Pre duchovný život majú zásadný význam tri duchovné dary, ktoré poznáme ako tri božské čnosti: viera, nádej a láska. Dnes si chceme priblížiť posolstvo Svätého písma o vzťahu medzi láskou a nádejou.
Ikona Najsvätejšej Trojice od Andreja Rubľova
Hymnus na lásku v Prvom liste Korinťanom
V Prvom liste Korinťanom nám svätý apoštol Pavol zanechal veľkolepý text, ktorý poznáme pod názvom Hymnus na lásku. Svoje posolstvo o vznešenejšej ceste tromi podmienkovými vetami (v. 1-3). V týchto vetách používa prvú osobu jednotného čísla.
1 Kor 13, 1-13:
1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.9 Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme.10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.11 Keď som bol dieťa hovoril, som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.12 Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam len čiastočne, ale potom budem poznávať tak, ako som aj ja poznaný.13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
Podmienkové vety o láske
V prvej podmienkovej vete Pavol spomína ľudské a anjelské jazyky. Čo rozumel pod ľudskými jazykmi, nie je ťažké zistiť, lebo reč je charakteristickým znakom človeka. Oveľa ťažšie je určiť, akú predstavu spájal s jazykmi anjelov. Svätý Pavol teda spomína ľudské a anjelské prejavy, ktorých hodnota závisí od lásky.
Keď spomína vieru, nepochybne má na mysli (ako v Rim 12,9) mimoriadnu vieru, ktorá má schopnosť prenášať hory. Táto formulácia nemôže nepripomenúť Ježišove slová o viere, ktorá je schopná robiť neobyčajné veci, konkrétne prenášať hory.
Tretia podmienková veta obsahuje poukaz na mimoriadne skutky, ktoré môžu vzbudiť veľkú pozornosť a obdiv. Prvý hovorí o rozdaní všetkého majetku. Doslovný preklad druhého mimoriadneho skutku by mohol znieť: ak dám svoje telo na spálenie. Zamýšľané svedectvo je však jasné. Ani najvyššia sebaobeta nemusí stačiť, ak jej chýba láska.
Vlastnosti lásky podľa svätého Pavla
Po tom, čo apoštol Pavol jasne konštatoval nevyhnutnosť lásky, snaží sa čo najvýstižnejšie predstaviť, ako vyzerá pravá láska. Konkrétne sa snažil vyjadriť, čo pravá láska robí alebo nerobí. Svätý Pavol menuje 15 vlastností lásky. Jednotlivé charakteristiky lásky sú vyvážene naformulované, pokiaľ ide o negatívnu a pozitívnu formuláciu.
- Trpezlivá: Vyjadruje myšlienku odkladania hnevu, postoj zhovievavosti a veľkorysosti.
- Dobrotivá: Láska nerobí rozdiely, nevyberá si, komu ukáže vľúdnu tvár a od koho sa odvráti.
- Nezávidí: Apoštol chcel vyjadriť, že láska sa nemôže ani v najmenšom zarmútiť nad dobrom iných.
- Nevypína sa: Kto sa chváli, vyťahuje alebo vyvyšuje, zmýšľa a koná spôsobom nezlučiteľným s láskou. Láska si nepotrebuje dokazovať vlastné kvality a zásluhy.
- Nevystatuje sa: Tento výraz možno chápať v zmysle vyhýbania sa domýšľavosti. Náklonnosť k nadradenosti a arogantnosti sa premieňa na pýchu, ktorá ruinuje vzťahy.
- Nie je nehanebná: Pokrýva pomerne široké spektrum života. Nemožno ho obmedziť len na určitú oblasť ľudského života.
- Nie je sebecká: Tí, ktorí sa hlásia ku Kristovi, musia hľadať dobro druhých a nemyslieť na vlastný prospech.
- Nerozčuľuje sa: Svätý Pavol možno myslel na hádavosť niektorých korintských kresťanov, ale vo všeobecnosti sa pravý veriaci v Krista nesmie dať vyprovokovať k bezohľadnému správaniu, ktoré vyvoláva spory a narúša vzťahy.
- Nemyslí na zlé: Pravá láska si nevedie evidenciu všetkých krívd, ktoré sa jej stali, nepočíta krivdy, ale vie odpúšťať a zabúdať.
- Netesí sa z neprávosti: Láska nemôže mať potešenie z nejakej krivdy a nespravodlivosti. Je to viac než len odmietanie zloby.
- Raduje sa z pravdy: Láska je úprimnou spoluúčasťou na šťastí toho druhého. Neraz sa nám stáva, že dokážeme plakať s tými, čo plačú, ale už menej sa dokážeme radovať pri úspechoch iných. Pre svätého Pavla je predmetom spoločne zdieľanej radosti pravda.
