Určite aj túto skutočnosť majú na zreteli kresťania v strednej a východnej Európe, keď pri vianočnej večeri na stole leží krehké vianočné pečivo z nekysnutého cesta, z pšeničnej múky a vody vo forme oblátok. Predstavujú posvätný chlieb.
Oblátky sa zvyčajne piekli nad otvoreným ohňom v kovových kliešťach zhotovených len na tento účel, zvyčajne vyzdobené vianočným alebo kresťanským symbolom.
Kto by nepoznal romantický obraz z diela Martina Kukučína Vianočné oblátky: „Prišlo Lucie. Chlapci doniesli železá a vyčistili ich. Keď nimi tam štrkali, žiactvo bolo ako vymenené... ,Oblátky sa pečú - Hody sú už v kuchyni!' hovorili si medzi sebou.“
Sám sa rád rozpomínam na svoje pôsobenie v Drietome, kde od začiatku Adventu fara rozvoniavala oblátkovou vôňou. Po modlitbe sa jedením oblátok začínala štedrovečerná večera. Zvyčajne otec rodiny a hospodár ich rozdeľoval prítomným. Doteraz je súčasťou štedrovečernej večere na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách.
Oblátky sa konzumujú zvyčajne s medom, niekde aj s cesnakom a orechmi. V niektorých maďarských dedinách si oblátku vkladali do modlitebných knižiek a priniesli ju na vianočnú svätú omšu. Podávali ju chorému s vierou, že sa uzdraví. V Poľsku v 20. V Litve sa oblátkový obrad rozvinul do rodinných, individuálnych foriem.
Na severozápade krajiny otec odlomí kúsok oblátky a vloží si ju do úst. Z jeho ruky si potom ulamujú ostatní. Malým deťom odlomí kúsok a sám im ho vloží do úst so slovami: „Buďme v srdci jedno a ako sa teraz delíme o oblátku, tak sa každý deň delíme o chlieb, aby sa dostalo všetkým.
Spomínajú aj na neprítomných a kúsok ulamujú pre duše zosnulých a odrobinkami z oblátok posýpajú štedrovečerné jedlá.
Okrem oblátok sa na vianočnom stole nachádza široká paleta vianočného pečiva v pestrom výbere rôznych druhov, tvarov a funkcií. Podávali sa tiež koledníkom a chudobným ľuďom či zvieratám. Mali úlohu obetného daru pôde a prírodným živlom. Bola im prikladaná liečivá a ochranná sila.
Z prípravy pečiva sa predpovedal osud členov rodiny a samotné pečivo sa používalo pri rôznych veštbách.
V Chorvátsku sa 21. decembra na deň sv. Tomáša, v niektorých oblastiach nazývaný aj Tucin alebo Tučin deň, pripravuje a pečie vianočné pečivo. V Bosne majú pečivá názvy ako napríklad kruvokriž, sv. Tomáša mlivosija a iné. V panónskych oblastiach sa urobia dva chleby: jeden na Štedrý večer a druhý na vianočné dni.
V okolí chorvátskeho mesta Sinja a tiež v juhozápadnej Bosne a vo východnej Hercegovine sa na Štedrý deň piekli osúchy, ktoré sa ovciam a oslom dávali s trochou vína. Z cesta sa pripravovali šišky: pre kravy štyri šišky, pre svine dvanásť šišiek, pre kozy a ovce dve.
Na Britských ostrovoch patrí k chlebovému pečivu škótsky yeel brehd, pečený na liatinových platniach zavesených nad ohniskom (girdle), podobne ako ovsené placky (yeel bannocks). Vianočné placky zo Shetlandských ostrovov v Škótsku majú v strede otvor a po okrajoch sú vykrajované do lúčov. Anglický vianočný koláč Christmas cake (yule cake) dnes predstavuje ovocný múčnik rôzneho zloženia a veľkosti.
