Kláštor svätej Kataríny, nachádzajúci sa na Sinajskom polostrove v Egypte, je jedným z najvýznamnejších a najstarších kresťanských kláštorov na svete. Jeho história siaha až do 6. storočia a dodnes je aktívnym náboženským centrom, ktoré priťahuje pútnikov a turistov z celého sveta. Tento duchovný a historický klenot sa nachádza na úpätí hory Sinaj, kde podľa biblickej tradície dostal Mojžiš Desatoro Božích prikázaní.
Kláštor je známy nielen svojou náboženskou dôležitosťou, ale aj svojou bohatou zbierkou ikon, rukopisov a umeleckých diel z rôznych období. Je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO a nepretržite od 6. storočia je strediskom rehoľného života. Momentálne v ňom ešte stále žijú pravoslávni mnísi.
Ak plánujete svoju dovolenku v lokalite Sinajský polostrov, toto fascinujúce miesto môžete navštíviť v rámci fakultatívnych výletov, ktoré sú často organizované z hotelov.

Založenie a história kláštora
Kláštor svätej Kataríny bol založený v roku 527 nášho letopočtu na príkaz cisára Justiniána I. Pôvodne bol postavený na mieste, kde Mojžiš podľa tradície uzrel horiacom kriku. Prví pravoslávni mnísi sa tu objavujú na prelome 3. a 4. storočia. Údajne ich sem priláka biblický horiaci ker, z ktorého sa Boh prihováral Mojžišovi. O niečo neskôr na tomto mieste vyrastie kaplnka svätice.
V 6. storočí bol na príkaz byzantského cisára Justiniána I. (asi 482-565) vybudovaný kláštor s trojloďovou bazilikou pod Mojžišovou horou (vrcholom Sinaj) na Sinajskom polostrove. Byzantský cisár ho prikáže kvalitne opevniť, a tak areál s „horiacim kríkom“ chránia pred nezvanými návštevníkmi až 15 metrov vysoké hradby! Ako pa-miatku na svoju manželku dal Justinián postaviť kostol sv Kataríny. Sú v ňom vystavené vzácne ikony na dvanástich granitových stĺpoch, ktoré predstavujú 12 mesiacov. Mozaiky zo 6. storočia sú majstrovským dielom byzantských umelcov.
Históriu kláštora formovali mnohé udalosti vrátane ochrany, ktorú poskytli arabských kalifov vďaka priateľským vzťahom s kresťanským svetom. Svoje súčasné meno dostal v 11. storočí podľa svätice, ktorej ostatky získali v priebehu storočí sinajskí mnísi.
Kláštor sv. Kataríny je od roku 2002 pod ochranou organizácie UNESCO. Stále sem ročne mieria davy pútnikov. V areáli žije niekoľko desiatok mníchov, ktorí majú s miestnymi moslimami dobré vzťahy. Napriek tomu výnimočne čelia aj prejavom nenávisti.

Architektúra a pamiatky
Uprostred kláštora sv. Kataríny sa nachádza justiniánska trojloďová bazilika s vnútornou výzdobou zo 17. a 18. storočia. Trojica unikátnych byzantských mozaík v apside zo 6. storočia zobrazuje Ježišov zázrak na hore Tábor, Mojžiša odkladajúceho sandále pred horiacim tŕnistým kerom a Mojžiša prijímajúceho dosky Desatora.
Za múrmi kláštora sa nachádza horiaci ker. Je to presne ten ker, o ktorom sa píše v Biblii. Pri ňom vyzval Boh Mojžiša, aby priviedol židovský národ z Egypta do zasnúbenej zeme, území dnešného Izraela. Mojžišov krík je obrovský a patrí medzi zástavky počas prehliadky kláštorného komplexu. Ľudia môžu do škár v múre pri kríku vložiť lístočky s najrôznejšími prianiami. Údajne sa im potom splnia. Okrem toho je tam aj legendárna studňa. Pri nej mal Mojžiš osloviť a spoznať svoju budúcu manželku.
