Kostol svätého Michala Archanjela v Hlohovci: História a Maľby

V centre hlohovského námestia stojí významná pamiatka, farský Kostol sv. Michala archanjela, ktorý je dominantou mesta. Jeho začiatky siahajú do 2. polovice 13. storočia, ale stavebné jadro sakrálneho objektu možno datovať do začiatku 15. storočia.

Kostol svätého Michala Archanjela je názov, ktorý zdieľa viacero významných sakrálnych stavieb na Slovensku. Tieto kostoly sú nielen miestami pre bohoslužby, ale aj dôležitými historickými a kultúrnymi pamiatkami. V tomto článku sa pozrieme na históriu a vývoj tohto kostola v Hlohovci, ako aj na jeho architektonické a umelecké prvky.

Kostol svätého Michala Archanjela v Dražovciach

História a Stavebný Vývoj

Gotický kostol spomínaný už v roku 1242. V rokoch 1332 - 1337 je v registroch pápežských desiatkov po prvýkrát písomne doložený už ako farský chrám. Kostol bol postavený podľa vzoru Dómu sv. Martina v Bratislave. Bol situovaný do stredu štvoruholníkového námestia, ako nevyhnutná súčasť stredovekého feudálneho mestečka.

Okolo roku 1400 ho prestavali a v roku 1430 (v čase husitských výprav) opevnili. Sakrálny objekt koncom 15. storočia renovovali a v roku 1610 dostavali vežu. V roku 1661 ho znovu zaklenuli, v 19. a 20. storočí reštaurovali. V bezprostrednej blízkosti farského kostola sa do polovice 18. storočia rozprestieral cintorín.

Najstaršie zachované stavebné prvky však pochádzajú až z konca 14. a začiatku 15. storočia, kedy bol kostol vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých z Iloku (maď. Újlaky) nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu sv. Michala je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia (pastofórium, sedílie).

V časoch husitských bojov, v 30. rokoch 15. storočia, bol kostol opevnený hradbovým múrom. Pôvodnú fortifikáciu odstránenú koncom 18. storočia dnes pripomínajú už len mohutné oporné piliere s kvádrovaním a so slepou gotickou kružbou na veži. Od 70. rokov 16. storočia bol kostol viac ako jedno storočie v užívaní protestantov, neskôr evanjelickej cirkvi. Počas reformácie prešiel viacerými stavebnými úpravami. Najvýraznejšiou bola renesančná nadstavba veže do dnešnej výšky viac ako 45 metrov, ktorú dotoval hlohovský zemepán Stanislav Turzo.

Koncom 17. storočia sa chrám vrátil do vlastníctva katolíckej cirkvi. V tomto období sa realizovala rozsiahla oprava vojnami poškodeného sakrálneho objektu. Tá vtlačila lodi kostola dodnes zachovanú barokovú podobu. Z čias barokovej prestavby pochádza i väčšina vnútorného vybavenia kostola - bočné oltáre s ústrednými plastikami a obrazmi a bohato vyrezávané lavice. Súčasťou chrámu je kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia. Kedysi bola súčasťou vybavenia bočnej kaplnky aj kópia milostivej sošky Panny Márie z Mariazellu, ktorú Hlohovčanom daroval uhorský kráľ Ľudovít II.

Vo veži kostola sa koncom 50. rokov 20. storočia našli umelecky hodnotné gotické tabuľové obrazy, inštalované teraz v múzeu na Bojnickom hrade. Proveniencia tabuľových malieb z krídlového oltára je nateraz neznáma. I keď sa našli v Hlohovci, v druhej polovici 18. storočia sa v invenári hlohovských sakrálnych stavieb neuvádzajú, a tak pravdepodobne boli súčasťou oltára niektorého kostola na Považí.

Z obdobia husitských výprav pochádza tiež oporný systém, piliere s kvádrovaním, slepá gotická kružba v miestach západného uzáveru kostola a prvé poschodie veže s oknom, ktoré má lomený záklenok. Vrchnú časť veže dal nadstaviť Stanislav Thurzo roku 1610, ako o tom svedčí kamenná tabuľa s nápisom a datovaním umiestnená pod gotickým oknom veže kostola. V 18. storočí sa realizovala zásadná prestavba sakrálneho objektu. Vtedy bola loď kostola zaklenutá valenou klenbou a lunetami, gotické okná boli zamurované a boli prerazené nové okná s oblúkovými záklenkami.

Staršieho dáta je renesančná krstiteľnica, datovaná rokom 1563 a zdobí ju reliéfny rastlinný dekor a vrcholová plastika baránka. Hlavný oltár je neogotický, pochádza z konca 19. storočia a jeho autorom je hlohovský rezbár Jozef Seilnacht. Hodnotnou súčasťou interiérového vybavenia kostola je rokoková kazateľnica s bohatou reliéfnou výzdobou a plastikami evanjelistov.

