Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej Sinaj: História a súčasnosť

Dejiny kresťanstva sú odvetvím histórie, ktoré sa zaoberá historickým vývojom kresťanského sveta a myslenia, dejinami jednotlivých kresťanských cirkví a spoločenstiev od vzniku kresťanstva ako židovskej sekty okolo roku 33 nášho letopočtu po dnešnú dobu. Kresťanstvo vzniklo v ázijskom Blízkom východe, v Palestíne (Judea/Galilejsko) ako následok pôsobenia židovského kazateľa Ježiša Krista, ktorého kresťania považujú za Spasiteľa a Mesiáša. Ježiš Kristus si spomedzi Židov vybral učeníkov (z nich najmä 12 apoštolov), ktorým v priebehu posledných troch rokov svojho života odovzdával svoje učenie, aby ho následne oni mohli šíriť ďalej do celého sveta (Mk 16,15: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“). Prvou kresťanskou krajinou (oficiálne) bolo staroveké Arménske kráľovstvo. V 4. storočí sa kresťanstvo stáva legálnym a postupne i oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše a spolu s jej výbojmi a kultúrou sa rozšírilo na ďalšie územia.

S rozvojom kresťanského spoločenstva je spojená i hierarchizácia cirkvi a rozvoj ich štruktúr, vznik významných náboženských obcí a centier - pentarchia Rím - Konštantínopol - Alexandria - Antiochia - Jeruzalem, i vznik prvých kompetenčných a teologických sporov medzi jednotlivými oblasťami a osobami kresťanského života. Už v 4. Cirkevné udalosti a spory sa najmä počas ranokresťanského obdobia snažilo cirkevné spoločenstvo riešiť na ekumenických konciloch, či miestnych synodách. Najmä menšie, či novšie cirkevné správne jednotky - diecézy si často pýtali radu pri riešení problémov od významnejších a uznávaných centier ako Rím, či Konštantínopol. V priebehu prvých desiatich storočí tak medzi týmito diecéznymi stolcami a patriarchátmi vznikali kompetenčné rozpory, ktoré sa neskôr prehĺbili o spory teologické, či mocenské a vyústili do Veľkej schizmy v roku 1054.

Od toho okamihu bola kresťanská cirkev rozdelená medzi východnú Ortodoxnú cirkev a západnú Latinskú katolícku cirkev, ktoré sa každá riadila svojimi vlastnými pravidlami a mali vlastné historické vývoje. Zároveň už v tomto období existovali ďalšie kresťanské cirkvi a spoločenstvá, ktoré sa v priebehu prvých storočí odčleňovali (ako napr. nestoriáni, či koptské východné cirkvi). Stredovekú cirkev charakterizovali viaceré znaky, medzi nimi misijná činnosť, rozvoj kláštorného života, či univerzít zakladaných pod jej vedením, ako aj rozvoj teologického myslenia, rozvoj kánonického práva a rozvoj cirkevných štruktúr. Na Západe to ďalej boli veľké pápežské schizmy, či snahy o cirkevnú úniu s Východom. Spolu s rozširovaním kresťanskej viery boli spojené i sväté vojny a medzi nimi najmä križiacke výpravy. Veľkým zlomom v kresťanských dejinách bolo i husitské hnutie, ktoré otvorilo dvere veľkému reformnému hnutiu, ktoré sa v Európe udialo v priebehu 16. a 17. storočia - tzv.

V rámci reformácie vznikli viaceré nové protestantské hnutia a cirkvi a anglikánska cirkev. Latinská cirkev na udalosti reagovala zvolaním Tridentského koncilu a reformou svojej politiky i zvyklostí. V tomto období vypuklo medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami i viacero náboženských vojen, medzi nimi najmä Tridsaťročná vojna, ktorá sa skončila Vestfálskym mierom riadiacim sa heslom „Cuius regio eius religio“. Spolu s rozvojom zámorských ciest sa kresťanstvo rozšírilo i do Ameriky, či neskôr i do Austrálie a ďalekej Ázie, kde i dovtedy ale existovali menšie východné cirkvi. V novodobých dejinách sa v rámci kresťanských cirkví snažia niektorí jej príslušníci o ekumenický prístup k svojim bratom vo viere a o spoluprácu, ktorá sa v minulosti nie vždy vyvíjala, resp. bola zhatená vzájomnými konfliktami.

