Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom, oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. K nim neodmysliteľne patrí aj dodržiavanie istých zvykov a tradícií. Niektoré tradície či zvyky dnes neodmysliteľne patriace k týmto sviatkom poznáme už viac ako 2 000 rokov. Prežili ešte z čias pohanov, ktorí v tomto období oslavovali znovuzrodenie prírody.
Veľkonočné sviatky sú oslavou prvého jarného splnu Mesiaca. Nadväzujú na dlho očakávané dni jarného slnovratu a rovnodennosti a sú spojené so začiatkom základných poľnohospodárskych prác, majú pradávne tradície. Začiatok veľkého pôstu je predpoveď blížiacej sa veľkej noci. Kresťanské veľkonočné sviatky sú spojené s utrpením, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista.
Veľkonočný týždeň sa nazýva aj tichý, svätý alebo veľký a začína Kvetnou nedeľou. Kvetná nedeľa sa spája s príchodom Ježiša Krista do Jeruzalema, kedy ho obyvatelia vítali palmovými ratolesťami. Ľudia vchádzali do kostolov s vrbovými prútmi (tzv. bahniatkami, babúrencami, či maňúškami), kde ich kňaz spoločne s veriacimi požehnal kadidlom a svätenou vodou. Kvetná nedeľa je jedným zo symbolov príchodu jari, ktorú mladí na vidieku oslavovali symbolickým vynášaním zimy a chorôb z obce - napríklad v Honte zhotovovali a vynášali z dediny figurínu Kyseľa, ktorú utopili v rieke.
Veľkonočný týždeň tvorila príprava veľkonočného obradového jedla. Po 40-dňovom pôste sa konečne začalo jesť mäso. Tento rituál mal zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom roku. K typickým jedlám počas tohto týždňa patrí vajce, ktoré je znak znovuzrodenia. Na východnom Slovensku sa pripravoval koláč, paska. Bol to okrúhly koláč, ktorý symbolizoval hojnú úrodu.
Tradičný veľkonočný týždeň začína Zeleným štvrtkom, kedy sa kostolné zvony rozoznejú posledný krát až do Veľkej noci. Na Zelený štvrtok sa podľa ľudových tradícií musel každý umyť rannou rosou, pri východe slnka. Robilo sa tak preto, aby sa predišlo chorobám. Pred východom slnka museli gazdinky pozametať celý dom a smeti vyniesť na križovatku. Táto tradícia mala zabezpečiť čisté domovy bez bĺch. V tento deň sa jedlo veľa zelenej stravy, špenát, šóška alebo kapusta.
Na niektorých miestach sa tiež používalo zelené rúcho. V kostoloch sa na znak smútku zviazali zvony - odleteli do Ríma. Mesto Kežmarok a okolie bolo až do 2. svetovej vojny mnohonárodnostné mesto. Okrem Slovákov tu žili Nemci, Maďari, Poliaci a mnohí ďalší. Každý slávil po svojom - hlavne podľa vierovyznania. V celom trojdní mala veľkú symboliku voda a liečivé účinky - ľudia sa s ňou pri rôznych príležitostiach umývali, pili ju aj sa ňou oblievali. Z tečúcej vody sa často nabralo do hrnčeka a nosilo aj starším, ktorí mali po umytí ostať zdraví. Okolo polnoci zo štvrtka na piatok sa ľudia v Osturni chodili umývať do vody z potoka, lebo verili, že má v túto noc liečivú moc. Napríklad v Lendaku sa dievky umývali v potoku, aby boli pekné, pričom cestou od potoka potriasali ovocnými stromami, aby aj úroda bola dobrá.
Často sa preto jedol špenát s vajíčkom alebo tzv. smažienkami, čo boli smažené pampúšiky zo strúhanky a vajíčka. V tento deň sa však nesmel piecť chlieb. Tradovalo sa, že žena, ktorá tento zákaz neuposlúchne, privodí veľké sucho a neúrodu. Ak už vonku kvitli púpavy, jej lístky sa zvykli nazbierať a pridávať do pôstnych pokrmov. Tento zvyk sa spomína napríklad v obci Osturňa, kde sa konzumovala púpava aj žihľava. Rovnako sa varili prívarky zo špenátu napríklad aj v Kežmarku a okolí. Región Spiša bol husto poprepletaný rôznorodými tradícia na čo malo vplyv aj vierovyznanie. Evanjelici, ktorých v Kežmarku bolo ešte v 1. pol. 20. stor. viac ako katolíkov, dodržiavali miernejší pôst. Bežne sa ale konzumovali bezmäsité jedlá.
Význam Veľkého piatku
Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Taktiež sa nemohlo ryť do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby.
Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.