Dostával ich každý člen rodiny a tiež ich mohol ochutnať hosť. Uschovaný kúsok vianočného koláča mal priniesť šťastie pre nastávajúci rok. Podľa starších dokladov z 19. storočia to bolo veľké pečivo z nekvaseného cesta s mäsovou náplňou a korením, asi ako závin, piroh. Krájalo sa na Štedrý večer a servírovalo počas sviatkov. V 19. storočí prevládal sladký variant pečiva.
V Dánsku najväčšiu časť domáceho vianočného pečenia tvorili chleby, a to veľké sigtebrød z premiešanej žitnej a pšeničnej múky a menšie chlebíky či koláče (julekager). Chleby sa zdobili vyrytím jednoduchých motívov pomocou špicatého predmetu alebo sa vtlačili vzory z foriem vyrezaných zo zemiakov. Vianočný chlieb bol dekorovaný motívmi vtákov, zvierat, hviezd, slnka, srdca, znakom kríža. Na Jutskom polostrove sa mu hovorilo skrøvne kager (popísané pečivo). Pieklo sa niekoľko druhov, hlavne zo žitnej múky. Na veľkých statkoch aj do zásoby a na podarovanie chudobným, čo zvýrazňuje charitatívne vnímanie Vianoc.
Vianočné oblátky/ trubičky recept a postup výroby tradičným spôsobom
Vianočný chlieb (julbröd, julkaka, sakaka) sa na povrchu ozdoboval esovitými a zoomorfnými tvarmi. Okrem chleba a placiek sa pieklo starobylé figurálne pečivo. Najčastejšie tvarované do podoby S (julgalt) či dvoch pretínajúcich sa S (julgvan), alebo má formu dlhej veky, poznačenej na povrchu vrypmi do mriežky a zakončenej na koncoch do dvoch volút (julkusa), do stredu ktorých sa dávali hrozienka. Deti ako pochúťku a hračku mali v obľube figúrky prasiatok, vykrajovaných z cesta.
Na severe Európy bol zvláštnosťou obradný chlieb pod názvom skuebrød (Dánsko), sakaka (Nórsko, Švédsko), kylvö, joululeipä (Fínsko). Celé Vianoce ležal na sviatočnom stole, nejedlo sa z neho, ale sa uchovával do času, keď sa začalo s jarnými prácami, s orbou a siatím. Zvyšok sa zmiešal s obilím, určeným na výsev, prípadne sa rozhodil do poľnej brázdy. Vianočný chlieb symbolizoval hojnosť, ktorá sa v ňom prenášala do ďalšieho obdobia.
Biskup Dávid Tencer pôsobiaci na Islande uvádza, že islandský vianočný chlieb laufabrauð z pšeničnej múky je jedným z najoriginálnejších prvkov Vianoc. Pôvod využitia lístkového chleba súvisí s odvekým nedostatkom múky a pri zachovaní surových ingrediencií ho tak mohlo ochutnať viacej ľudí. Keď sa na Islande zvýšili zásoby múky, lístkový chlieb takmer úplne vymizol s výnimkou severu krajiny. Obľúbeným začal byť opäť v polovici 20. storočia a dnes sa mnohé rodiny tešia, keď ho počas Adventu spoločne pripravujú. Je obvyklé jesť ho na Vianoce s údeným jahňaťom.
Francúzi si na Vianoce pochutia na čokoládovom závine La Buche de Noel. Konzumuje sa s ostatným jedlom, po polnočnej svätej omši. Na stole Talianov zas dominuje sladký koláč panettone.
Jednou zo zvláštností vianočného pečenia v strednej a východnej Európe je „sparované“ pečivo. Zodpovedajú im české peciválky a peřinky a východomoravské pupálky; bobájka v maďarskej kuchyni, poľské a bieloruské slížiki/slížky (polievané makovým mliekom) či litovské sližikai.