Kláštor svätej Kataríny: Miesto biblických dejín

Po výlete na Mojžišovu horu sa vyberieme na ďalšie biblické miesto na Sinajskom polostrove - do kláštora svätej Kataríny. Obidve miesta ležia neďaleko od seba a spája ich náboženské puto a veľký záujem turistov z celého sveta, ktorí cestujú do Egypta navštíviť tieto historické pamiatky. V kláštore v zhode nažívajú kresťania, moslimovia spolu s beduínmi.

Miesta, kde dnes stojí kláštor svätej Kataríny, boli opradené posvätnosťou už pred jeho vznikom. Pútnici ich navštevovali aj skôr. V oblasti Sinajského polostrova pôsobil podľa Biblie vodca Izraelitov - Mojžiš.

Za múrmi kláštora sa nachádza horiaci ker. Je to presne ten ker, o ktorom sa píše v Biblii. Pri ňom vyzval Boh Mojžiša, aby priviedol židovský národ z Egypta do zasnúbenej zeme, území dnešného Izraela. Mojžišov krík je obrovský a patrí medzi zástavky počas prehliadky kláštorného komplexu. Ľudia môžu do škár v múre pri kríku vložiť lístočky s najrôznejšími prianiami. Údajne sa im potom splnia. Okrem toho je tam aj legendárna studňa. Pri nej mal Mojžiš osloviť a spoznať svoju budúcu manželku. To je len časť pamiatok, ktoré si môžu návštevníci v kláštore pozrieť.

Na úpätí Mojžišovej hory na Sinajskom polostrove sa nachádza najstarší kresťanský obývaný kláštor sveta, ktorý je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Miesto bolo opradené posvätnosťou ešte pred vznikom kláštora. Práve na tomto mieste sa Mojžišovi zjavil horiaci ker a v kláštore sa nachádza dodnes. Dnes tu žijú pravoslávni mnísi, ktorí sa okrem duchovného života venujú pestovaniu plodín. Od roku 2002 je kláštor zapísaný do kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kláštor sv. Kataríny, Sinaj Egypt

Krásna svätica a jej odkaz

Kláštor svätej Kataríny je najstarší obývaný kláštor na svete. Jeho korene siahajú do 4. storočia po Kristovi a nesie meno po veľmi krásnej a vzdelanej žene. Reč je o Kataríne, dcére kráľa Kosta, ktorá sa narodila v egyptskej Alexandrii. História hovorí, že pôvodne pohanka sa obrátila na kresťanskú vieru a namiesto sobáša s cisárom Maximinom sa dala pokrstiť. Odmietla obetu pohanským bohom sa rozhodla obracať na vieru ostatných obyvateľov krajiny. Cisár Maximinus ju za trest dal niekoľko ráz mučiť - bičovali ju, lámali na kolesách, no ona sa stále akoby zázrakom uzdravila . Nakoniec ju nechal sťať mečom. Jej pozostatky sa nejakým spôsobom dostali na Sinaj. To je teda dôvod, prečo tam neskôr postavili kláštor.

Bez beduínskeho sprievodcu je Sinaj obrovskou, neprechodnou púšťou. Kamenisté kopce sa dvíhajú a klesajú pod oslepujúcim slnkom. A predsa sa týmto pustým polostrovom prechádzalo tisíce rokov a odohrávali sa tu mnohé z najdôležitejších náboženských udalostí v dejinách.

Kláštor svätej Kataríny, ktorý sa nachádza pod horou Sinaj, pôvodne postavil byzantský cisár Justinián na začiatku 6. storočia. Považuje sa za najstarší kláštor na svete. Keď Justinián vyhlásil, že na pozemku má byť postavený kláštor, na mieste už stála kaplnka zasvätená horiacemu kríku. Sporné tvrdenia opäť umiestnili horiaci ker, ktorý sa zjavil Mojžišovi, do blízkosti dnešného kláštora. Okrem kaplnky sa v kláštornom komplexe nachádza aj starobylá spálňa pre mníchov.

