V malebnom mestečku Podolínec na severe Slovenska sa týči majestátny kláštor, ktorý je svedkom bohatej histórie a významným centrom náboženského a kultúrneho života. Kláštor v Podolínci je jednou z významných pamiatok Podolínca a Spiša.
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa alebo redemptoristi (skr. CSsR; lat. Congregatio Sanctissimi Redemptoris) je rehoľné spoločenstvo Katolíckej cirkvi. Zakladateľom redemptoristov je sv. Alfonz Mária Liguori. Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa bola založená v Neapolskom kráľovstve (dnešné Taliansko) v roku 1732. Na Slovensko prišli redemptoristi v roku 1921, keď založili kláštor v Stropkove.
Apoštolské dielo redemptoristov sa vyznačuje misionárskym dynamizmom. Hybnou silou pre akúkoľvek misijnú činnosť je silné vedomie o bezhraničnej Božej dobrote, ktorá sa prejavuje v hojnom vykúpení, ktoré Boh ponúka ľuďom vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Redemptoristi neustále hľadajú prostriedky, ktoré slúžia poslaniu spásy.
Založenie a príchod piaristov
O založenie kláštora sa zaslúžil knieža Stanislav Lubomirski, ktorý bol správcom zálohovaných spišských miest. Kláštor vznikol už v 17. storočí, v čase poľského zálohu za starostovania bohatého magnátskeho rodu kniežaťa Stanislava Ľubomírského. Ten pozval na Spiš do Podolínca otcov piaristov, aby rekatolizovali toto územie. S kniežaťom je spojený vznik kláštora. Zakladajúca listina kláštora bola podpísaná v novembri 1642 v Krakove.
Prví piaristi prišli do Podolínca v decembri 1642. Ďalší rok sa začalo s výstavbou školy a kláštora. Z architektonického hľadiska má kláštor prvky pevnostného charakteru - štyri nárožné veže. Okrem iného sa v nej píše: „aby (piaristi) v súlade so svojím poslaním vychovávali mládež v kresťanskej nábožnosti i náukách, šírili vieru a katolícke náboženstvo kázňami a katechizáciou a na zakladateľa vo sv.
V centre jednoposchodového objektu je kostol s dvojvežovým priečelím. Kostol je zasvätený svätému Stanislavovi (+1079), krakovskému biskupovi a mučeníkovi. Bol posvätený v roku 1671. K významným pamiatkam patrí hlavný oltár. Je najväčším oltárnym odrazom na území Slovenska (4×7 metrov).
Interiér kláštorného kostola je majestátnym estetickým dielom. Návštevníci môžu obdivovať fresky, plastiky, lustre, maľby a najmä oltárny obraz s výjavom zo života sv. Stanislava, ktorý je najväčším oltárnym obrazom na Slovensku. Obraz predstavuje výjav zo života svätého Stanislava - vzkriesenie šľachtica Petra, ktorý mal potvrdiť biskupovu nevinu.
Piaristický kostol v Podolínci
Piaristické gymnázium
Piaristi v roku 1648 vybudovali najvýznamnejšie kolégium v strednej Európe, na ktorom študovalo vyše päťdesiattisíc študentov vtedajšieho Uhorska, poslucháči z Poľska, Nemecka či Rakúska. Piaristické gymnázium bolo významným strediskom vzdelávania a kresťanskej výchovy. V 17. a 18. storočí patrilo k jedným k najvýznamnejším v celom Poľsku. Väčšina žiakov sem prichádzala z Poľska, ale boli medzi nimi tiež Maďari, Česi, Slováci, či žiaci z Rakúska. Zastúpené boli všetky spoločenské vrstvy a náboženstvá vyskytujúce sa na tomto území. V rokoch 1648 - 1886 tu študovalo výše päťdesiat tisíc žiakov.
Kolégium alebo ľudovo nazývaný ,, Spišský Oxford“, žiaľ v roku 1919 zanikol, keď maďarskí členovia rádu piaristov ,,Rád chudobných regulárnych klerikov Matky Božej Zbožných škôl“, odišli z Podolínca na protest proti vzniku prvej Československej republiky. Podolínsky kláštor na čas osirel, ale neskôr na pozvanie spišského biskupa Jána Vojtaššáka prišli v júli 1922 do Podolínca misionári redemptoristi, ktorí v roku 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili opäť v auguste 1940. Kláštor sa tak stal misijným a exercičným centrom, počas ktorého redemptoristi konali ľudové misie. Išlo o farnosti v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecézy.