Sviatočné a obradové pečivo bolo určené pre vlastnú rodinu, pre koledníkov, obecných služobníkov, chudobných a dobytok. V Turci mal paholok zjesť prvý posúch v chlieve pri zvieratách, aby prospievali. Na východnom Slovensku pre koledníkov, ktorí prišli s vinšom, sa pripravilo pečivo z chlebového alebo koláčového cesta v tvare vtákov (takzavné pipiši).
Z rusínskych dedín na Podkarpatskej Rusi je známy kračún. Do jamky v kračúne dala zo všetkého, čo statok vyprodukoval - jačmeň, kapustu, syr, kukuricu, med, cesnak pre jeho magickú ochrannú silu, jačmenný klas. Gazdovia natierali symbolicky cestom kmene stromov, aby boli úrodné. Gazdiná sa rukami od cesta dotýkala stromov, aby porodila veľa potomkov. Z dieže zlievala vodu so zbytkami cesta do nápoja kravám, aby dobre dojili.
Z vianočného cesta sa časť odkladala. Zo zbytkov sa pieklo figurkové pečivo pre deti a koledníkov. V mnohých krajoch Česka bolo zvykom upiecť vianočku pre každého člena rodiny a na statkoch tiež pre čeľaď. Na Hornej Lužici sa piekli hodowne kołački alebo wosuški (podlhovasté pečivo v strede vtlačené). Rovnako sa wosušk piekol zo zbytkov chlebového cesta a z otrúb kravám. Pridávala sa angelika (Archangelica officinalis), cesnak a svätená voda. Figurálne pečivo takzvané nowe letka sa pripravovalo na Nový rok. Deti ho dávali svojim krstným rodičom a od nich dostali na oplátku novoročný darček.
Ľudia potrebujú každodenný chlieb. Pripomínali si to, keď ho kládli v akejkoľvek forme na vianočný stôl. Ježiš nás učí zaň modliť sa, ale aj zodpovedne pracovať na jeho obstarávaní. Kiežby sme s rovnakou ochotou nachádzali odvahu sýtiť sa Ježišom, ktorý ležal jasliach v Dome chleba. On nám neponúka suchý chlieb, je chlieb života, ktorý dáva silu prežiť zodpovedne a autenticky, nielen cez vianočné dni.
Každá domáca pani sa chce venovať svojím hosťom a súčasne im pripraviť skvelé jedlo, výsledkom býva priateľská a veselá atmosféra. Tento sen vám pomôže uskutočniť ponúkaná kniha...
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť! Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
V roku 1990 si desať knižných nadšencov povedalo, že nastal čas rozšíriť ponuku vydavateľstiev na Slovensku. Čoskoro založili vydavateľský dom IKAR, ktorý dnes čitatelia poznajú ako najväčšie slovenské vydavateľstvo. Za svoju existenciu vydal IKAR tisíce titulov a stovky bestsellerov rôznych žánrov, z ktorých sa dovedna predalo viac ako 34 miliónov výtlačkov. Vlajková značka IKAR predstavuje najširšie spektrum knižných titulov. Pod touto značkou nájde každý čitateľ našich najpredávanejších autorov, mnohými rokmi overené mená, úspešných slovenských autorov aj mladých knižných debutantov.
Pod značkou IKAR vydávame napríklad knihy od J.K. Silnou stránkou značky Príroda je široké spektrum non-fiction literatúry pre celú rodinu: populárno-náučné knihy, encyklopédie, obrazové publikácie, ale i odborné tituly a učebnice pre základné a stredné školy.
Značka ODEON je definovaná ako crème de la crème súčasnej i klasickej svetovej prózy. Prináša špičkovú tvorbu od súčasných a klasických velikánov svetovej literatúry. V edícii ODEON Svetová klasika vychádzajú diela od F.M. Dostojevského, Ernesta Hemingwaya, L.N. Tolstého, Williama Shakespeara, Fernanda Pessou, F.S. Fitzgeralda a mnohých iných.
Stonožka je knižná kamarátka detí od 0 do 12 rokov. Symbol stonohého zvieratka vyjadruje tematickú a žánrovú pestrosť literatúry pre deti. Detským čitateľom ponúka beletriu, poéziu aj populárno-náučnú literatúru našich aj zahraničných autorov.