Hoci sa mnísi zvyčajne považujú za najzbožnejších mužov, ktorí zasvätili svoj život Bohu, mnísi svätej Kataríny často porušovali tento princíp a za trest boli posielaní na Sinaj. Jediným riešením bolo vytvoriť dom lebiek a nahromadiť kosti rehoľníkov do hrobky pod kláštorom. Na rozdiel od mnohých kostníc a kúrií bol kostol svätej Kataríny založený viac na funkčnosti ako na výzdobe a mohutná hromada pozostatkov hovorí o tomto hroznom konci.

Čo môžete zažiť v Tabe a okolí?

Na čo sa môžete tešiť na dovolenke v Tabe?

• krásne pieskové pláže a priezračné more s koralovými útesmi
• exkluzívne hotely s kvalitnými službami all inclusive
• fascinujúce výlety plné zážitkov
• skúsený delegát, ktorý Vám bude počas pobytu vždy k dispozícii
• animátori Klubu Leto sa radi postarajú o Váš športový a kultúrny dovolenkový program

Top aktivity v Egypte:

• Šnorchlovanie pri koralovom útese
• Výstup na horu Sinaj
• Jazda na púštnych štvorkolkách
• Prechádzka po starobylej Petre
• Výlet do Jeruzalema
• Návšteva najstaršieho obývaného kláštora

Top výlety:

• Pyramídy v Gíze a Veľké egyptské múzeum
• Alexandria
• Suezský prieplav
• Lodný výlet a objavovanie podmorského sveta
• Kláštor svätého Antona

Praktické informácie pre návštevníkov:

Kláštor svätej Kataríny môžete navštíviť v rámci fakultatívnych ponúk cestovných kancelárii počas pobytu pri Červenom mori. Pohodlne Vás k nemu zavezú klimatizované autobusy. Výlet „na Katarínu “ môžete absolvovať buď súčasne s výstupom na Mojžišovu horu alebo samostatne. Prevádzkujú ho mnísi. Prenocovať a dobre sa najesť sa dá aj v stredisku vzdialenom od kláštora asi dva kilometre. Ide o bývalý hlavný vojenský stan egyptskej armády. Z chládku reštauračného komplexu môžete po návšteve kláštora pokojne pozorovať do červena rozpálené kopce Sinajského polostrova, na ktorom sa kedysi písali biblické dejiny.

Vstup do kláštora podlieha prísnym pravidlám. Nemôžete ho navštíviť v krátkych nohaviciach či minisukni. Je zakázané mať aj odhalené plecia. Ak nemáte vhodné oblečenie hliadky pri vchode vás nekompromisne pošlú preč.

Okrem Mojžišovho kríku a studne turisti navštevujú kostol sv. Kataríny. Dal ho postaviť cisár Justinián. Sú v ňom nádherné mozaiky zo šiesteho storočia, ktoré jedinečne zostrojili byzantskí umelci. V kostole platí ďalší zákaz - nemôžete fotografovať. Nachádzajú sa tam i pozostatky sv. Kataríny, ktoré sú uložené v mramorovej skrinke s baldachýnom. V celom kláštore je údajne až 2000 ikon.

Medzi najzaujímavejšie miesta kláštora patrí časť s ich hromadnými pozostatkami. V jednej z miestnosti si preto môžete pozrieť hromadu lebiek. Ak totiž v kláštore mních zomrie, najprv ho síce pochovajú, no po niekoľkých rokov jeho pozostatky vykopú a uložia do tejto miestnosti.

K unikátom kláštora patrí vzácna, historická knižnica. Sú v nej uložené hodnotné náboženské rukopisy, ktoré prepisujú a študujú mnísi. Rozsahom ju predčí iba knižnica vo Vatikáne. Vek niektorých rukopisov siaha až do 4. storočia. Už sme spomenuli, že ide o pravoslávnych mníchov. V kláštore majú prísny režim. Vstávajú už o tretej ráno. Nasleduje niekoľkohodinová modlitba, potom práca. Popoludní opäť modlitba, práca alebo štúdium. Spávať chodia podvečer. Dosýta jedia údajne iba raz za deň.

Okrem duchovného života sa venujú pestovaniu plodín. Nečudo, že vo vyprahnutom okolí kláštora uvidíte záhradky, v ktorých obrábajú a polievajú plodiny. So stavebnými prácami im pomáhajú miestni beduíni. Tí sa živia aj predajom suvenírov alebo sa ponúkajú ako sprievodcovia turistom, ktorí putujú na Mojžišovu horu.