Vstup do kláštora podlieha prísnym pravidlám. Nemôžete ho navštíviť v krátkych nohaviciach či minisukni. Je zakázané mať aj odhalené plecia. Ak nemáte vhodné oblečenie hliadky pri vchode vás nekompromisne pošlú preč. Okrem Mojžišovho kríku a studne turisti navštevujú kostol sv. Kataríny. Dal ho postaviť cisár Justinián. Sú v ňom nádherné mozaiky zo šiesteho storočia, ktoré jedinečne zostrojili byzantskí umelci. V kostole platí ďalší zákaz - nemôžete fotografovať. Nachádzajú sa tam i pozostatky sv. Kataríny, ktoré sú uložené v mramorovej skrinke s baldachýnom. V celom kláštore je údajne až 2000 ikon.
Medzi najzaujímavejšie miesta kláštora patrí časť s ich hromadnými pozostatkami. V jednej z miestnosti si preto môžete pozrieť hromadu lebiek. Ak totiž v kláštore mních zomrie, najprv ho síce pochovajú, no po niekoľkých rokov jeho pozostatky vykopú a uložia do tejto miestnosti.
K unikátom kláštora patrí vzácna, historická knižnica. Sú v nej uložené hodnotné náboženské rukopisy, ktoré prepisujú a študujú mnísi. Rozsahom ju predčí iba knižnica vo Vatikáne. Vek niektorých rukopisov siaha až do 4. storočia. Kláštorná knižnica uchováva najväčšiu zbierku náboženských písomností po Vatikáne. Najstaršie sú zo 4. stor. Knižnica obsahuje jednu z najväčších unikátnych zbierok náboženských a svetských rukopisov a ikon. Hovorí sa, že je druhá najväčšia hneď po vatikánskej zbierke.
Mnohé z týchto pokladov sú ukryté pred zrakmi verejnosti. Niet divu, že ich mnísi neradi ukazujú ani na odporúčanie po tom, čo si v 19. stor. nemecký učenec požičal jeden z najzriedkavejších rukopisov "Codex Sinaiticus" (4. stor.) a nikdy ho nevrátil. Dostal sa do vlastníctva ruského cára a potom bol za komunistického režimu predaný Britskému múzeu.
Kláštor vlastní asi 2000 ikon nevyčísliteľnej hodnoty, pričom výnimočných je 12 pochádzajúcich zo 6. a 7. storočia.

Svätá Katarína Alexandrijská
Kláštor nesie meno po veľmi krásnej a vzdelanej žene. Reč je o Kataríne, dcére kráľa Kosta, ktorá sa narodila v egyptskej Alexandrii. História hovorí, že pôvodne pohanka sa obrátila na kresťanskú vieru a namiesto sobáša s cisárom Maximinom sa dala pokrstiť. Odmietla obetu pohanským bohom sa rozhodla obracať na vieru ostatných obyvateľov krajiny. Cisár Maximinus ju za trest dal niekoľko ráz mučiť - bičovali ju, lámali na kolesách, no ona sa stále akoby zázrakom uzdravila. Nakoniec ju nechal sťať mečom. Jej pozostatky sa nejakým spôsobom dostali na Sinaj. To je teda dôvod, prečo tam neskôr postavili kláštor.
Sv. Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek; učiteľov, študentov a žiakov; teológov, filozofov a rečníkov; univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom.
Hora Sinaj
Hora Sinaj alebo tiež Gebel Musa (Mojžišova hora) je s výškou 2285 metrov druhým najvyšším vrchom Sinajského polostrova. Známa je tým, že by to malo byť miesto, kde podľa Biblie dal Boh desatoro prikázaní Mojžišovi.
Mojžišova hora (arabsky Džabal Músá) dosahuje výšku približne 2 285 metrov nad morom a podľa tradície je to miesto, kde Mojžiš prijal od Boha Desatoro božích prikázaní. Každoročne sem prichádzajú tisíce pútnikov a turistov, ktorí vystupujú na vrchol, aby si vychutnali nezabudnuteľný východ alebo západ slnka. Výstup na vrchol trvá niekoľko hodín a možno si vybrať medzi „Schodmi pokánia“ - strmou cestou vysekanou mníchmi do skál, alebo miernejšou trasou, po ktorej často kráčajú aj ťavy.