Dobre naladená a vytrvalá Stonožka zavedie deti krok za krokom, rok za rokom, z krajiny Písmenkovo do knižného sveta plného fantázie, poznania a storakých zážitkov, ktoré si uchovajú po celý život. Stonožka sníva o tom, že každé dieťa prečíta aspoň 100 kníh! Nádherne ilustrované leporelá, úžasné knižné príbehy od najlepších svetových ale aj slovenských autorov a ilustrátorov prináša Stonožka našim detským čitateľom pravidelne.
Mená ako Emilia Dziubakova, bratia Fanovci, Oksana Bula, Tina Minorová, Adrián Macho, Ľuboslav Paľo, Zuzana Štelbaská, Ivona Ďuričová, Roman Brat a mnohé ďalšie majú možnosť spoznať mladšie aj staršie deti práve prostredníctvom tejto edície.
YOLi sa zameriava na literatúru v žánroch young adult a new adult, teda prevažne pre „mladých dospelých“ vo veku približne 13 - 21 rokov. Ponúka široké spektrum prekladov súčasnej tvorby, od dystopie či fantasy až po romance.
Najnovším prírastkom do portfólia vydavateľského domu IKAR je značka Ajna. Prináša knihy o self-help a ezoterike. Potešia najmä čitateľov, ktorí túžia po šťastí a neustálom sebazdokonaľovaní a ktorých fascinujú záhady a tajomstvá medzi nebom a zemou.
Za svoju 30-ročnú existenciu IKAR získal množstvo odborných aj čitateľských ocenení, ako napríklad Vydavateľ roka, Najkrajšia kniha roka, Najkrajšia kniha Slovenska či ocenenia za umelecké preklady.
Vydavateľský dom Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s. r. o. Slovenské pedagogické nakladateľstvo vzniklo v roku 1920 ako pobočka Štátneho nakladateľstva v Prahe. V roku 1939 sa osamostatnilo a roku 1952 premenovalo na Slovenské pedagogické nakladateľstvo. Ako pôvodne výhradné vydavateľstvo učebníc vydalo už milióny výtlačkov kníh pre všetky typy škôl.
Ponúkame množstvo vzdelávacích príručiek pre základné a stredné školy, ako aj učebnice pre samoukov a jazykové kurzy. Vydavateľstvo Mladé letá vzniklo v roku 1950 a od začiatku vydávalo detské knihy. Od roku 1953 malo názov Slovenské nakladateľstvo kníh pre deti a mládež (známe pod skratkou SNDK) a roku 1957 dostalo meno, ktoré sa mu dodnes nezmenilo: Mladé letá.
Autorské a redaktorské tímy priniesli to najlepšie z oblasti pôvodnej slovenskej tvorby, ale i mnoho kvalitných prekladov. O kvalite vydavateľskej produkcie svedčia autori, ktorých diela dnes už tvoria zlatý fond slovenskej detskej literatúry a stali sa obľúbenou klasikou Pavol Dobšinský Ľudmila Podjavorinská, Mária Rázusová-Martáková, Jozef Cger-Hronský, z ďalšej generácie Mária Ďuríčková, Milan Rúfus, Ján Navrátil, Ján Turan a iní.
Kniha v sebe nenesie iba príbehy, ktoré napísali jej autori, ale tiež životy ľudí, ktorí knihu vlastnili. Dôkazom toho je aj výtlačok, ktorý sa dostal do prešovskej knižnice Knihobeh. Ten dáva novú šancu aj starším knihám. Každý, kto pozná ten pocit, otvoriť si voňavú knihu a ponoriť sa do nej, by ho nevymenil za nič na svete. Kniha v ruke je kniha v ruke. O to vzácnejšia je, keď ju pred vami vlastnil niekto iný a nahliadnutím do nej máte možnosť priblížiť si aj jeho životný príbeh.