Mnísi nebývajú iba v kláštore. Ak sa lepšie rozhliadnete po okolitých kopcoch, na niektorých môžete uvidieť skalné výčnelky kam sa zvyknú uchyľovať.

A keď sme už pri skalách - možno poznáte ten biblický príbeh o tom ako sa Izraeliti začali klaňať teľaťu zo zlata až kým neprišiel Mojžiš a nerozbil ho. Neďaleko kláštora sa nachádza skalný útvar, ktorý nápadne pripomína teľa zo Starého zákona. Akurát, že nie je zo zlata... To nebráni tomu, aby si ho turisti fotografovali.

Sinaj

Súčasné problémy a výzvy

Budúcnosť Kláštora svätej Kataríny na egyptskom polostrove Sinaj zostáva zdrojom kontroverzie. Napätie vzrástlo po nedávnom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým sa toto miesto previedlo do vlastníctva štátu a cirkvi sa uznalo len právo na jeho užívanie.

Deň po uznesení súdu zhruba 20 rezidentných mníchov vraj na protest uzavrelo kláštor pre návštevníkov. Podľa pravoslávnych médií majú mnísi v úmysle zostať v kláštore a modliť sa za jeho ochranu.

Kláštor svätej Kataríny je považovaný za jednu z najdôležitejších kresťanských pamiatok v Egypte nielen pre svoje starobylé dedičstvo a biblický význam, ale aj pre svoj globálny duchovný a kultúrny symbolizmus. Založený bol pred viac ako 1500 rokmi, nachádza sa v ňom neoceniteľná zbierka byzantských ikon a knižnica vzácnych a starobylých rukopisov.

Reakcie na rozhodnutie súdu

Arcibiskup Damianos opísal situáciu okolo kláštora ako „súdnu manipuláciu“. Vysvetlil, že v roku 1980 egyptská vláda požiadala vlastníkov nehnuteľností, ktorých pozemky neboli zapísané v oficiálnom registri, aby podali vyhlásenia o vlastníctve. Kláštor svätej Kataríny podal 71 vyhlásení, ktoré sa týkali jeho kaplniek, záhrad a ďalších pozemkových parciel.

V roku 2015 sa úrady v guvernoráte Južný Sinaj, do ktorého kláštor spadá, obrátili na súdy s cieľom presadiť štátne vlastníctvo pozemkov kláštora.

Napriek uisteniam egyptských úradov toto rozhodnutie vyvolalo obavy pravoslávnej cirkvi, ktorá ho označila za „nebezpečný precedens“. Takéto opatrenia nielenže porušujú náboženskú slobodu, ale zároveň ohrozujú toto miesto obrovského historického a kultúrneho významu,“ vyhlásil arcibiskup Elpidophoros.

Konštantínopolský ekumenický patriarchát na čele s patriarchom Bartolomejom vyjadril „sklamanie a smútok“ z tohto rozhodnutia. Naznačil, že súd „uznal miestne mníšske bratstvo iba za subjekt s právom užívať majetok kláštora“, čím spochybnil dlhoročné vlastníctvo kláštora.

V reakcii na to egyptská prezidentská kancelária potvrdila plný záväzok krajiny zachovať jedinečný náboženský a posvätný status Kláštora svätej Kataríny. Kancelária zdôraznila, že tento rozsudok len posilňuje významnosť kláštora.

Hovorca egyptského ministerstva zahraničných vecí poprel obvinenia, že kláštor alebo pozemky v jeho okolí boli skonfiškované. V rozhovore pre agentúru Middle East News Agency objasnil, že rozhodnutie len formalizuje právny status kláštora: „Podľa rozhodnutia súdu a na základe uznania duchovného a historického významu kláštora je mníchom ponechané plné právo na užívanie kláštora a blízkych náboženských a archeologických miest. Odľahlé a neobývané prírodné rezervácie bez dokladov o vlastníctve zostanú v štátnej jurisdikcii.“

Projekt Veľká premena

Niektorí sa domnievajú, že za kontroverziou stojí projekt Veľká premena, ktorý v roku 2021 inicioval egyptský prezident s cieľom premeniť oblasť Kláštora svätej Kataríny na plne integrovanú turistickú destináciu. Kritici tvrdia, že tento plán ohrozuje posvätný kláštorný charakter miesta.

tags: #klastor #sv #katariny #alexandrijskej #sinaj