Redemptoristi a ich pôsobenie v Podolínci
Na pozvanie spišského biskup Ján Vojtaššák prišli v júli 1922 do Podolínca redemptoristi. Hneď od svojho príchodu začali konať ľudové misie. Činnosť redemptoristov, ktorá sa sľubne rozvíjala, nemala dlhé trvanie, v apríli 1927 z Podolínca odišli. Druhýkrát sa redemptoristi vrátili v auguste 1940. Kláštor sa stal misijným a exercičným centrom. Redemptoristi konali ľudové misie, väčšinou v Spišskej, Košickej a Rožňavskej diecéze. Predpokladá sa, že pátri z podolínskeho kláštora vykonali okolo 150 misií.
Majetkom Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa rehole redemptoristov sa stal predajom v roku 1941, keď piaristi vedeli, že sa do Podolínca už nevrátia.
Akcia K a likvidácia kláštorov
Z dejín sa dozvedáme, že na prelome rokov 1949 - 1950 sa stala Katolícka cirkev v bývalom Československu nepohodlnou. Komunistický režim a jej členovia, sa rozhodli Cirkev zlikvidovať. Boľševici považovali cirkev za nepriateľský náboženský organizmus.
Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor komunistickej strany Československa likvidáciu mužských reholí. Cieľom Akcie K bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov a zmocniť sa majetku cirkvi. Realizáciu Akcie K, prevzala Štátna bezpečnosť. Akcie sa tiež zúčastňovali príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Vyzbrojení boli puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Členovia ozbrojených zložiek sa začali dobýjať do kláštorov.
Je tomu práve 70 rokov, keď v noci z 13. na 14. apríla 1950 príslušníci národnej bezpečnosti - polície, ľudových milícií, ŠtB a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských kláštorov a na Slovensku internovali rehoľníkov z reholí, ktorých sústredili do internačných kláštorov. Jedným z nich bol aj kláštor v Podolínci.
Po Veľkej Noci v noci z 13. na 14. apríla 1950, obsadili kláštor príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícii. Nad ránom začali prichádzať autobusy s rehoľníkmi a kňazmi z iných kláštorov na Slovensku. Tak sa stal kláštor centralizačným a kárnym táborom rehoľníkov a kňazov. Počas existencie tábora ich bolo internovaných približne 650. Centralizačný tábor bol zrušený v decembri 1951.
Príslušníci národnej bezpečnosti polície, ľudových milícii, ŠtB, a niekde aj príslušníci armády vnikli do mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Tam, kde im na výzvu neotvorili, dostali sa do objektov násilím. Centralizačné kláštory boli v Pezinku, Hronskom Beňadiku, Šaštíne, Jasove a v Podolínci.
V nočných hodinách a nad ránom do Podolínca v autobusoch postupne pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Brutálna a násilná noc si vyslúžila pomenovanie ,,barbarská“. Kláštor v Podolínci sa stal centralizačným a kárnym táborom pre stovky rehoľníkov a kňazov. Medzi internovanými zaznievajú mená ako : ,,, Metod Dominik Trčka, Gorazd Zvonický vlastným menom Andrej Šándor, Ján Chryzostom Korec, Anton Srholec, Ernest Macák, Pavol Hnilica, Peter Dubovský, Teodor Hlaváč, Michal Rusnák a mnoho ďalších.
Likvidácia kláštorov a zatýkanie kňazov a členov rehoľných spoločenstiev sprevádzala hrubými násilnosťami, ničením vzácnych starobylých rukopisov, konkrétnych náboženských predmetov a vzácnych obrazov - artefaktov.
Internačný kláštor v Podolínci sa po ,,barbarskej noci“ stal miestom, kde panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli železné mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom a priestor strážili ozbrojení vojaci a ľudoví milicionári. Tento stav trval do 11. decembra 1951, kedy bol celý internačný kláštor zrušený a prestal plniť svoje úlohy. Počet internovaných rehoľníkov a kňazov sa v Podolínci menil, ale v určitom čase ich tam bolo cca 650.