Prešovská knižnica Knihobeh dáva druhú aj tretiu šancu knihám, ktoré už boli párkrát prečítané. Práve tie prinášajú pre čitateľov tie najdojímavejšie a nezabudnuteľné chvíle, ktoré prinútia spomaliť a zamyslieť sa.
Knižnica zverejnila zážitok, ktorý mali zamestnanci pri otvorení knihy, ktorá sa do knižnice dostala. V knihe básní bolo napísané láskyplné veršované vyznanie, ktoré stisne srdce aj vám. Boli časy, keď pán Hercule Poirot vážne pomýšľal na odchod do dôchodku, aby sa mohol venovať pestovaniu tekvíc. Našťastie sa táto hrozba nenaplnila a v Kartách na stole sa geniálny Belgičan opäť predstavil vo vrcholnej forme.
Pán Shaitana, výstredný zberateľ kuriozít, sa v spoločnosti preslávil okázalými večierkami. Keď sa tento záhadný človek pochváli Herculovi Poirotovi, že vražda je preňho formou umenia, detektív len váhavo prijme pozvanie na bridžový večierok, počas ktorého mu hostiteľ plánuje predstaviť súkromnú „zbierku“ vrahov. Okrem štyroch hostí, ktorí vraj v minulosti spáchali vraždu, sa u Shaitanu stretávajú aj štyri detektívne esá: superintendent Battle zo Scotland Yardu, známa autorka detektívok Ariadne Oliverová, plukovník Race z kráľovskej tajnej služby a vychýrený detektív Hercule Poirot.
Vyhotovenie v imitácii čiernej kože v kombinácii so striebornými prvkami. Ohybné rameno má efektnú, elegantnú štruktúru. Bezdrôtové Qi nabíjanie zabudované v tele lampičky. Mobilný telefón (s podporou bezdrôtového nabíjania) sa začne nabíjať pri pouhých vložení do lampy. Telefón môže byť vložený na výšku aj na šírku, presne podľa toho, ako vám to aktuálne vyhovuje. Jedným tlačidlom ovládate jas aj teplotu farby svetla. Ak už máte odpracované, môžete použiť svetlo prírodné, ktoré je neutrálne a je najviac podobné svetlu dennému. priemerné hodnotenie Vypočítava sa zo všetkých pridaných hviezdičkových hodnotení (na webe + preložených z ostatných webov + z Heuréky). A to tak, že sa zráta celkový počet hviezdičiek a výsledok sa potom vydelí počtom udelených recenzií. Energetická trieda FV dôsledku legislativnych zmien môžete svoj výrobok obdržať buď so starým energetickým štítkom, alebo s novým štítkom. To nič nemení na tom, že dostanete rovnaký produkt.
Názov Dávidovho mesta, kde sa narodil „Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 11) - Betlehem je odvodený od hebrejských slov Beit Lechem, čo znamená Dom chleba. Z geografického hľadiska bolo pre túto lokalitu prirodzené, že do miestnych mlynov a pekární prichádzali ľudia smerujúci do púšte, aby si doplnili zásoby chleba na cestu.
Tabuľka: Vianočné pečivo a jeho význam v rôznych krajinách
| Krajina | Vianočné pečivo | Význam |
|---|---|---|
| Slovensko | Oblátky s medom, cesnakom a orechmi | Posvätný chlieb, súčasť štedrovečernej večere |
| Chorvátsko | Kruvokriž, sv. Tomáša mlivosija | Pečivo pripravované na deň sv. Tomáša |
| Škótsko | Yeel brehd, yeel bannocks | Chlebové pečivo pečené na liatinových platniach |
| Dánsko | Sigtebrød, julekager | Chleby zdobené motívmi vtákov, zvierat, hviezd |
| Island | Laufabrauð | Lístkový chlieb, jedáva sa s údeným jahňaťom |
| Francúzsko | La Buche de Noel | Čokoládový závin |
| Taliansko | Panettone | Sladký koláč |