Posledné štyri vlastnosti lásky sú vyjadrené kladným spôsobom v spojení so zámenom „všetko“:
- Všetko znáša: (v. 7)
- Všetko verí: (v. 7) Vyjadruje postoj stálej dôvery. Láska k Bohu znamená mať plnú dôveru v jeho slovo. Láska k ľuďom vyžaduje od nás povinnosť myslieť si o druhom to najlepšie a dôverovať mu.
- Všetko dúfa: (v. 7) Podstatou kresťanskej lásky je nádej, že dobro sa uchytí aj v živote tých, ktorí sa dopustili pokleskov. Boh nám dáva vždy nový začiatok.
- Všetko vydrží: (v. 7) Tým vrcholia Pavlove príklady toho, ako sa láska prejavuje a koná.
Záverečné charakteristiky lásky, ktoré zahŕňa časový rozmer, vyjadril svätý Pavol slovami: „Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.“ (v. 8). Na rozdiel od lásky všetky duchovné dary raz skončia.
Na ilustráciu Pavol používa obraz porovnania detstva s dospelosťou (v. 11: „Keď som bol dieťa hovoril, som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby“). Na vyjadrenie tohto rozdielu medzi tým, čo je už tu na zemi, a tým, čo bude vo večnosti, Pavol siaha po zrkadlovom prirovnaní. Na rozdiel od nepriameho, nedokonalého a čiastočného poznania v tomto živote Pavol kladie priame poznanie Boha (tvárou v tvár) do eschatologickej skutočnosti Božieho príbytku.
Viera, nádej a láska
Zaradenie viery a nádeje popri láske, ktorá sa v texte spomína od začiatku, sa môže zdať prekvapujúce. Dá sa však vysvetliť. Svätý Pavol hovorí o láske, ktorá sa dáva a prijíma ako dar, ktorá nezávisí od citového rozpoloženia alebo sympatie osoby. Na prvý pohľad by sa zdalo, že apoštol má na mysli lásku k blížnemu, ale v hymne sa výraz láska spája s ďalšími dvoma božskými čnosťami - vierou a nádejou: „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“ (v. 13).
Svätý Pavol teda hovorí o tej najvznešenejšej forme lásky, ktorá má svoj prameň v Bohu. Pre Pavla je jedine láska skutočným meradlom kresťanského života. Všetky tri hodnoty (viera, nádej a láska) boli nepochybne súčasťou Pavlovho kázania o Kristovi. Pre Pavla boli tieto tri hodnoty nepochybne súčasťou základnej a nevyhnutnej duchovnej výbavy každého veriaceho v Krista. Preto určite cítil povinnosť spomenúť ich všetky v závere textu, ktorým sa snažil čo najsilnejšie zdôrazniť lásku.
Apoštol však na tento zámer nezabudol, pretože v poslednej vete jasne hovorí, že láska je najväčšou z týchto troch hodnôt. Dôvodom je božský pôvod a charakter lásky, z ktorého veriaci v Krista žijú a ktorý majú realizovať vo svojom živote. Obdivujeme Hymnus na lásku, dáva nám príležitosť spoznávať, prežívať a nadchnúť sa k životu v pravej láske. Pravá láska nemôže jestvovať bez viery a bez nádeje.
Boh je láska
Vyjadrenie „Boh je láska“ ukazuje najhlbším spôsobom, kto je Boh a aký je. Láska nie je len jeho vlastnosťou - on sám je láska. Boh je láska a všetko stvoril z lásky. Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.
Stvorenie Adama od Michelangela
Vyššie citované biblické miesta ukazujú, že Boh nám dáva dar života. Obliekol si ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami si ma popretkával. Dal si mi život a vernosť a Tvoj dozor zachoval môjho ducha. Stará sa o nás, je voči nám milosrdný, ponúka nám vzťah, a tak s nami zdieľa svoju lásku. Všetko jeho konanie voči nám a celému stvoreniu je láska.
Božia láska je „stelesnená“ v Božej bytosti - vo vzťahu medzi Otcom, Synom a Duchom svätým. Tento vzťah je jedinečný a dokonalý a prejavuje sa v nezištnom vzájomnom dávaní. Boh chce pre nás to najlepšie a všetko stvoril tak, aby nás pritiahol k sebe - k svojej láske. Boh nám skrze svoju lásku dáva sám seba. Jeho odovzdanosť voči nám ukazuje, že zmyslom nášho života je poznávať Božiu lásku a opätrovať ju. Preto nás stvoril.
