Kláštor svätej Kataríny, nachádzajúci sa na Sinajskom polostrove v Egypte, je jedným z najvýznamnejších a najstarších kresťanských kláštorov na svete. Jeho história siaha až do 6. storočia a dodnes je aktívnym náboženským centrom, ktoré priťahuje pútnikov a turistov z celého sveta. Toto miesto je opradené posvätnosťou ešte pred vznikom kláštora.
Kláštor svätej Kataríny na Sinaji
História Kláštora
Prví pravoslávni mnísi sa tu objavujú na prelome 3. a 4. storočia. Údajne ich sem priláka biblický horiaci ker, z ktorého sa Boh prihováral Mojžišovi. O niečo neskôr na tomto mieste vyrastie kaplnka sv. V 6. storočí bol na príkaz byzantského cisára Justiniána I. (asi 482-565) vybudovaný kláštor s trojloďovou bazilikou pod Mojžišovou horou (vrcholom Sinaj) na Sinajskom polostrove. Byzantský cisár ho prikáže kvalitne opevniť, a tak areál s „horiacim kríkom“ chránia pred nezvanými návštevníkmi až 15 metrov vysoké hradby! Časom získava meno kláštor sv.
Kláštor pôvodne postavil byzantský cisár Justinián I. koncom 6. storočia a nachádza sa v ňom najstaršia nepretržite fungujúca knižnica na svete, ktorá obsahuje jednu z najväčších unikátnych zbierok náboženských a svetských rukopisov a ikon. Hovorí sa, že je druhá najväčšia hneď po vatikánskej zbierke.
Kláštor svätého Antona sa skladá z niekoľkých budov, mlynov a kostolov. Navštíviť môžete tiež pekáreň a knižnicu. Kláštor je obklopený sklenými stenami a v kláštornej záhrade rastie vínna réva, olivovníky a palmy. V rozsiahlom komplexe je najstarší ten zasvätený sv. Antonovi, ktorý je pre mnohých veriacich otcom tzv. monasticizmu. Sv. Anton žil v rokoch 251 - 356, ako mladík osirel a rozhodol sa pre asketický život v jaskyni Východnej púšte, kde sa snažil o duchovné spasenie.
Podľa Biblie, Mojžiš vystúpil na horu Sinaj, kde 40 dní hovoril s Bohom a dostal od neho Desať prikázaní. Kláštor svätej Kataríny pod rovnomennou horou, ktorá je totožná s vrchom Horeb, na ktorej podľa Biblie Mojžiš 40 dní hovoril s Bohom a dostal od neho Desať prikázaní, je miestom senzačných archeologických objavov. Nemecký archeológ Tischendorf tu v rokoch 1844 až 1859 objavil jeden z najstarších kompletných rukopisov Biblie zo 4. storočia a v roku 1892 tu A. S. Lewisová objavila text starosýrskeho prekladu biblických Evanjelií z konca 2. storočia. Aj v 20. storočí tu archeológovia našli desiatky biblických rukopisov, ktoré boli tisíc a viac rokov staré.
Unikátne staroslovienske cirkevné spisy
Jednými z unikátnych staroslovienskych cirkevných spisov, ktoré sa zachovali do súčasnosti, patria spisy z kláštora svätej Kataríny na Sinajskom poloostrove. Ich faksimile môžu vidieť aj návštevníci Slovenského národného literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Ich originály pochádzali z 9. storočia a na Sinaji sa zachovali iba ich odpisy. Sinajské euchológium objavil v roku 1850 v Kláštore sv. Kataríny ruský byzantológ Porfirij Uspenskij. Rukopis bol však neúplný. V roku 1975 v krypte Kláštora sv. Kataríny na Sinaji našli 220 starých a značne poškodených rukopisov, medzi ktorými bolo 41 slovanských, z toho 5 hlaholských. Sinajská kláštorná komunita objav spočiatku utajovala. Až v roku 1981 poverila správa kláštora profesora Aristotelovej univerzity v Thessalonikách Iannisa Tarnanidisa výskumom novoobjavených slovanských textov. Výsledky svojho výskumu I. Tarnanidis zverejnil v roku 1988. Určil, že spisy obsahujú aj 28 listov Sinajského euchológia, ktoré objavil Porfirij Uspenskij. Spomínané listy obsahujú modlitby - ranné, večerné a denné, pri rôznych príležitostiach (za chorých, umierajúcich...) a sviatkoch, ale aj biblické texty (Evanjeliá, listy apoštola Pavla), ktoré čítali pri rôznych príležitostiach.