Interiér kostola sv. Michala Archanjela v Lančári

Peknou ukážkou zlatníckeho umenia sú barokové bohoslužobné predmety, ako kalich, cibórium, kadidelnica a relikviáre. K vybaveniu barokového kostola patrili tiež voľné nástenné obrazy svätcov, v súčasnosti deponované vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci.

Architektúra a Interiér

Ide o jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, s predstavanou vežou, na severnej strane s pristavanou sakristiou a kaplnkou. Na južnej strane pred vchodom je stavaná predsieň. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, rebrá s hruškovým profilom dosadajú na rímsové konzoly. Na severnej stene presbytéria je gotické pastofórium z 15. storočia, na južnej sú gotické kamenné sedílie z 15. storočia. V presbytériu sú gotické okná s vitrážami z 19. a 20. storočia. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. V podveží sa zachovali konzoly gotickej klenby.

Na južnej strane lode je lomený gotický portál a doň vsadený renesančný portál. Na západnej strane je gotický hlavný portál, prerobený v 18 a 19. storočí. Na prútovom profilovanom ustupujúcom ostení sú sochy a bohatý dekor listov a kružieb (sochy sú nové). Fasády kostola sú členené opornými piliermi s pultovými strieškami, na pilieroch je maľované sgrafito, opravované v roku 1958.

Hlavný oltár sv. Michala archanjela je pseudogotický z konca 19. storočia, od hlohovského rezbára Jozefa Seilnachta. Bočný oltár Kalvárie je barokový z druhej polovice 18. storočia, riešený v donnerovskej tradícii, stĺpová a pilastrová architektúra so sochami Panny Márie, sv. Jána evanjelistu, Márie Magdalény, uprostred s krížom. V nadstavci je reliéf Ecce homo a sochy sv. Štefana kráľa a Ladislava. Bočný oltár Piety je pendant predošlého iba uprostred je renesančná plastika Piety zo 17. storočia.

Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je rokokový z 18. storočia a tvorí ho stĺpová architektúra s baldachýnovým nadstavcom a s dvoma sochami, uprostred s reliéfom svätca. Bočný oltát sv. Antona Paduánskeho je pendant predošlého. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18. storočia s reliéfnou výzdobou so sochami evenajelistov, dvanásťročného Ježiša a zákonníkov. Krstiteľnica je renesančná z roku 1563, pieskovcová s oblou nádržou, zdobenou reliéfnou ornamentikou. Lavice sú barokové z druhej polovice 18. storočia, vyrezávané. Baroková svätenička z 18. storočia, pieskovcová s listovým dekorom. Voľné barokové obrazy, Panna Mária patrónka Uhorska, sv. Katarína, sv. Lucia, sv. Mikuláš, sú z 18. storočia.

Dominantou presbytéria kostola sa koncom 17. storočia stal barokový oltár s plastikami sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov. Hodnotnou súčasťou interiérového vybavenia kostola je rokoková kazateľnica s reliéfnou výzdobou a plastikami evanjelistov. Zo staršieho zariadenia kostola (z čias reformácie) sa zachovala len renesančná krstiteľnica z roku 1563 zdobená reliéfnym rastlinným dekorom a vrcholovou plastikou baránka.

Hlavný oltár sv. Michala archanjela pochádza z rokov 1910-1928 z rezbárskej dielne hlohovského majstra nemeckého pôvodu Jozefa Seilnachta. Súčasťou neogotickej vežovitej oltárnej architektúry je ústredná plastika sv. Michala doprevádzaná z oboch strán sochami anjelov - svetlonosov. Bočný oltár Ukrižovania Pána dal v roku 1772 vyhotoviť hlohovský mešťan Štefan Domkovič. Barokovo poňatá architektúra oltára znázorňuje typickú scénu Kalvárie - centrum tvorí kríž s ukrižovaným Pánom Ježišom, napravo od kríža je socha Bolestnej Panny Márie, naľavo socha svätého Jána, pod krížom kľačí Mária Magdaléna.

Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie. Pre postavy Panny Márie a Pána Ježiša boli pred rokom 1780 vyhotovené pozlátená koruny vykladané farebnými kameňmi. Na pravo od Piety sa nachádza socha sv. Marty, naľavo sv. Heleny. Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho s postrannými sochami sv. Petra z Alcantary vpravo a sv. Jána Kapistránskeho vľavo. Na opačnej strane lode kostola sa nachádza oltár zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Ústrednú sochu sv. Jána Nepomuckého doprevádzajú sochy sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa.

Oltárny obraz je pôvodným pútnickým obrazom, s ktorým sa každý rok začiatkom mája putovalo do Šaštína podľa sľubu, ktorý Hlohovčania dali Panne Márii po ustúpení morovej epidémie v 18. storočí.

Význam Udalostí v Hlohovci v Priebehu Storočí

História Hlohovca je bohatá a siahá až do hlbokého stredoveku. Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové udalosti, ktoré formovali mesto:

Farský kostol sv. Michala archanjela stojí na hlohovskom námestí a je dominantou mesta. Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.

tags: #kostol #s #michala #archanjela #v #hlohovci