V kostoloch sa na pobožnostiach spievajú pašie a prerozpráva sa príbeh o zatknutí Ježiša, jeho výsluchu, aj o súde či ukrižovaní. Počas tohto sviatku sa domácnostiach jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali pri potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť aj kožu. Na Veľký piatok sa nesmelo nič robiť, aby nebola neúroda. Gazdovia prechádzali domy a kropili ich vodou. Mládenci obrali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na veľkonočný pondelok. Devy zasa pre nich zasa maľovali kraslice.
Počas Veľkého piatka však platil prísny zákaz ‘‘hýbať zemou‘‘, pretože by to mohlo privolať neúrodu či dokonca smrť. Ak ste však mali blchy, najlepšie ste sa ich zbavili práve počas tohto piatka - skôr než vyšlo slnko bolo potrebné uvariť cesnak a potom vodou, kde sa varil vykropiť šaty a posteľ, umyť sa v nej alebo vyprášiť z postele a šiat ‘‘hostí bez kostí‘‘ palicou. Vo viacerých oblastiach Slovenska existujú povesti, že počas noci na Veľký piatok sa otvára a zem a vydáva svoje poklady.
Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Tento deň je prvým z veľkonočného trojdnia. Veriaci si počas tohto dňa pripomínajú Poslednú večeru, ktorú Ježiš Kristus slávil v meste Jeruzalem spolu so svojimi učeníkmi. Jedna z verzií hovorí, že názov tohto dňa pochádza z germánskeho bohoslužobného názvoslovia. Vzniknúť mal prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (v preklade plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov.
Obrady Veľkého piatku
Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti: Liturgia slova, Poklona sv. 1. Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz.
Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.
Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
Krížová cesta v Jeruzaleme.
Veľký piatok v kontexte celého Veľkonočného týždňa
Odnedávna je tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt. Na Bielu sobotu bol Ježiš Kristus pochovaný v hrobe. Biela sobota je zrejme preto bielou, lebo na veľkonočnej vigílii prijali krst novo pokrstení, ktorí boli zahalení do bieleho rúcha. Celý deň gazdinky vypekali mazance a baránky, gazdovia plietli korbáče a deti zdobili vajíčka. Podľa tradície si ľudia stavali a zapaľovali vatry. Podvečer, keď vatry dohoreli, na pole kládli kríže z ohorených drievok a popol z posvätného ohňa sypali do lúky.
Tradičné zdobenie vajíčok.
Vrcholom veľkonočných osláv je Veľkonočná nedeľa. Tento deň je považovaný za najväčší sviatok kresťanského sveta - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Veľkonočná nedeľa ukončuje aj obdobie 40 dňového pôstu, preto aj rodinné stoly v príbytkoch pripomínali hojnosť štedrovečernej hostiny. Podľa tradícii sa jedlo najskôr posvätilo na rannej svätej omši, neskôr ho gazda rozdelil všetkým stolujúcim a návštevám. Takto posvätené jedlo sa nesmelo vyhadzovať. Zvyšky z neho sa však dávali dobytku, ale aj zakopávali do polí a hádzali do studní, aby bola celý rok bohatá úroda a dobrá voda.
Ukončenie Veľkej noci víta Veľkonočný pondelok. Podľa zvyku chodili tento deň mládenci v skorých ranných hodinách oblievať mladé dievčatá vodou. Táto voda mala zabezpečiť zdravie a krásu. Dievčatá im zase na oplátku pripravili pohostenie v podobe koláčov, vajec a páleného alkoholu. Pri odchode každému mládencovi pripli na košeľu maľované vajíčko.
Oblievačka a šibačka na Veľkonočný pondelok.
Veľká noc je čas, kedy sa obklopujeme typickými symbolmi a uctievame si zvyky našich predkov. Už v predveľkonočnom období sme vám predstavili rôzne cirkevné ale aj pohanské tradície. Podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie je to deň poslednej večere Ježiša Krista a apoštolov. V okolí Nitry gazdiné štrngali kľúčmi a obchádzali gazdovstvo, aby vyhnali hlodavce. V okolí Bratislavy gazdovia kontrolovali polia a škodcov zaháňali búchaním cepmi o zem. Na Kysuciach sa zvykli triasť stromy, aby narástlo viac ovocia.
Na Zelený štvrtok sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu. Dobytok musel prekročiť horúce uhlíky a bol šibaný prútmi z vŕby. Tiež sa naň uväzovali červené stuhy proti urieknutiu. Mladí chlapci takmer na celom Slovensku boli zvyknutí obchádzať všetky domy a sypať na prahy izieb mravce, ktoré symbolizovali hojnosť. V tento deň sa nesmelo narábať so zemou, siať či orať, a to kvôli predstave o nepriaznivých silách. Zeleného štvrtka na Veľký piatok stretávali strigy, ktoré sa kúpali v potoku či mútili maslo pod mostami. Čarovali, odoberali kravám mlieko a lámali konáre ovocných stromov. Aby bol dobytok pred nimi ochránený, zárubne stajní sa natierali cesnakom.
