Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej, známy aj ako Katarínka, je fascinujúce miesto s bohatou históriou, ukryté v malebných Malých Karpatoch. Ruiny tohto starobylého kláštora a kostola priťahujú milovníkov histórie a prírody, ktorí chcú objaviť jeho tajomstvá a krásu.

Letecký pohľad na kláštor Katarínka.
Založenie a rozvoj kláštora
Františkánsky kláštor bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom. Podľa legendy sa na tomto mieste zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Gróf Krištof Erdődy vydal 21. decembra 1618 zakladaciu listinu pre kláštor františkánov.
Rozsiahly barokový kláštorný komplex sa postupne rozširoval a zveľaďoval, čím sa stal jedným z najvýznamnejších pútnických miest Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka slúžila ako miesto noviciátu františkánov a cieľ mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia.

Kláštor Katarínka v zimnom období.
Búrlivá história
V priebehu sedemnásteho storočia bol kláštor niekoľkokrát poškodený počas stavovských povstaní a tureckých vpádov. Napriek tomu bol vždy opravený a život v ňom pokračoval ďalej.
Osudným sa mu však stalo nariadenie cisára Jozefa II. z roku 1786, ktorý kláštor zrušil, podobne ako mnoho iných, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo pedagogickej činnosti. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený, a kláštor začal pustnúť a meniť sa na ruiny.
Súčasnosť a obnova
Dnes možno vidieť dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest a turistických chodníkov, čo prispelo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave aj po dvesto rokoch chátrania.
V roku 1994 sa všetko zmenilo, keď si zrúcanina získala srdcia mladých ľudí. Dobrovoľníci založili "rád Katarínkovcov, záchrancov kláštora" a začali organizovať letné tábory, počas ktorých sa venujú obnove kláštora. Mladí dobrovoľníci tu strávia dva týždne odtrhnutí od civilizácie, bez mobilov a moderných technológií, a venujú sa záchrane tohto kultúrneho dedičstva.
Základnou myšlienkou pritom bolo, nemeniť podobu, v akej bol objekt objavený v roku 1995. Rozhodlo sa teda o jeho konzervácii. Ruina tak mala zostať vo vtedajšom stave s miernymi úpravami. Šlo najmä o zabezpečenie celého objektu pre ďalším rozpadom a znížením rizika zranení, ktoré tu mohli utrpieť potenciálny turisti.
Projekt záchrany Katarínky získal viaceré ocenenia. Bolo to najmä vďaka pôvodným metódam konzervácie. Pri konzervácii bola totiž snaha o využitie pôvodných stavebných postupov, vtedajšej malty a pod.

Dobrovoľníci pracujúci na obnove kláštora.
V posledných rokoch sa na Katarínke podarilo zachrániť množstvo vecí. Čo sa týka samotných konzervačných prác na kostole a kláštore, postupne boli vyšpárované jednotlivé múry, zabezpečené ich koruny, tak aby lepšie odolávali vplyvom počasia, najmä vode, dobudované boli niektoré klenby, kompletne zasanovaná bola veža kostola, v ktorej boli vybudované schody.
Archeologický výskum a objavy
Archeologický výskum kostola, kláštora a okolia sa zaoberal najmä obdobím pred príchodom františkánskych mníchov na toto miesto. Výskumom sa podarilo odhaliť základy gotickej kaplnky z 15. storočia, ktorá sa nachádzala na mieste presbytéria neskoršie postaveného kostola. Pod základmi gotickej kaplnky sa podarilo objaviť základy ešte staršej sakrálnej stavby.
K najväčším zaujímavostiam patril objav barokového oltára v presbytériu v roku 2004, pričom pod vrstvou sutiny sa našli obrovské kamenné sochy sv. Kataríny, sv. Tekly a anjela. Sochy boli v dobrom stave a zhotovené v životnej veľkosti.
Ako sa dostať na Katarínku
Na Katarínku sa dá dostať z viacerých smerov, no najpraktickejší je prístup z obcí Naháč a Dechtice. Okrem toho sa sem môžete dostať z obce Dobrá Voda. Taktiež je možný prístup po poľnej ceste medzi Naháčom a Dechticami. Odbočka z hlavnej cesty je zhruba v polovici vzdialenosti medzi týmito obcami.
Ak sa vydáte na Katarínku z obce Naháč, pôjdete pekným lesným chodníčkom, ktorý vás vyvedie priamo k ruine, pričom posledných pár metrov je v strmšom kopci. Trasa teda nie je ideálna pre kočík. Trasu by ste mali zvládnuť za približne hodinu.
Druhou možnosťou je vydať sa z Dechtíc po žltej značke. Trasa je o niečo dlhšia, zaberie približne hodinku a pol. V Dechticiach si môžete pred cestou načerpať čerstvú vodu z pekne upraveného prameňa priamo na miestnom námestíčku. Obidve trasy nie sú náročné a len veľmi mierne stúpajú.
Zaujímavú turistiku na Katarínku môžete podniknúť aj z obce Dobrá Voda, v ktorej je viacero zaujímavostí. Neďaleko leží tiež Dobrovodský hrad. Z obce Dobrá Voda vedie na Katarínku modrá značená trasa.