K spisom, ktoré sa zachovali v Kláštore sv. Kataríny patria aj Príkazy svätých otcov. Ide o starosloviensky spovedný poriadok preložený z latinskej predlohy, ktorý je súčasťou euchológia a obsahuje zoznam základných previnení proti kresťanskej vierouke a tresty za ne. Tento spis má neoceniteľný význam pre spoznávanie spoločenských a právnych pomerov našich predkov v čase Veľkomoravskej ríše.
Súčasnosť Kláštora
Kláštor sv. Kataríny je od roku 2002 pod ochranou organizácie UNESCO. Stále sem ročne mieria davy pútnikov. V areáli žije niekoľko desiatok mníchov, ktorí majú s miestnymi moslimami dobré vzťahy. Napriek tomu výnimočne čelia aj prejavom nenávisti.
V súčasnosti je v kláštore približne 20 mníchov a čelia právnemu tlaku zo strany egyptského štátu už viac ako desať rokov. Štát postupoval osvedčenou salámovou metódou, ktorá bola asi odovzdaná egyptským úradom spolu s európskou dotáciou ako bonus. Najprv úrady tvrdili, že mnísi budú môcť kláštor používať a spravovať aj vtedy, ak by súd určil ako majiteľa štát. Teraz, po vynesení rozsudku však prišla inovácia a mnísi sa budú musieť vysťahovať.
Vstup do kláštora podlieha prísnym pravidlám . Nemôžete ho navštíviť v krátkych nohaviciach či minisukni. Je zakázané mať aj odhalené plecia. Ak nemáte vhodné oblečenie hliadky pri vchode vás nekompromisne pošlú preč. Okrem Mojžišovho kríku a studne turisti navštevujú kostol sv. Kataríny . Dal ho postaviť cisár Justinián. Sú v ňom nádherné mozaiky zo šiesteho storočia, ktoré jedinečne zostrojili byzantskí umelci. V kostole platí ďalší zákaz- nemôžete fotografovať. Nachádzajú sa tam i pozostatky sv. Kataríny, ktoré sú uložené v mramorovej skrinke s baldachýnom. V celom kláštore je údajne až 2000 ikon .
Ikony v Kláštore svätej Kataríny
Medzi najzaujímavejšie miesta kláštora patrí časť s ich hromadnými pozostatkami. V jednej z miestnosti si preto môžete pozrieť hromadu lebiek . Ak totiž v kláštore mních zomrie, najprv ho síce pochovajú, no po niekoľkých rokov jeho pozostatky vykopú a uložia do tejto miestnosti.
K unikátom kláštora patrí vzácna, historická knižnica . Sú v nej uložené hodnotné náboženské rukopisy, ktoré prepisujú a študujú mnísi. Rozsahom ju predčí iba knižnica vo Vatikáne . Vek niektorých rukopisov siaha až do 4. Už sme spomenuli, že ide o pravoslávnych mníchov. V kláštore majú prísny režim . Vstávajú už o tretej ráno. Nasleduje niekoľkohodinová modlitba, potom práca. Popoludní opäť modlitba, práca alebo štúdium. Spávať chodia podvečer. Dosýta jedia údajne iba raz za deň. Okrem duchovného života sa venujú pestovaniu plodín . Nečudo, že vo vyprahnutom okolí kláštora uvidíte záhradky, v ktorých obrábajú a polievajú plodiny. So stavebnými prácami im pomáhajú miestni beduíni . Tí sa živia aj predajom suvenírov alebo sa ponúkajú ako sprievodcovia turistom, ktorí putujú na Mojžišovu horu.