Veľký piatok bol tiež dňom značkovania dobytka. Predpokladalo sa, že dobytok cíti bolesť menej a rany sa mu zahoja rýchlejšie. Kresťanský sviatok na pamiatku Ježišovho vzkriesenia, počas ktorého sa vykonávali večerné obrady spojené s pálením zvyškov oleja z lámp. Bol to deň venovaný vareniu a pečeniu údenej bravčoviny, klobás a huspeniny. Na Bielu sobotu sa konzumovala kyslá polievka z vývaru z údeného mäsa alebo kapustnica. Na začiatku 20. storočia pribudlo k tradičným pokrmom pečené jahňa. Na juhu západného a stredného Slovenska sa piekol baránok zo zmesi žemlí, vajíčok a klobásy.
Deň slávenia zmŕtvychvstania ukrižovaného Ježiša Krista. V tento deň je zaužívané svätenie jedál. Jedlo sa prinášalo do kostola a po omši sa v príbytkoch konali slávnostné obedy. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých. Jedla sa šunka alebo len hydina. Zvyšky z jedál sa nikdy nezahadzovali. Počas Veľkonočnej nedele ženy a dievčatá zvykli chystať ozdobené varené vajíčka, kraslice a písanky, ktoré boli určené pre kúpačov, pre deti sa plietli korbáče z ôsmich vŕbových prútov a tie nimi šibali gazdinky.
Tradične spojený so zvykmi oblievania a šibania. Na strednom a východnom Slovensku to bolo oblievanie, kúpanie dievčat alebo navoňanie mladými chlapcami. Šibalo a polievalo sa v celej dedine, aby boli ženy krásne a zdravé celý rok. Na niektorých miestach dievčatá mládencom na ďalší deň šibačku aj oblievačku opätovali.
Veľká noc je nielen oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období.
Ružiná Veľká noc EASTER
Veľký piatok je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov. Pripomíname si ukrižovanie Ježiša Krista a jeho obetu za ľudstvo. Tento deň je sprevádzaný tichom, rozjímaním a duchovnou prípravou na Veľkú noc. V katolíckej cirkvi sa v tento deň neslávi omša. Veriaci sa zúčastňujú na pobožnostiach krížovej cesty a večer na obradoch Veľkého piatku.
Na Veľký piatok sa nesmelo tancovať, zabávať ani hlasno spievať. Ľudia verili, že v tento deň treba zachovávať pokoru, ticho a pokoj. Aj dnes si mnohí ľudia pripomínajú duchovný význam Veľkého piatku.
Veľký piatok je dňom, ktorý pripomína ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Vzhľadom na tieto tragické a smutné udalosti sa mu niekedy hovorí tiež Žalostný piatok alebo Bolestný piatok. Ide o šiesty a tým pádom predposledný deň Svätého týždňa, zároveň je to súčasť veľkonočného tridua. Ide o pohyblivý sviatok, ktorý podľa dátumu prvého jarného splnu môže pripadnúť na obdobie medzi 20. marcom a 23. aprílom. Tento deň bol záverom mnohých udalostí Svätého týždňa, vrátane Ježišovho triumfálneho návratu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu, Judášovej zrady na Škaredú stredu a Posledná večera na Zelený štvrtok.
Podľa Nového zákona bol Ježiš potom, čo ho Judáš pobozkal, zatknutý a odvedený do domu veľkňaza Kaifáša, kde sa neskoro večer konalo neformálne zasadnutie Sanhedrinu, židovskej vládnucej rady. Tí sa dohovorili, že Ježiša postavia pred súd. Potom, čo bol v ich zinscenovanom procese odsúdený, odviedli ho k rímskemu prefektu Pilátu Pontskému, pretože podľa rímskeho práva Židia nemali právomoc niekoho odsúdiť na smrť. Pilát vedel, že Ježiš sa žiadneho zločinu nedopustil, napriek tomu podľahol naliehaniu davu a Ježiša odsúdil. Ukrižovanie bolo v tom čase najkrutejším spôsobom smrti vyhradeným pre zločincov a otrokov. Ježiš bol zbičovaný a bolo mu prikázané odniesť kríž, na ktorom mal zomrieť, na vrch Golgota. Odtiaľ pochádza aj Krížová cesta, ktorá je symbolickou upomienkou na túto útrpnú časť Ježišovej popravy. Potom, čo bol pribitý na kríž, dostal tŕňovú korunu. Kríž bol umiestnený medzi dvoch ďalších mužov, ktorí boli toho dňa ukrižovaní.