Turistická trasa vedúca ku kláštoru Katarínka.
Čo môžete vidieť a zažiť
Objekt kostola sa nachádza na trávnatej platforme, vyvýšenej nad okolitý les, čo umožňuje prekrásne výhľady najmä na západ. Veľmi pôsobivý je predovšetkým pohľad na Záruby (767m) - najvyšší vrchol Malých Karpát.
Kostolu dominuje vysoká, pomerne mohutná veža, ktorá bola v minulosti poškodená, zrejme zásahom blesku na jednej z hrán. Vnútro kostola je tvorené pekným trávnikom, výrazným presbytériom, pod ktorým je malá jaskynka. Tá však bola z dôvodu bezpečnosti zamurovaná.
Z architektonických prvkov zaujmú rôzne klenby a piliere. S jedným z dlhších múrov kostola susedí niekdajšie nádvorie, ktoré je v súčastnosti porastené lesom. Na okraji nádvoria, v smere písmena L, sa nachádza ruina kláštora. Ten je kompletne ukrytý v lesnom poraste. Dostanete sa k nemu vyšliapaným chodníčkom.
Areál kostola, kláštora ako aj blízke okolie bolo vyčistené dobrovoľníkmi a objekty sú konzervované v stave akom boli objavené pred niekoľkými rokmi. Vďaka tejto práci sa dnes nemusíte toľko obávať, že prídete počas návštevy ruín k úrazu.
V okolí kostola boli osadené drevené lavičky, informačné tabule a je tu vybudované ohnisko. Pri kostole sa rozprestiera menší parčík so stromami, ktoré sú nádherné, najmä v čase jesene.
Lesná železnica Katarínka
Pár minút od kostola sv. Kataríny Alexandrijskej, pri miestnej horárni, narazíte na netradičnú atraktivitu. Je ňou malá lesná železnička, ktorú sa tu rozhodli vybudovať zanietení nadšenci. V minulosti sa tu totiž nachádzala železnica grófa Pálffyho, neskôr Chemolaku, ktorá bola v roku 1964 zrušená.
Po okolí bolo preto roztrúsených viacero pozostatkov tejto železnice. Toho sa dobrovoľníci snažili využiť a na základe týchto pozostatkov postaviť novú úzkorozchodnú železnicu. Železnica je momentálne stále v priebehu výstavby. Aj počas našej návštevy sa na nej usilovne pracovalo. V súčasnosti sú zjazdné len niektoré časti trasy.

Lesná železnica Katarínka.
Podujatia na Katarínke
Na Katarínke každoročne prebieha viacero zaujímavých podujatí:
- Bielonedeľná púť - obnovenie tradícií historických pútí.
- Deň otvorených dverí - akcia je organizovaná každý rok, na sviatok svätých Cyrila a Metoda.
- Noc hradov a zrúcanín a Noc kostolov - odneste si autentický zážitok pri svetle sviečok a petrolejok.
Dôležité roky v histórii Katarínky
Pre lepšiu orientáciu v histórii kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, uvádzame prehľad dôležitých míľnikov:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| prvá tretina 15. storočia | Archeologickým výskumom bola doložená kamenná gotická kaplnka v lesoch Malých Karpát |
| koniec 16. storočia | Sv. Katarína sa zjavila pastierovi, ktorý vytvoril na tomto mieste v skale malú kaplnku - jaskyňu |
| 1617 | Sv. Katarína sa zjavila Jánovi Mancovi z Dechtíc, ktorý tu oral. Mladík Ján Apponyi vedie pustovnícky život v jaskyni pri kaplnke |
| 1618 | Majiteľ panstva gróf Krištof Erdődy vydáva zakladaciu listinu pre kláštor františkánov |
| 1645 | Kláštor a kostol bol vypálený vojskami Juraja Rákociho I. počas stavovského povstania |
| 1646 | Kostol bol rozšírený na rozsiahlejší chrám |
| 1786 | Nariadením cisára Jozefa II. bol kláštor zrušený |
| 1995 | Založenie „Rádu sv. Kataríny“ na záchranu kláštora |
Leto na Katarínke
tags: #klastor #svatej #katariny #alexandrijskej