Sústreďovací tábor mužov bol v podolínskom kláštore zrušený v decembri 1951, ale kláštor komunistom poslúžil aj pri Akcii R, likvidácii ženských reholí v auguste 1956, keď tu bolo umiestnených cca 330 rehoľných sestier. Tie posledné z neho odišli v decembri 1961. Potom boli v kláštore umiestnené štátne školy a internát.
Kláštor Podolínec
Odplata režimu a vzbury veriacich
Počas Akcie K - likvidácia kláštorov, boli aktivizovaní na poplach zvonením zvonov v susedných obciach aj veriaci laici. V Podolínci po vzburách veriacich proti internácii rehoľníkov v centralizačnom kláštore, nastala tvrdá odplata režimu.
Obec Vyšné Ružbachy a jej obyvateľov postihol tvrdý zásah Štátnej bezpečnosti a ozbrojených zložiek. Dedina bola obkolesená vojskom a obyvatelia museli ostať vo svojich príbytkoch. Mužov a ženy a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa zúčastňovali vzbury v Podolínci násilím odviezli do Prešova, kde ich podľa výpovede svedkov vypočúvali veľmi neľudským spôsobom. Dohromady bolo zatknutých a odvezených 45 obyvateľov zmieňovaných obcí.
Tieto udalosti pripomína socha Panny Márie s dieťaťom Ježiš. Dielo vzniklo v čase internácie kňazov a rehoľníkov.
Podolínec po roku 1989
Po udalostiach v novembri 1989 sa redemptoristi do zdevastovaného kláštora opäť vrátili. Od roku 1962 budova kláštora slúžila pre štátne školy, najprv to bola základná škola, potom učilište a neskôr osobitná internátna škola. V súčasnosti v priestoroch budovy pôsobia školské zariadenia - Stredná odborná škola, Špeciálna základná škola a Detský domov. Patrónom týchto škôl je svätý Klement Hofbauer, redemptorista. V kláštore je od roku 1993 aj noviciát. Pôsobí tu aj laické misijné spoločenstvo Rieka Života, ktoré spolupracuje s redemptoristami.
Kardinál Ján Chryzostom Korec vo svojich monografiách na internáciu spomína takto: ,, bol to požehnaný čas, nadväzovali sa tu vzťahy, internovaní profesori nám dávali prednášky, učili sme sa a trávili spoločné chvíle. Miesto, požehnané a vymodlené. Nikdy to nebude prekliaty Podolínec, ale požehnaný Podolínec“.
Na priečelí budovy kláštora je umiestnená pamätná tabuľa všetkým internovaným a vyšetrovaným osobám. V jubilejnom roku 2000 pribudol do areálu kláštora travertínový pomník internovaným rehoľníkom.
Aj tieto historické udalosti minulého storočia sa vpísali do slávnej histórie tohto kláštora a teraz je podolínsky kláštor redemptoristov znovu centrom kultúry, vzdelávania a misionárskej činnosti.
Kostol svätého Stanislava
V centre jednoposchodového objektu je kostol s dvojvežovým priečelím. Kostol je zasvätený svätému Stanislavovi (+1079), krakovskému biskupovi a mučeníkovi. K významným pamiatkam patrí hlavný oltár. Je najväčším oltárnym odrazom na území Slovenska (4×7 metrov).
Kostol svätého Stanislava v Podolínci
Kňazi diecézy
Zoznam niektorých kňazov diecézy:
- Mgr. Andrej Adamčák
- Mgr. Radoslav Adámik (CSsR)
- prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS)
- Mgr. Jozef Anderák
- ThLic. Ladislav Árvai (SJ)
- PaedDr. Marcel Bača
- Mgr. Vladimír Bača
- Mgr. Martin Bakoš
- Stanislav Baldovský ICLic.
- Miroslav Baloga
- PhDr. Adam Baran (OFMConv.)
- a mnoho ďalších ...
tags: #klastor #redemptoristov #v #podolinci