Telo mŕtveho Ježiša sňali z kríža jeho blízki, zavinuli ho do plátna a vložili do skalného hrobu. Vzhľadom na významnosť tohto dňa sa s ním spája mnoho kresťanských tradícií a rituálov. V tej prvej sa čítajú tzv. pašije, ktoré rozprávajú o utrpení Ježiša Krista. Bohoslužby prebiehajú od troch hodín popoludní, pretože to je podľa historických prameňov čas, kedy Ježiš zomrel. Mnohí kresťania držia pôst, počas ktorého nejedia žiadne mäso. Okrem zvykov náboženských je s piatkom pred Veľkou nocou spojených aj mnoho tradícií svetských.
Piatok pred Veľkou nocou je plný zákazov. Okrem toho sa nemalo nič požičiavať, aby požičanú vec neomámili magické sily vystupujúce tento deň na povrch, a nesmelo sa ani prať. Prečo? Pretože by sa vraj pralo v Ježišovej krvi. V tento deň gazdinky ani nevarili, nepiekli a nezametali. Povery a zákazy sa vzťahujú aj k prvému dňu nového roka. Spoznajte spoločne s nami, prečo nevešať bielizeň a čo nevariť.
Podľa ľudových povier sa v tento deň otvárajú hory, aby vydali svoje poklady. Oplatí sa tak pozerať okolo seba, pretože v skalách vzniknú pukliny, z ktorých bude žiariť svetlo, vidieť môžete aj iskričky alebo zlaté papradie. Poklady sú však len pre čisté duše. Podľa povestí sa stávalo, že kvôli nim matky prichádzali o svoje deti, keď sa snažili z jaskýň poklad vynosiť a pukliny sa medzitým zavreli aj s dieťaťom vo vnútri.
Kúzelnú a liečivú moc mala v tento deň aj voda. Ľudia sa preto hneď po prebudení išli umyť do potoka, aby tak ochránili svoje telo pred chorobami. V minulosti ľudia veriaci v tento deň držali prísny pôst. To znamenalo, že sa jedlo len raz za deň a podávaný pokrm musel byť samozrejme bez mäsa. Väčšinou sa jednalo o ľahké a jednoduché jedlo, ako boli krúpy, pšeno, šošovica, hrach alebo polievka, predovšetkým kapustnica so zemiakmi.
Na svete existuje mnoho krajín, ktoré majú v tento deň úplne jedinečné tradície a zvyky. Ulice Jeruzalema sú v tento deň plné veriacich, ktorí v tento deň absolvujú rovnakú cestu ako kedysi Ježiš. Veľmi špecifickým spôsobom sa tento deň „oslavuje“ vo filipínskej provincii Pampanga, kde sa v tento deň možno stretnúť s ľuďmi, ktorí sa nechávajú po Ježišovom vzore pribiť na kríž. Okrem toho si niektorí kajúcnici bičujú chrbát a nosia tŕňové koruny. Na Bermudách púšťa mnoho miestnych obyvateľov v tento deň šarkanov. Prečo? Púšťanie šarkanov má symbolizovať Ježišovo nanebovstúpenie. V Kanade sa v tento deň pečú a jedia hot cross buns. Tieto malé bochníčky s krížom na povrchu pôvodne priviezli do zeme britskí prisťahovalci.
Ježiš podľa evanjelií zomrel na kríži o tretej hodine popoludní, preto v tento čas býva často špeciálna bohoslužba. Kostol je pri tej príležitosti vyzdobený len veľmi jednoducho, nehrajú ani organ, kňazi na znamenie smútku, vďaky a pokory odriekavajú modlitbu sklonení čelom k zemi.
Veľký piatok je podľa povier aj dňom, keď sa otvárajú hory, aby vydali svoje poklady a tajomstvo. Mnoho ľudí sa vydalo hľadať svoje šťastie - nabádali ich k tomu už pohanské tradície. Vodítkom pri hľadaní takých miest malo byť zlaté papradie, ktoré označovalo miesto zázraku. Všetko sa malo v tento smutný deň zastaviť a trúchliť pre Ježiša Krista. Veľký piatok bol tiež v znamení pôstu - nesmelo sa ani variť, pretože sa nemal rozkladať oheň. Súčasne boli zakázané aj ťažké práce, rovnako ako príliš hlučné aktivity a práce na poli av poľnohospodárstve vôbec. Nemalo sa hýbať pôdou.
Bol to deň, počas ktorého bolo zakázané čokoľvek požičiavať, ale ani predávať alebo darovať, pretože by to prinieslo smolu. Všetko, čo by ste priniesli do domu, by so sebou mohlo priniesť aj zlé sily. Proti nim chránili tzv. pašiové nite, ktoré sa predli aj napriek zákazu práce, a pár stehov na oblečení potom chránilo nositeľa práve pred zlými duchmi. Aj keď predošlé dni vyložene nabádali na upratovanie, v tento deň už sa nemalo robiť ani to a rozhodne by sa nemalo zametať a následne vynášať akékoľvek smeti z domu.