Pravoslávna cirkev, ktorá sa riadi podľa starobylého juliánskeho kalendára, si uchováva jedinečné zvyky a tradície, ktoré siahajú až do doby svätého Cyrila a Metoda. Tento kalendár je o 13 dní posunutý oproti gregoriánskemu kalendáru, ktorý používa väčšina sveta.
Dôvod rozdielneho slávenia je v tom, že keď sa formoval grécky štát, tak pravoslávnych nútili, aby prešli na gregoriánsky kalendár. Preto sa cirkev dohodla so štátom, že všade okrem hory Athos prejdú na tzv. novojuliánsky kalendár. A tak pravoslávni slávia pohyblivé sviatky podľa juliánskeho kalendára a nepohyblivé sviatky majú podľa gregoriánskeho kalendára.
Pravoslávny chrám vo Viedni
Prečo 6. január?
Pravoslávni začínajú sláviť Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa starobylejšieho - juliánskeho kalendára. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa gregoriánskeho kalendára je už 6. januára. Preto pravoslávna cirkev slávi Štedrý deň 6. januára.
Väčšina pravoslávnych kresťanov, ktorí nasledujú juliánsky kalendár, slávi Vianoce 7. januára. Tento rozdiel vznikol reformou kalendára v 16. storočí, keď západná cirkev prešla na gregoriánsky kalendár, zatiaľ čo pravoslávna cirkev zostala pri pôvodnom juliánskom kalendári.
Príprava na Vianoce
Pravoslávni sa na Vianoce pripravujú dlhodobo. V predvianočnom období dodržiavajú pôst, ktorý trvá 40 dní, na rozdiel od katolíkov, ktorí trávia advent.
Pravoslávnym Vianociam predchádza 40-dňový pôst, známy ako Filipovka alebo Adventný pôst. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú konzumácie mäsa, mliečnych výrobkov a často aj oleja. Pôst však nie je len o jedle - jeho cieľom je duchovné očistenie, modlitba a zmierenie s blízkymi.
Duchovný Peter Soroka priznáva, že je ťažšie sa sústrediť na pôst pred sviatkami narodenia Christa, keď už väčšina ľudí slávi Vianoce. Pôst pred Vianocami však považuje za dôležitý. „Pôst veľmi pomáha upokojiť vášne či telesné potreby. Snažíme sa telo a dušu pripraviť na sviatky.
Podobne ako katolíci, aj pravoslávni kresťania zvyknú pred Vianocami pristupovať k spovedi.
Vianočné sviatky
Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni.
Deň pred sviatkami 6. januára (24. decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. Najprísnejší pôst sa dodržuje na Štedrý večer, keď sa slávia tzv. cárske časy s čítaním bohoslužobných textov viažucich sa k sviatku Roždestva zrána.
Následne okolo obeda sa slávi Liturgiou svätého Vasilija Veľkého s večerňou. Na nej sa čítajú starozákonné čítania ohlasujúce Christovo narodenie. Veliké povečerie s posvätením chlebov, pšenice, vína a oleja sa koná neskoro večer.
7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Na ďalší deň doobeda sa slávi slávnostná liturgia k sviatku Vianoc - ktorého presný názov v cirkevnoslovančine je Roždestvo Hospoda, Boha i Spasa našeho Isusa Christa. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku totiž nie je zvykom slúžiť polnočnú omšu.
Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26. decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.
Druhý deň je zasvätený presvätej Bohorodičke, ktorá je dominantnou postavou vianočných sviatkov. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Cirkevný Nový rok budú pravoslávni sláviť 14. januára (1. januára) a sviatok Bohojavlenia (Bohozjavenia) pripadá na 19. januára.
Štedrý večer
Na Štedrý deň sa všetci tešia na Svjatyj večur. Všetci sa pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba).
Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode, napríklad aj v potoku. Všetky jedlá sú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemusel odbiehať od stola.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Prítomní sa začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého aspoň okoštovať.
Začína sa cesnakom, medom, oplátkami, chlebom a soľou. Následne sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky.
Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Rozdiely v kalendároch
Rok juliánskeho kalendára je voči astronomickému roku dlhší o 11 minút a 14 sekúnd a v priebehu stáročí táto odchýlka stále vzrastá. Pre západný svet preto v roku 1582 pápež Gregor XIII. Rozhodnutie o prechode na nový kalendár biskupi schválili ešte v máji tohto roku, vo štvrtok bolo potvrdené s definitívnou platnosťou.
Porovnanie Juliánskeho a Gregoriánskeho kalendára
Prečo sa tieto rozdiely vyskytujú?