Byť milovaným, váženým, prijatým a cteným je pre väčšinu ľudí najvyšším cieľom v živote. Keď ľudia Boha nepoznajú, vedome či nevedome sa snažia nájsť svoju identitu a hodnotu v tom, čo robia a ako ich druhí prijímajú. Tí, u ktorých hľadajú prijatie, sa potom nespravodlivo dostávajú do pozície, ktorá v skutočnosti patrí len Bohu. Takýto spôsob „lásky“ je egoistický, berie ľuďom slobodu vo vzťahoch a môže viesť k napätiam a sklamaniam.
Jedine Boh môže dať človeku jeho pravú hodnotu a identitu, pretože len on je zdrojom lásky. Aj keby sme boli dokonalí, nikdy nebudeme schopní naplniť najhlbšiu túžbu človeka - byť dokonale milovaný. Teda, našu túžbu byť dokonale milovaní môže naplniť iba Boh. Božia láska nestavia nikoho do centra pozornosti, ako to robia ľudia, keď sú na sebe závislí. Boh nás učí, že naplnenie nebudeme prežívať, keď nás druhí postavia do centra, ale keď sa nezištne dávame druhým. On sám je nám príkladom. My milujeme, pretože on prvý miloval nás.
Božia láska nás robí schopnými milovať bez toho, aby sme niečo očakávali naspäť. Milovať môžeme nezávisle na tom, ako sa cítime. Láska je slobodná od sebeckých túžob, nehľadá uznanie od druhých ľudí a nevolí si jednoduchšiu cestu. Vo vzťahoch založených na Božej láske človek nepotrebuje hľadať žiadne prijatie, uznanie alebo naplnenie svojich túžob, pretože Boh mu dáva to, čo skutočne potrebuje.
Lekár môže predpísať liek, ktorý je horký, ale robí to preto, že vie, že pacientovi pomôže. Nebolo by to v súlade s Božou láskou, keby liek pacientovi nepredpísal, pretože by sa mu chcel zapáčiť alebo by chcel, aby sa pacient na nejaký čas cítil dobre. Stvorenie a bytosť človeka sú veľkým svedectvom o Božej láske. Najväčším svedectvom jeho lásky však je, že k nám poslal svojho Syna. Boh k nám prišiel tak blízko, aby svojim životom a smrťou ukázal, ako veľmi nás miluje a že nás chce zachrániť. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.
Dáva nám veľa dobrých vecí, uschopňuje nás milovať a robiť dobro. Keď hrešíme, zneužívame tieto dobré dary od Boha, bez ohľadu na to, k čomu nám boli zverené. Syn, ktorý prehýril celé imanie svojho milujúceho otca pre svoje sebecké žiadosti, zneucťuje a odmieta svojho otca. Keď spoznáme Ježiša, tak nám skrze svoj život a smrť ukazuje, ako veľmi sme Boha odmietali kvôli našim hriechom.
Milovať druhých ako seba samého
Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Milovať druhých znamená chcieť to najlepšie pre každého, bez uprednostňovania osôb. Ježiš nehovoril o úplne novom prikázaní. Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!
Ako prakticky milovať svojho blížneho
Keď ľudia lásku odmietajú, oddeľujú sa od Boha i od seba navzájom. V pravej, biblickej cirkvi každý žije láskou, ktorú dáva Boh. Jeden druhému slúži celým svojím životom a tiež si necháva slúžiť. To je láska, ktorá ľudí spája, nie človekom vytvorená hierarchia alebo organizácia. Ak láska kresťanov vychladne, prestane byť cirkev cirkvou. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Tí, ktorí Ježiša milujú, budú zdieľať svoje životy. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.
Bohužiaľ je veľmi málo ľudí, ktorí by takto chceli žiť. Božia láska sa nepáči každému človeku a nemôžeme pre ňu získať všetkých ľudí. Individualizmus, sebectvo a konzumný život sú časté aj v náboženskom prostredí. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
Láska je prikázanie. To nás povzbudzuje a dáva nám nádej, že dokonca aj dnes je možné nasledovať Ježiša a v láske žiť. Ježiš by nám neprikázal milovať, keby to nebolo možné. Sami zo seba by sme toho neboli schopní, ale s Jeho pomocou môžeme naplniť tento jediný pravý cieľ v živote. S ním môžeme nájsť tú jedinú lásku, ktorá nás môže naplniť. Práve kvôli tomu sme boli stvorení.
