a odovzdanie jeho hlavy (porovnaj Mk 6,1-30). Obraz, ktorého autorom je takisto Johann Lucas Kracker vyniká brutálnou naturálnosťou, odrezaná hlava sv. Ján Krstiteľa na zlatom podnose pôsobí naozaj hrôzostrašným dojmom.
Kláštorná knižnica
Pýchou kláštora v Jasove je jeho knižnica. Premonštráti začali knižnicu v Jasove pravdepodobne budovať už krátko po svojom príchode. Knižnica sa postupne stala jednou z najznámejších v celom Uhorsku. Žiaľ, Jozef II. kláštor v Jasove zrušil a knihy z kláštora putovali do Budína a Jágra. Po smrti Jozefa II. a obnovení kláštora v roku 1802 však k návratu kníh z Budína neprišlo a najvzácnejšie knihy ostali trvalo v Maďarsku.
Napriek tomu sa v neskorších rokoch fond knižnice rýchlo rozrastal. Po roku 1918 sa v Jasovskej knižnici sústredili knihy zo všetkých zrušených premonštrátskych gymnázií zo Slovenska, vrátane gymnázia v Rožňave, ktoré takisto viedli premonštráti. Po roku 1950 sa v knižnici sústredili knihy zo všetkých zrušených kláštorov na východnom Slovensku, dnes knižnica obsahuje cca 80 000 zväzkov z odboru teológie, filozofie, prírodných vied, geografie, histórie a i.
Časť najkrajších kníh postupne z kláštora v Jasove získala...
Jasovský kláštor má obdĺžnikový pôdorys s dvomi krídlami a kostolom umiestneným v strede. Zaujímavosťov budovy je symbolika. Má 4 vchody symbolizujúce ročné obdobia, 12 komínov pripomínajúcich mesiace a presne 365 okien, pre počet dní v roku.
V interiéri kostola môžu návštevníci obdivovať niekoľko zaujímavých oltárov, z ktorých najvýznamnejšie sú oltár svätej Barbory a oltár svätého Ondreja (zvaného aj oltár svätého Jána Nepomuckého). Najcennejšie sú fresky a oltárne obrazy, ktorých autorom je významný maliar Johann Lucas Kracker. Pracoval v Jasove v troch etapách medzi rokmi 1752 - 1776 a vytvoril tu svoje vrcholné diela. Výskumy tiež potvrdili, že kláštor je dielom popredného rakúskeho architekta a staviteľa Franza Antona Pilgrama.
Premonštrátsky kláštor v Jasove. Zdroj: wikimedia commons