Na hlavnom oltári novej baziliky v mexickom Guadalupe je obraz Panny Márie, ktorý nebol namaľovaný ľudskou rukou, ale vznikol zázračne v decembri 1531.
Panna Mária Guadalupská
Príchod Španielov a misionárov do Mexika
V r. 1519 prišli španielski dobyvatelia do Mexika pod vedením kapitána Cortésa. Mexiko malo vtedy asi 10 miliónov obyvateľov - Aztékov. Vládol im posledný cisár Cuauhtemoc, známy pod menom Montezuma. Jeho sídlo bolo v tristotisícovej metropole Tenochtitlan (dnešné México).
Aztékovia mali lekárov, matematikov, astronómov, architektov, filozofov, umelcov. Písmo mali obrázkové - podobné egyptským hieroglyfom. Koleso nepoznali. Nikdy nevideli kone. Mestá boli stavané okolo pyramídovo formovaných chrámov z kameňa.
V chrámoch sa konali náboženské ceremónie rôznych povier. Zbožňovali tu modly rozličných božstiev. Božstvám obetovali ľudské obete vo veľkej miere! Obeťami boli väčšinou otroci a vojnoví zajatci. Spôsob obetovania bol strašný. V čiernom oblečení dlhovlasí kňazi za spevu zaživa vytrhávali obetiam srdce. Iných zaživa stiahli z kože, ďalších jedli zaživa. Obetovanie ľudí sa konalo v každom meste.
Po dobytí Mexika Španielmi do krajiny prišli prví misionári pod vedením biskupa Zumárragu. Misionári tu postavili nové kostoly, nemocnice, školy. Medzi prvými Aztékmi, ktorí sa dali pokrstiť, bol aj Juan Diego, pôvodným menom Cuauhtlatohuac.
Zjavenie Panny Márie Juanovi Diegovi
Keď mal Diego 57 rokov, 9. dec. 1531 sa mu na kopci Tepeyac zjavila Panna Mária - dáma očarujúcej krásy. Jej odev svietil ako slnko a lúče, ktoré z Nej vychádzali, presväcovali skaly a okolie. Mladá dáma mu s úsmevom povedala: „Ja som Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, cez ktorého všetko žije, Pána všetkých vecí, Pána neba a zeme. Je mojím želaním, aby Mi tu postavili Boží dom, kde celú svoju lásku, svoj súcit a milosť, svoju pomoc a ochranu chcem preukázať a venovať ľuďom. Ja som vaša milostiplná Matka, Matka všetkých ľudí, všetkých tých, ktorí Ma ľúbia, ktorí ku Mne volajú, ktorí majú ku Mne dôveru. Tu chcem vypočuť váš plač a vaše starosti, zmierniť a liečiť vaše utrpenie, vašu núdzu a vaše nešťastie.“
Pri zjavení 12. dec. 1531 Diego Panne Márii povedal, že sa ponáhľa do mesta po kňaza, pretože jeho strýko je veľmi chorý. Panna Mária mu povedala: „Nič ťa nemá vystrašiť, nič ťa nemá zarmútiť, nič nemá tvoju tvár, tvoje srdce zatemniť. Neboj sa tejto nemoci, ani nijakej inej nemoci alebo nejakého trápenia, nejakej bolesti. Či nie som tu, tvoja Matka? Nie si tu ty v mojom tieni, pod mojou ochranou? Nie som prameňom tvojej radosti? Nie si v záhyboch môjho plášťa, v mojich rukách? Potrebuješ ešte viac, ako to? Nenechaj sa kvôli chorobe tvojho strýka znepokojiť, lebo on na túto chorobu nezomrie. Práve teraz, v tomto okamihu, je vyliečený.“
Dôkaz pre biskupa a vznik obrazu