Dôvod pre túto rozdielnosť názorov spočíva v tom, že kalendár nie je výlučne matematicko-astronomickou záležitosťou, ale aj faktorom kultúrnej a náboženskej identity. Kultúrne dejiny národov ukazujú, že pri svojom počítaní času sa vždy orientovali podľa udalostí, ktoré mali pre nich osobitný význam.
- Rimania napríklad datovali svoj kalendár „ab urbe condita“ - od založenia Ríma (753 pred Kr.).
- Gréci po olympijských hrách (začiatok 776 pred Kr.).
- Židia od 10. storočia pred Kr. Moderný letopočet sa začína v roku 48 pred Kr.
S pomocou egyptských astronómov pod vedením Alexandrijčana Sosigena presadil Cézar v roku 46 pred Kr. Podľa vtedajšieho výpočtu slnečný rok (= obdobie trvania jedného obehnutia Zeme okolo Slnka) má priemernú dĺžku 365,25 dní (= otočení Zeme okolo vlastnej osi).
Keďže tento výpočet je oproti skutočnému astronomickému trvaniu slnečného roka (365,2422 dní) dlhší o 11 minút a 14 sekúnd (= 0,0078 dňa), začiatok jari v Juliánskom kalendári sa každý rok posúval o túto časovú jednotku smerom k zime.
Podarilo sa to individuálnym rozhodnutím až pápežovi Gregorovi XIII. (1572 - 1585), ktorý s pomocou bamberského jezuitu Christopha Clavia († 1612) uskutočnil reformu kalendára a do jeho doby nahromadený rozdiel desiatich dní odstránil tak, že v roku 1582 nechal po štvrtku, 4. októbri, nasledovať piatok, 15.
Po Gregorovi pomenovaný a dnes celosvetovo platný Gregoriánsky kalendár (Nový štýl) skorigoval príčinu chyby Juliánskeho kalendára (Starý štýl) tým, že zredukoval priestupné roky (= roky, ktorých dve posledné číslice sú deliteľné číslom 4).
V časovom úseku 400 rokov vypadnú tri priestupné roky: sú to roky, ktoré završujú storočie a nie sú deliteľné číslom 400.
Odpor proti tejto reforme nevyplýval z tejto nevýznamnej nepresnosti, ale z rozštiepenia kresťanstva. Trvalo takmer dve storočia, kým sa Gregoriánsky kalendár presadil všade v Nemecku.
Pravoslávne cirkvi sa nedokázali prebojovať k spoločnému rozhodnutiu. Starý kalendár dnes nasledujú ešte patriarcháty Jeruzalem, Moskva, Srbsko a kláštory na Hore Athos.
Tieto cirkvi slávia nepohyblivé sviatky o trinásť dní neskôr, ako stanovuje Gregoriánsky kalendár, t. j. Vianoce 25. decembra podľa Starého štýlu, t. j. 7. januára podľa Nového štýlu. Vzhľadom na prepletenie obidvoch cyklov sviatkov (= pohyblivého a nepohyblivého) používanie tohto zmiešaného kalendára vedie k niektorým kuriozitám.
Od konkrétneho kalendára závisí dĺžka trvania Apoštolského pôstu, ktorého začiatok - v pondelok po prvej nedeli po Zostúpení Svätého Ducha - je pohyblivý, zatiaľ čo jeho koniec má pevný dátum (28. jún). V roku 2002 napríklad Apoštolský pôst podľa Juliánskeho kalendára trval od 1. do 11.
Spoločný kalendár nie je len otázkou vierohodnosti pravoslávnej, resp. kresťanskej identity, ale aj pastorácie. Napriek tejto naliehavosti to nevyzerá tak, že by bolo v dohľade nejaké urovnanie.
Súčasná situácia na Slovensku
Na Slovensku sú pravoslávne cirkevné obce, ktoré slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, iné zasa podľa gregoriánskeho. Pravoslávni boli aj počas komunizmu tlačení, aby mali všetko podľa nového.
Oslovení veriaci aj kňazi sa zhodujú, že počas Vianoc nemajú pravoslávni problém vybaviť si voľno v práci. Pokiaľ ide na severovýchode Slovenska o prácu, pravoslávni a katolíci si zvyknú pomôcť. Keď majú Vianoce katolíci, zastúpia ich v práci pravoslávni a naopak.
Svidníčan Maroš Černý s úsmevom spomína na svoju krstnú dcéru, „ktorá vždy hovorí, že my nemáme sviatky neskôr, veď ich máme prví v roku.“
Nie všetci pravoslávni však na Slovensku slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára. Sú už farnosti, ktoré prešli na gregoriánsky a Vianoce majú v decembri.
10 000-ročná história kalendára | Svetové dejiny | Extra história
tags: #pravoslavna #kalendar #ortodoxna #cirkev