Kedysi na úsvite civilizácie človek dával nadprirodzeným bytostiam zvieraciu podobu. Obdivoval dravca pre jeho silu, odvahu, stratégiu. Často mal z neho strach. Čarodejníci prírodných národov verili a dodnes veria, že zvieratá disponujú nadprirodzenými silami. Šaman v tranze prizýva na pomoc svoje silové zviera. Domestikované zvieratá nemôžu byť silové, pretože silové zviera musí žiť v divočine. Šaman - dosvedčujú to príbehy z rôznych končín sveta - je schopný vziať na seba podobu zvieraťa. Môže sa premeniť na pumu, na havrana, na sovu, na akékoľvek zviera, ktoré žije voľne, ničím nespútané, v divočine. Vo svete prírodného čarodejníctva - nech už akokoľvek ten svet vzbudzuje dojem kozmickej drámy, drsnosti a krutosti - človek žije v symbióze so zvieraťom, využíva jeho schopnosti, energiu, inštinkt.
Takáto vláda je, pravdaže, dosť iluzórna, vratká: keď si človek ide v mori zaplávať tam, kam nemá, roztrhá ho žralok; ak nedostatočne prichystaný chodí po džungli, ľahko sa môže stať obeťou mačkovitých šeliem, plazov i hmyzu, o tom ani nehovoriac, že vonkoncom nie je schopný vládnuť nad vtáčou ríšou. Človeku sa teda nikdy nepodarilo ovládnuť zvieraciu ríšu. To, že postupne likviduje živočíšne druhy, vôbec nie je znakom jeho nadradenosti či nepremožiteľnosti.
Zviera má v Biblii dosť zvláštne postavenie. V knihe Deuteronómium má desiate prikázanie takéto znenie: „Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho ani nezatúžiš po dome svojho blížneho, ani po jeho poli, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu.“ Vidíme, že manželka (žena) je postavená na rovnakú úroveň ako majetok (dom) a zvieratá (vôl, osol).
Z mýtov prírodných národov vieme, že mýtickí hrdinovia sa vedeli premieňať na zvieratá. Austrálsky príbeh o stvorení prvého človeka rozpráva o slnečnej bohyni Yhi a o Veľkom duchovi Baiame. Oni dvaja splodili zvieratá a Baiame ich považoval za svoje deti. Chcel do nich vložiť svoje myslenie, no Yhi ho varovala, že bohovia nie sú také stvorenia ako zvieratá a božský duch by ich zhoršil, neboli by schopné rešpektovať svojho Otca. Baiame sa teda rozhodol, že do zvierat vloží len kúsok svojej božskej sily. Tou silou je inštinkt. Baiame však ani takto nebol spokojný, a tak sa rozhodol, že musí stvoriť novú bytosť. Pospájal atómy a mikroskopické zrnká prachu a vytvoril z nich krv, šľachy, chrupavku, mäso, mozgové závity a stvoril dvojnohé zviera, ktoré chodilo vzpriamene. Mozog tohto zvieraťa bol schopný poslúchať impulzy ducha. Tak vznikol človek. Lenže nikde vo zvieracej ríši človek nemohol nájsť svojich druhov.
V starovekom Ríme sa zasa objavujú dve šelmy: morská a zemská. Mýtus o Gilgamešovi sa zmieňuje o tom, ako Gilgameš a Enkidu premohli Nebeského býka. Premáhanie býka je ústrednou udalosťou mithraizmu, ktorý sa, hoci pochádzal z Perzie, v starovekom Ríme stal najsilnejším konkurentom kresťanstva. Hinduistickú Indiu charakterizuje úcta k živým tvorom, najmä k posvätnej krave.
Ako vidno, niektoré božské bytosti - v Grécku aj v Indii -, od ktorých sa človek učí, majú zoomorfné atribúty. Vzorom askétov je Hanumán. Inak v Číne sa opičí boh teší podobnej popularite ako v Indii, no v prostredí čínskej budhistickej literatúry.
V hovorovej reči názvy zvierat majú zhustene (humorne a expresívne) vystihovať charakter jedinca. Niekoľko označení, ktorými sú častovaní muži: baran, brav, bujak, obecný býk, cap, gorila, gunár, had, hyena, kocúr, kohút, krysa, lišiak, maco, osol, páv, pes, potkan, somár, sviňa, tchor, trúd, tur, vôl, zver. Aj pohlavné orgány mužov a žien dostali svoje zoomorfné názvy. Zvieracím názvom sa nevyhli ani kolektívy. V kresťanstve sa ovečkami myslia príslušníci cirkvi.
Negatívne prejavy ľudskej psychiky sa často spájajú s názvami zvierat: podlý pes, hnusný potkan, prašivá sviňa. Výraz veľké zviera označuje človeka, ktorý sa dostal na somárskom rebríčku vysoko a disponuje určitou mocou, a preto sa ho treba báť.
Na druhej strane, isonade je žralokovi podobný démon s ostrým rohom na čele. Žije v hlbokých vodách na západe Japonska. Každých pár mesiacov Isonade pláva na povrch mora nadýchať sa čerstvého vzduchu. Keď sa tak ale stane, nastanú búrky, rozbesní sa more a lode mu padnú za obeť. Isonademu je podriadená ryba menom Samehada. Samehada sa pripojí k Isonadeho žalúdku a absorbuje jedlo na vytvorenie obrovského množstva chakry, ktoré pošle späť do Isonadovho tela. Samehadová sila dovoluje Isonademu 5-krát zväčšiť množstvo chakry než pôvodne mal.
Rybár a odvážny bojovník z Yokohamy, menom Takuma Muramasa, sa obetoval v záujme v dvoch osád v odvážnom čine. Priblížiť sa k Isonademu a zapečatiť jeho sluhu Samehadu pomocou Nádoby žraločej ryby do Vodnej Svätyne. Veľký žralok s troma chvostami a troma plutvami.
V Japonskej mytológii, Isonade je žralokovi podobný démon s ostrým rohom na čele, ktorý žije v hlbokých vodách na západe Japonska. Každých pár mesiacov Isonade pláva na povrch mora nadýchať sa čerstvého vzduchu. Keď sa tak ale stane, nastanú búrky, rozbesní sa more a lode mu padnú za obeť.
V ultramoderním městě Olymp se za všechno platí. Psyché Dimitriouová věděla, že se Afroditě nakonec bude muset postavit, ale nikdy by nečekala, že půjde doslova o její srdce - ani že Afrodita nařídí svému pohlednému synovi, aby...
Napínavý druhý diel dobrodružnej trilógie o mágii prírody, vábení moci a sile lásky od Kiran Millwood Hargrave, oceňovanej autorky bestsellerov Leila a modrastá líška a Júlia a ospalý žralok, očarí nielen mladších čitateľov...
Tabuľka démonov Japonskej mytológie:
| Démon | Podoba | Element | Pôvod |
|---|---|---|---|
| Isonade | Žralok s rohom | Voda | Hlboké vody na západe Japonska |
| Raijuu | Lasica so zlatou srsťou | Blesk | Podzemie Hromovej Svätyne v meste Kyoto |
| Yamata no Orochi | Super had s ôsmimi hlavami a chvostami | - | - |
V súčasnosti v mestách existuje už toľko majiteľov psov, že skutočne komplikujú pohyb na chodníku i v parkoch. Chodec už často nevie, ako sa im vyhýbať, kam ustupovať. Byrokrat je ukážkou neľudskosti.
Štatistika útokov žralokov.