Prvého mexického biskupa po obsadení zeme Španielmi, františkána Juana de Zummáragu, ktorý viedol katolícke misie medzi indiánskymi Aztékmi, navštívil mladý pokrstený domorodec Juan Diego. Biskupovi povedal, že mal viackrát zjavenia Panny Márie. Odovzdal mu odkaz, že Panna Mária si želá, aby na pahorku Tepeyac postavili kaplnku. Biskup si žiadal nejaký dôkaz. Juan odišiel smutný a na druhý deň sa takto vyžaloval Panne Márii: „Presvätá Panna Mária, otec biskup mi nechce veriť a žiada si nejaký znak na potvrdenie zjavenia.“
Panna Mária v podobe krásnej žiarivej devy mu povedala: „Zajtra choď na vŕšok Tepeyac a nazbieraj z kvetov, ktoré tam nájdeš. Zanes ich biskupovi, aby ti uveril.“
Na druhý deň zavčas rána Diego zašiel na vŕšok a našiel medzi skalami, kde takmer nič nerástlo, krásne kvety, ktoré nepoznal, pretože v Mexiku nerástli. Boli to krásne červené kastílske ruže. Diegov údiv bol veľký, lebo bol december a teplota v tú noc klesla pod bod mrazu. Juan natrhal veľkú kyticu ruží a uložil ich do svojej veľkej zástery (domorodci ju nosia vpredu a nazývajú ju tilma). S radosťou sa ponáhľal do biskupského sídla. Keď sa objavil pred biskupom a jeho domácimi (bol tam aj druhý biskup - Don Sebastian Ramirezy Fuenleal, nový guvernér pre Mexiko a tlmočník Juan Gonzáles), rozpustil zásteru a všetkým ukázal krásne červené ruže. Všetci prítomní zhíkli od prekvapenia. Ale údiv a prekvapenie sa zmnohonásobili, keď prítomný biskup so svojimi domácimi zazrel na tilme obraz mladej peknej devy. Deva mala oblečené šaty červenej farby, na nich mala modrozelenkastý plášť posiaty hviezdami. Bol to úžasný obraz Panny Márie.
Všetci hneď Juanovi uverili a padali na kolená pred obrazom. Všetky tieto okolnosti biskupa presvedčili a na určenom mieste dal postaviť kaplnku ku cti Matky Božej. Po nejakom čase kaplnku prestavali na väčší chrám.
Krst miliónov Aztékov
Správa o vzniku obrazu bola napísaná v indiánskej reči /nahualt/ latinským písmom a neskôr, v r. 1649, ju uverejnili v origináli i v španielskom preklade vďaka bakalároviLuisovi de La Vega. Udalosť bola taká významná, že o nej písal vo svojej Kronike dobytia Nového Mexika aj historik Bernard Díaz de Castillo.
Tisíce Aztékov prichádzali k obrazu, aby videli „Matku Božiu bieleho muža„. Tisíce si kľakli pred nebeským obrazom.
Veľa Mexičanov a Španielov sa prihlásilo dobrovoľne a zadarmo do práce. Za dva týždne na Tepeyacu postavili malú kaplnku, kam v slávnostnej procesii preniesli obraz. O kaplnku sa staral Juan Diego. Stále viac pútnikov prichádzalo ku kaplnke. Po celom Mexiku boli namaľované tisíce kópií obrazu. Na obrazy napísali v reči nahualt históriu vzniku zázračného obrazu. Aztékovia sa nechávali hromadne pokrstiť.
Za sedem rokov sa dalo pokrstiť osem miliónov domorodcov. Prekážkou krstu doposiaľ bolo mnohoženstvo, ale Indiáni si teraz ochotne vybrali jedinú manželku ako legitímnu. Mnohí kňazi museli v priebehu jedného dňa udeliť sviatosť krstu až šesťtisíckrát.
Podivuhodné skutočnosti o obraze
Prvých sto rokov bol obraz „Našej milej Panej z Guadalupe“ vystavený bez ochrany proti škodlivým vplyvom počasia a tiež dotykom perí, ružencov, pamätných predmetov.