Kláštor svätej Kataríny môžete navštíviť v rámci fakultatívnych ponúk cestovných kancelárii počas pobytu pri Červenom mori. Pohodlne Vás k nemu zavezú klimatizované autobusy. Výlet „na Katarínu “ môžete absolvovať buď súčasne s výstupom na Mojžišovu horu alebo samostatne. Prevádzkujú ho mnísi. Prenocovať a dobre sa najesť sa dá aj v stredisku vzdialenom od kláštora asi dva kilometre. Ide o bývalý hlavný vojenský stan egyptskej armády.
Po návšteve kláštora môžete pokojne pozorovať do červena rozpálené kopce Sinajského polostrova, na ktorom sa kedysi písali biblické dejiny .
Egyptské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že prítomnosť gréckych pravoslávnych mníchov a náboženské využívanie kláštora nie sú ohrozené. Egyptské ministerstvo zahraničia potvrdilo svoj záväzok zachovať „jedinečný a posvätný“ charakter tohto miesta a udržiavať dobré vzťahy s Gréckom. Podobne sa vyjadril aj guvernér oblasti južného Sinaja.
Kláštor sv. Kataríny - Ostrov viery na Sinaji, Egypt | Poklady sveta
Zaujímavosti v okolí
Keď sa objavia večerné hviezdy nad Sharm el Sheikom, ešte viac podčiarknu krásu moderného mesta, ktoré leží na juhu Sinajského polostrova a Aqabského zálivu. Dávnoveká história tohto jediného egyptského polostrova patriaceho do Ázie sa začala písať už pred 8000 rokmi. Sinaj zohral veľmi dôležitú úlohu aj počas 40 ročnej Mojžišovej cesty z Egypta do zasľúbenej zeme. Mojžišova hora neďaleko od kláštora sv. Kataríny je miestom, kde Boh ku Mojžišovi prehovoril.
Dramatická krása ťahajúca sa od mora až ku kamennej kráse hory Sinaj vás celkom zvedie. A ak sa na cestu vydáte počas noci, ráno vás čaká zaslúžená odmena v podobe oranžovej záplavy na nebi pri východe slnka. Na horu vedú dva chodníky. Hora Sinaj.
Keďže celý Sinajský polostrov je suchý, počasie v Sharm El Sheikhu je celoročne teplé. V zimných mesiacoch sú tu tiež príjemné teploty, kedy sa dá aj kúpať v mori, len dni sú o čosi kratšie. Je to ale ideálny čas na spoznávanie Sinaja, ktorý sa rozprestiera na ploche 60 000 km².
Taba je najsevernejšie položeným egyptským letoviskom. Územie Taby bolo k Egyptu pripojené až v r. 1982, do tej doby bola Taba súčasťou Izraelu. Taba je kľudné a luxusné letovisko, ktoré je vhodné pre relax, potápanie a vodné športy. Najviac je poloha tohto centra výhodná pre rôzne výlety, najmä na návštevu Petry, slávneho skalnatého mesta v Jordánsku.
Dahab je veľmi obľúbeným letoviskom na Sinajskom poloostrove. Oproti Sharm el Sheiku, od ktorého je vzdialený asi 80 km, je však atmosféra Dahabu oveľa kľudnejšia a komornejšia. Slovo „dahab“ sa z arabčiny prekladá ako „zlato“.
| Lokalita | Popis |
|---|---|
| Sharm El Sheikh | Moderné mesto s bohatým podmorským životom a koralovými útesmi. |
| Hora Sinaj | Miesto, kde Mojžiš prijal Desatoro Božích prikázaní. |
| Taba | Luxusné letovisko vhodné pre relax, potápanie a výlety do Petry. |
| Dahab | Kľudnejšie letovisko s obľúbenými potápačskými lokalitami. |