Súčasné výzvy a kontroverzie
Budúcnosť Kláštora svätej Kataríny na egyptskom polostrove Sinaj zostáva zdrojom kontroverzie. Napätie vzrástlo po nedávnom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým sa toto miesto previedlo do vlastníctva štátu a cirkvi sa uznalo len právo na jeho užívanie. Podľa pravoslávnych médií majú mnísi v úmysle zostať v kláštore a modliť sa za jeho ochranu.
V roku 2015 sa úrady v guvernoráte Južný Sinaj, do ktorého kláštor spadá, obrátili na súdy s cieľom presadiť štátne vlastníctvo pozemkov kláštora. V snahe vyriešiť tento právny spor začal kláštor rokovania s úradmi guvernorátu a tiež s gréckou vládou, ktorá má dlhodobo veľký záujem o kláštor predstavujúci starobylé duchovné centrum grécky hovoriaceho byzantského pravoslávia. Podľa gréckych médií návrh dohody uznával, že budova kláštora, pozemky a kaplnky sú majetkom kláštora. Táto dohoda však bola nakoniec zmarená.
Arcibiskup Damián zo Sinaja, Pharanu a Raitha, opát kláštora, pre portál National Catholic Herald uviedol, že súd považuje opáta a sinajských rehoľných bratov za „nelegálnych osadníkov“. Deväťdesiatjedenročný opát žije v kláštore od svojich 27 rokov. Rozhodnutie súdu o jeho vysťahovaní považuje za „manipuláciu“.
Rozhodnutie súdu prišlo krátko po tom, čo Európsky parlament, schválil balík finančnej pomoci pre Egypt vo výške 4 miliárd eur - a to nielen bez akejkoľvek záruky ohľadom kláštora, ale aj napriek pokračujúcemu celkovému prenasledovaniu kresťanov v krajine.
Reakcie na rozhodnutie súdu
Napriek uisteniam egyptských úradov toto rozhodnutie vyvolalo obavy pravoslávnej cirkvi, ktorá ho označila za „nebezpečný precedens“. Konštantínopolský ekumenický patriarchát na čele s patriarchom Bartolomejom vyjadril „sklamanie a smútok“ z tohto rozhodnutia. Gréckopravoslávny Jeruzalemský patriarchát ocenil snahu egyptských úradov o vyjasnenie situácie.
Rozsudok odvolacieho súdu vyvolal vážne obavy aj v Gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá odsúdila to, čo označila za „pokus o zmenu systému, ktorý existuje už 15 storočí“. Arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronymos II. odsúdil verdikt ako závažné porušenie ľudských - zvlášť náboženských - slobôd.
V reakcii na to egyptská prezidentská kancelária potvrdila plný záväzok krajiny zachovať jedinečný náboženský a posvätný status Kláštora svätej Kataríny. Hovorca egyptského ministerstva zahraničných vecí poprel obvinenia, že kláštor alebo pozemky v jeho okolí boli skonfiškované, a objasnil, že rozhodnutie len formalizuje právny status kláštora: „Podľa rozhodnutia súdu a na základe uznania duchovného a historického významu kláštora je mníchom ponechané plné právo na užívanie kláštora a blízkych náboženských a archeologických miest. Odľahlé a neobývané prírodné rezervácie bez dokladov o vlastníctve zostanú v štátnej jurisdikcii.“
Niektorí sa domnievajú, že za kontroverziou stojí projekt Veľká premena, ktorý v roku 2021 inicioval egyptský prezident s cieľom premeniť oblasť Kláštora svätej Kataríny na plne integrovanú turistickú destináciu. Kritici tvrdia, že tento plán ohrozuje posvätný kláštorný charakter miesta.
| Fakt | Popis |
|---|---|
| Založenie | 527 n. l. cisárom Justiniánom I. |
| Umiestnenie | Úpätie hory Sinaj, Sinajský polostrov, Egypt |
| Význam | Miesto, kde Mojžiš dostal Desatoro prikázaní |
| Zbierky | Ikony, rukopisy, umelecké diela |
| UNESCO | Svetové dedičstvo UNESCO (od roku 2002) |
| Knižnica | Druhá najväčšia zbierka náboženských písomností po Vatikáne |