Bazilika Panny Márie Guadalupskej
Podivuhodné bolo, že sa obraz nerozpadol, napriek tomu, že tilma mala životnosť nanajvýš 20 rokov. Tilma bola z hrubého produktu agávy, ktorý sa získava z vlákien rastliny Maguey. Diegova tilma je skoro priehľadná, nahrubo spracovaná (ako vrecovina).
Prof. Callahan považuje za nemožné, aby si nejaký maliar vybral podklad pre maľbu tilmu z takého hrubého, na maľšovanie nevhodného materiálu.
Celé storočie obraz visel v kaplnke - veľkej ako obývacia izba - bez skla, vo vlhku, priamo v dyme sviečok, ktoré pod ním horeli. Za celú dobu to boli miliardy sviečok. Dym zo sviečok by musel obraz zafarbiť na čierno. Obraz bol vystavený miliónom dotykov zbožných rúk a bozkom. Množstvo predmetov, o. i. aj mečov, sa dotklo obrazu.
Napriek všetkému si obraz zachoval svoje farby.
Zvláštna komisia zložená z mexických maliarov pod predsedníctvom Miguela Cabrera uvádza: „Tento svätý obraz je zhotovený tak jedinečne a tak zázračne, že sme si istí, že každý, kto je len trochu vzdelaný v našom umení, pri pohľade naň hneď musí uznať, že je to nadprirodzený portrét.“
V roku 1921 akýsi terorista položil na oltár bombu, ukrytú v kvetinách. Výbuch zničil iný obraz a čiastočne aj oltár, rozbil všetky okná, ale posvätný obraz ostal celkom neporušený.
V roku 1971 technici čistili strieborný rám, do ktorého je obraz vložený. Nešťastne sa im prevrhla fľaša s kyselinou dusičnou a pár kvapiek kvaplo i na obraz, no napriek tomu sa maľba nerozleptala. Ostali iba stopy akoby od vody, ktoré po krátkom čase zmizli.
Vedecký výskum obrazu
V poslednom čase bol obraz podrobený dôkladnému vedeckému výskumu odborníkov. Stačí uviesť napr. nositeľa Nobelovej ceny za chémiu Richarda Khuna, ktorý skúmal vzorku maľby, alebo členov vedeckej skupiny laboratórií NASA Dr. Callahana a prof. Juda B. Smitha, ktorí skúmali obraz fotograficky i presvietením rôznymi lúčmi.
Výsledky možno podľa článku prof. Torcusta Luce de Tena, člena Kráľovskej španielskej akadémie vied, zhrnúť asi takto: „Podkladom je látka utkaná z vlákien agávy, ktorá vôbec nie je preparovaná. Udržanie látky a farieb na nej po takej dlhej dobe v dobrom stave je nevysvetliteľné! Na látke neboli po presvietení zistené žiadne predbežné kresby, ako to robievajú aj slávni maliari. Obraz bol zhotovený priamo a bez opráv. Nedajú sa zistiť žiadne ťahy štetcom! Použitá technika kladenia farieb je v dejinách maliarstva neznáma a nedá sa napodobniť. Ani pôvod farieb sa nedá zistiť. Na obraze niet farbív rastlinného, živočíšneho nerastného pôvodu. Farby na obraze sú stále živé.“
Hviezdy na plášti Panny Márie napodobujú hviezdne konštelácie, ako ich vidieť za jasných nocí nad Mexikom.