Z knihy Skutky apoštolov môžeme spoznať život prvých kresťanov. Všetci, čo uverili, boli jednej mysle a jedného srdca a nikto nehovoril o ničom, čo mal, že je to jeho vlastné, ale všetko mali spoločné. Milovali sa navzájom tak, že pre nich bolo úplne prirodzené zdieľať celý svoj život, vrátane svojho majetku. Naučili sa tejto láske od Ježiša a apoštolov. To je láska, ktorú musia kresťania voči sebe mať. Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.
Božia prozreteľnosť a naša zodpovednosť
Po stvorení Boh nenecháva svoje stvorenie samo na seba. Boh je nekonečne väčší ako všetky jeho diela. Ale keďže je zvrchovaným a slobodným Stvoriteľom a prvou príčinou všetkého, čo jestvuje, je prítomný v najhlbšom vnútri svojich stvorení: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28). Boh nielenže mu dáva bytie a jestvovanie, ale v každom okamihu ho udržiava v „bytí“, dáva mu schopnosť konať a vedie ho k jeho cieľu. Uznanie tejto úplnej závislosti od Stvoriteľa je prameňom múdrosti a slobody, radosti a dôvery.
Stvorenie má svoju vlastnú dobrotu a dokonalosť, ale z rúk Stvoriteľa nevyšlo úplne dokončené. Je stvorené v stave napredovania ku konečnej dokonalosti, ktorú mu určil Boh a ktorú má ešte len dosiahnuť. Opatrenia, prostredníctvom ktorých Boh vedie svoje stvorenie k tejto dokonalosti, voláme Božia prozreteľnosť. Boh ľuďom dáva aj schopnosť slobodne mať účasť na jeho prozreteľnosti, keď im zveruje zodpovednú úlohu „podmaniť si“ zem a ovládať ju. Boh takto uschopňuje ľudí, aby boli rozumnými a slobodnými príčinami, aby dopĺňali dielo stvorenia a zdokonaľovali jeho súlad pre svoje dobro a pre dobro blížnych. Ľudia často nevedome spolupracujú s Božou vôľou, no môžu sa aj vedome zapojiť do Božieho plánu svojimi skutkami, svojimi modlitbami, ale aj svojím utrpením. Tak sa naplno stávajú spolupracovníkmi Boha a jeho kráľovstva.
Od viery v Boha Stvoriteľa nemožno oddeliť pravdu, že Boh pôsobí v každom konaní svojich stvorení. Ak sa všemohúci Boh Otec, Stvoriteľ usporiadaného a dobrého sveta stará o všetky svoje stvorenia, prečo jestvuje zlo? Na túto otázku, takú naliehavú a nevyhnutnú, takú bolestnú a tajomnú, nepostačí nijaká rýchla odpoveď. Odpoveďou na ňu je kresťanská viera ako celok: dobrota stvorenia, tragédia hriechu, trpezlivá láska Boha, ktorý vychádza človeku v ústrety svojimi zmluvami, vykupiteľským vtelením svojho Syna, darom Ducha, zhromaždením Cirkvi, silou sviatostí a povolaním do blaženého života. Slobodné tvory sú pozvané, aby s týmto životom vopred súhlasili, ale môžu ho aj vopred odmietnuť, čo je hrozné tajomstvo. V kresťanskom posolstve niet takého prvku, ktorý by z určitého hľadiska nebol odpoveďou na problém zla.
Pevne veríme, že Boh je Pán sveta a dejín. Ale cesty jeho prozreteľnosti sú nám často neznáme. Ježiš Kristus nás povzbudzuje k synovskej odovzdanosti do prozreteľnosti nášho nebeského Otca. To, že Boh dopúšťa fyzické a morálne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasňuje skrze svojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad zlom.
Dôvody, prečo Boh dopúšťa utrpenie
Boh dopúšťa utrpenie, no objasňuje ho skrze Ježiša Krista, ktorý zvíťazil nad zlom. Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôvody, prečo Boh dopúšťa utrpenie:
| Dôvod | Vysvetlenie |
|---|---|
| Sloboda výberu | Boh nám dal slobodu, ktorá zahŕňa možnosť robiť zlé rozhodnutia. |
| Výchova a vyučovanie | Boh používa utrpenie na výchovu a vyučovanie ľudí. |
| Boží plán | Boh má plán, ktorý zahŕňa aj utrpenie pre dosiahnutie vyššieho dobra. |
| Dôsledok hriechu | Utrpenie je dôsledkom hriechu vo svete, ktorý narušil pôvodný poriadok stvorenia. |
| Varovanie | Utrpenie slúži ako varovanie pred prekročením Božích prikázaní. |
| Prejavenie Božej lásky | Utrpenie Ježiša Krista na kríži je najväčším prejavom Božej lásky voči ľuďom. |