Kláštor sv. Terézie od Ježiša v Starých Horách je významným pútnickým miestom s bohatou tradíciou, ktorá trvá už viac ako päť storočí. Táto tradícia je naplnená láskou a úctou k Božej Matke. Z pôvodne malej baníckej osady sa Staré Hory stali medzinárodne uznávaným mariánskym pútnickým miestom, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska.
Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania rovnako stará ako starohorský kostol a milostivá socha Panny Márie. Už v 15. storočí prichádzali pútnici na Staré Hory, aby sa očistili od svojich hriechov a v duchu myšlienky „Per Mariam ad Jesum“ hľadali cestu k Ježišovi prostredníctvom Panny Márie.
Kostol Navštívenia Panny Márie Staré Hory
Karmelitánska tradícia a rodina
Na Slovensku je karmelitánska tradícia a rodina živá. Slovenskí bosí karmelitáni spájajú kontemplatívnu modlitbu s apoštolátom podľa potrieb katolíckej Cirkvi v troch spoločenstvách: na Starých Horách pri Banskej Bystrici, na Urpíne v Banskej Bystrici a v Lorinčíku na okraji Košíc.
Bosí karmelitáni sú organizačno-právne úzko spätí s Krakovskou provinciou v Poľsku, kde sa uskutočňuje proces karmelitánskej formácie. Vďaka Bohu a práci poľských karmelitánov sa podarilo obnoviť karmelitánske spoločenstvo na Slovensku po viac ako 200-ročnej prestávke. Veriaci sa dnes môžu stať členmi bosej karmelitánskej rodiny na Slovensku nielen v mužskej a ženskej vetve rádu, ale aj ako členovia tretieho laického rádu s vlastnou formáciou.
Počiatky a vývoj rádu
Korene rádu siahajú na horu Karmel v Palestíne, kde sa koncom 12. a začiatkom 13. storočia usadili kresťanskí pustovníci, inšpirovaní prorokom Eliášom a oddaní Panne Márii. Jeruzalemský patriarcha sv. Albert im dal regulu života (cca 1209), ktorá zdôrazňovala modlitbu, samotu a chudobu. Rád sa po presídlení do Európy v 13. storočí prispôsobil novým podmienkam, čo viedlo k istému odklonu od pôvodného pustovníckeho ideálu.
Reformácia rádu v 16. storočí
V 16. storočí iniciovali sv. Terézia z Ávily (1515-1582) a sv. Ján z Kríža (1542-1591) v Španielsku reformu rádu v čase cirkevnej obnovy. Ich cieľom bol návrat k prísnejšiemu životu podľa pôvodnej reguly, s dôrazom na kontemplatívnu modlitbu („vnútorná modlitba“ ako priateľský vzťah s Bohom), chudobu a klauzúru. Sv. Terézia založila prvý reformovaný kláštor mníšok v Ávile (1562) a sv. Ján prvý kláštor bratov v Duruele (1568). Táto reforma viedla k postupnému oddeleniu od pôvodného rádu (O.Carm.), zavŕšenému koncom 16. storočia (ako samostatná provincia 1580, plná separácia 1593).
Svätá Terézia z Ávily
Charizma a spiritualita rádu
Charizmou rádu je spojenie kontemplácie a apoštolátu (u bratov), resp. čisto kontemplatívny život (u mníšok). Ústredné miesto má vnútorná modlitba, život v spoločenstve, mariánska úcta (patrónka Panna Mária Karmelská, škapuliar) a inšpirácia prorokom Eliášom. Služba Cirkvi sa uskutočňuje predovšetkým modlitbou a obetou za kňazov a spásu duší.
Svetskí karmelitáni sú verní členovia Cirkvi, povolaní žiť „vo vernosti Ježišovi Kristovi“. Pod ochranou Preblahoslavenej Panny Márie z vrchu Karmel, v biblickej tradícii proroka Eliáša a inšpirovaní učením sv. Terézie od Ježiša a sv. Jána od Kríža. Primárna odlišnosť života svetských karmelitánov od rehoľníkov spočíva v tom, že žijú vo svojich rodinách a svetských povolaniach.
Členovia Svetského rádu sú vernými členmi Cirkvi , povolaní žiť „vo vernosti Ježišovi Kristovi“ cez „priateľstvo s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ a v službe Cirkvi. Pod ochranou Prebl. Panny Márie z hory Karmel, v biblickej tradícii proroka Eliáša a inšpirovaní učením sv. Terézie od Ježiša a sv. Jána od Kríža sa usilujú prehlbovať svoj kresťanský záväzok prijatý pri sv. Svetskí karmelitáni spolu s rehoľníkmi a mníškami sú synmi a dcérami Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel a sv. Terézie od Ježiša. Z toho dôvodu majú účasť na tej istej charizme ako rehoľníci, každý podľa svojho osobitného stavu života. Je to jedna rodina, ktorá sa zúčastňuje na tých istých duchovných dobrách, s tým istým povolaním k svätosti (porov. Ef 1,4; 1 Pt 1,15) a s tým istým apoštolským poslaním.
Významné osobnosti rádu
Bosí karmelitáni dali Cirkvi mnohých svätých, okrem zakladateľov napr. sv. Teréziu z Lisieux či sv. Teréziu Benediktu z Kríža (Edita Steinová).
- Sv. Terézia z Avily, známa aj ako sv. Terézia od Ježiša (1515 - 1582), patrí k najvýznamnejším katolíckym svätcom a sväticiam.
- Sv. Ján z Kríža (1542 - 1591) pochádzal z kastílskej šľachtickej rodiny.
- Sv. Mária Magdaléna de Pazzi (1566 - 1607) pochádzala z Florencie a už v detstve udivovala okolie svojou kresťanskou zbožnosťou.
- Svätá Terézia Margita od Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (1747 - 1770) pochádzala z talianskej nábožnej rodiny.
- Sv. Terézia Benedikta z Kríža (1891 - 1942), vlastným menom Edith Steinová, pochádzala zo silne veriacej židovskej rodiny.
- Svätá Mária Maravillas od Ježiša (1891 - 1974) pochádzala zo silne veriacej a bohatej katolíckej rodiny.
Bosí karmelitáni na Slovensku
Na Slovensko sa bosí karmelitáni vrátili v 90. rokoch 20. storočia po vyše 200-ročnej prestávke. Dnes pôsobia bratia v Starých Horách, Banskej Bystrici a Lorinčíku, mníšky v Košiciach a Detve, existujú aj spoločenstvá OCDS. V roku 1995 bol založený Kláštor bosých karmelitánov Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa v Priechode pri Banskej Bystrici. Dňa 24. júna 1995 bol založený prvý kláštor bosých karmelitánok na Slovensku - Kláštor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie a sv. Jozefa v Košiciach. Dňa 28. Svetský rád bosých karmelitánov (Ordo Carmelitarum Discalceatorum Saecularis) bol založený v roku 1992 a dňa 14.
Studnička
Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. Na tomto mieste obyvatelia Starých hôr počas občianskych nepokojov v 17. storočí ukryli sochu Panny Márie. V roku 1711 ju vykopali a v slávnostnom sprievode priniesli na oltár. Na pamiatku jej ukrytia vyvesili na mieste obraz Panny Márie. V 19. storočí priniesol prameň Studničky uzdravenie vtedajšiemu farárovi Matejovi Hrivňákovi, ktorý z vďačnosti dal Madone vyhotoviť dôstojný stánok a zároveň sa tiež upravila cesta k studni.