Známy očný špecialista de Tria Lauoignet preskúmal silným oftalmoskopom oko portrétu a zistil, že sa na ňom objavuje obraz postavy človeka. Tento výskum robil Ing. Tonsmann. Pri digitalizácii obrazu jeho fotografiu rozdelil na plôšky jedného milimetra štvorcového a tie potom skúmal pri 2500-násobnom zväčšení. V zreničke Panny Márie možno vidieť sediaceho Indiána s dlhými vlasmi. Vedľa neho sedí starší plešatý človek, s bielou bradou, s baskickými črtami, z oka mu padá slza. V tejto postave mnohí identifikovali španielskeho biskupa. Vedľa neho vidieť mladšieho muža, o ktorom možno predpokladať, že je to Juan Gonzales, biskupov tlmočník a sekretár. Uprostred vidno človeka v mužnom veku s bradou a fúzmi. Je to Indián Juan Diego vo chvíli, keď otvára svoju tilmu, v ktorej doniesol biskupovi červené ruže. Vidieť tu i černošku s kučeravým vlasmi, muža a ženu, deti. Obrázok v oku je zostavený tak, že čím boli postavy bližšie k oku, tým sú väčšie, a čím boli ďalej, tým sú menšie. V obraze oka možno pozorovať okolo 12 osôb.
Matka oboch Amerík
V roku 1736 zúrila v celom Mexiku strašná epidémia, ktorej padlo za obeť asi 700 tisíc ľudí. Keď 27. apríla 1737 „našu milú Paniu“ vyhlásili za patrónku Mexika, epidémia prestala. (Do Mexika vtedy patrila Kuba, Texas, Kalifornia, Arizona, Utah, Nevada, Florida.)
Počas víťaznej bitky proti Turkom v r. 1571 pri Lepante mal admirál Andrea Doria v kabíne zavesenú kópiu obrazu Guadalupskej Panny Márie. Vtedy sa verilo, že obraz a modlitba ruženca zohrali pri víťazstve kresťanov rozhodujúcu úlohu.
Dňa 2. októbra 1895 sa konala korunovácia Panny Márie Guadalupskej. Zúčastnilo sa jej štyridsať biskupov, stovky kňazov a nespočetné množstvo veriacich. V r. 1910 pápež Pius X. vyhlásil Guadalupskú Pannu Máriu za patrónku celej Latinskej Ameriky.
Tabuľka významných dátumov a udalostí
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 1519 | Príchod španielskych dobyvateľov do Mexika |
| 9. december 1531 | Prvé zjavenie Panny Márie Juanovi Diegovi |
| 12. december 1531 | Vznik zázračného obrazu na tilme Juana Diega |
| 1649 | Uverejnenie správy o vzniku obrazu v reči nahualt a španielčine |
| 2. október 1895 | Korunovácia Panny Márie Guadalupskej |
| 1910 | Vyhlásenie Guadalupskej Panny Márie za patrónku celej Latinskej Ameriky |
Pápež Ján XXIII. zasa Matkou obidvoch Amerík.
Slávny obraz Panny Márie Guadalupskej, ktorý je k videniu v meste Mexico City, konkrétne v bazilike nazvanej Bazilika de Guadalupe, patrí ku vzácnym katolíckym artefaktom. Na rozdiel od Turínskeho plátna, v ktorom bolo uložené telo Pána Ježiša a o ktorého autenticite mnohí vedci pochybujú, tu pozorné skúmanie potvrdilo pravosť aj vek diela. Overovanie prebiehalo v kozmických laboratóriách NASA - najmodernejšími vedeckými metódami!
Táto udalosť zmenila dejiny tak, ako by to nedokázal žiaden panovník. Dňa 9. Všetko sa však začalo oveľa skôr, konkrétne 3. augusta 1492. Krištof Kolumbus vyplával z Andalúzie s loďami Santa Maria, Pinta a Niña, aby západným smerom hľadal námornú cestu do Jeruzalema, ako to naznačil vo svojich náčrtkoch. Mená lodí, zoradených za sebou, môžeme čítať ako Santa Maria pinta la niña - Svätá Mária maľuje dievča.
Na čo ľudia zabúdajú o Panne Márii Guadalupskej
tags: #svaty #obraz #guadeloupe