Skalický trdelník je sladký kysnutý pekárenský výrobok, ktorý je typický pre región Záhorie na Slovensku, konkrétne oblasť Skalice. Dnes je pre mestečko Skalica na Záhorí pravý Skalický trdelník turistickým lákadlom. Máloktorý turista tento stánok obíde. Má šancu ochutnať niečo originálne, navyše vyrobené pred jeho očami, nie teda kdesi v anonymite veľkovýroby. Sladkú maškrtu, ktorá sa dá jesť aj idúcky, dostane teplú, rozvoniavajúcu.
Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu podarilo získať ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou v rámci celej Európskej únie. Tak označenie Skalický trdelník môžu používať len trdelníky vyrobené na území Skalice a Senice.
Preto samospráva mesta zriadila jeho originálnu výrobňu priamo v nádherných priestoroch Františkánského kláštora, kde si ho môžu kúpiť domáci i návštevníci. Jedine v priestoroch skalického kláštora je možné kúpiť trdelník - originál, pretože ho vyrábajú rovnako ako pred 200 rokmi.
S blížiacimi sa Vianocami napĺňa domácnosti vôňa pečiva a korenín, ktoré im dávajú charakteristickú chuť a vôňu. Tradičný skalický trdelník je veľmi obľúbený na rôznych slávnostiach, vinobraní, či trhoch. Ochutený škoricou, kakaom, orechmi…na mnoho spôsobov.
Oslavou orechovej pochúťky je každoročný festival Trdlofest.
V Skalici sa každoročne pokúšajú prekonať rekord v upečení najväčšieho trdelníka.
Vráťme sa však do Prahy, kde trdelníky rozvoniavajú po celom historickom centre. Kto ich tam priniesol, sa nám nepodarilo zistiť. Je veľmi pravdepodobné. že to bol nejaký podnikavý Slovák. Veď takých v bývalej česko-slovenskej metropole žijú tisícky. Otázkou iba zostáva, či taký nežije aj v Bratislave?
Kedysi merali vyše dva kilometre a boli postavené v období, keď Skalica získala štatút slobodného kráľovského mesta. Spieval v jednej známej piesni slávny rodák a spevák zo Skalice, Janko Blaho, ktorý preslávil Skalicu a ona preslávila jeho. Už počas tohto obdobia sa rozmáhalo i vinohradníctvo.
Miestni vinohradníci si založili svoj spolok - tzv. Bratstvo sv. Urbana. Z tohto obdobia, spred 300 rokov, pochádza aj Kostol sv. Urbana, patróna vinohradníkov a cechový oltár vo farskom kostole s erbom tohto združenia. Dnes najslávnejšími miestnymi vínami sú Skalická frankovka a Skalický rubín.
S využitím starej receptúry ho pečú u spomínaných františkánov v čiernej kuchyni. Jej pomenovanie človek pochopí pri pohľade na začiernený strop.
V tomto jemnom kysnutom koláči je okrem múky vajíčka, mlieka, olej, masť alebo margarín, kryštálový cukor, droždie a soľ. Cesto kysne niekoľkokrát. Nakoniec na palici, ktorej sa hovorí trdlo. Na nej sa aj pečie, tradične na drevnom uhlí alebo moderne v elektrických peciach. Napokon sa trdelník potrie bielkom, posype orechmi a po upečení popráši práškovým cukrom a vanilkou a podáva sa nakrájaný na kolieska.
Diera uprostred trdelníka vyslúžila Skaličanom nemilú prezývku lakomcov, čo však poprie každý, kto Skalický trdelník ochutná. A Skalický rubín, ktorý mimochodom k trdelníku výborne chutí a vôbec víno z tohto regiónu patrí k najznámejším.
Baťov kanál je vodná turistická cesta vedúca zo Skalice do Otrokovíc na Morave. Je z časti splavná po umelo vytvorených vodných tokoch a z časti po rieke Morava.
Golfové ihrisko je otvorené pre každého, kto si rád zahrá túto kráľovskú hru, ale i pre tých, ktorí by sa radi tomuto športu priučili, alebo si ho len vyskúšali. Jedinečná je Golfová Akadémia.
Ak sa vyberiete na gurmánsku cestu do slobodného kráľovského mesta Skalica, nezabudnite navštíviť jeho historické pamiatky. Tými najznámejšími sú: pamiatková zóna, Rotunda sv. Juraja, radnica, kalvária, Mlyn bratov Pilárikových, Mittákovský dom, mestské hradby, kostoly (Kostol sv. Urbana, Kostol najsvätejšej Trojice, Jezuitský kostol a kláštor, Farský kostol sv. Michala archanjela, …) či Dom kultúry.
Viete, čo je pravdepodobne druhá najlepšia vec na svete? Po spánku je to pre mnohých dobré jedlo a pitie. Ak sa radíte medzi vyznávačov tejto teórie, tak určite navštívte Skalicu. Mestečko ležiace na Záhorí má množstvo špecialít a jej gurmánske umenie siaha do dávnej histórie.
Skalica je stále, ako za čias Janka Blahu pôvabné mesto a dnes priťahuje návštevníkov z celého sveta nielen zachovalými architektonickými skvostami, aktivitami, novinkami, ale aj typickým záhoráckym pôvabom. V meste, obkolesenom stredovekými hradbami dýchne na návštevníka história v podobe ôsmich kostolov, rotundy svätého Juraja z prelomu 12. a 13. storočia, najstaršou stavbou v Skalici, slávneho secesného Domu kultúry s unikátnou mozaikou a bohatou farebnou výzdobou, postavenom podľa plánov architekta Dušana Jurkoviča a sálou v interiéri, ktorá bola v čase otvorenia budovy najväčšou na Slovensku s nádhernými nástennými maľbami s ľudovou tematikou.
V blízkosti farského kostola s gotickou hranolovou vežou a bohatým interiérom je Karner sv. Anny s kryptou Víťazoslava Sasinka. Dominantou je kostol sv. Michala, odkiaľ je úchvatný pohľad na mesto. Jezuitský kostol s kolégiom na námestí, ktorý prešiel rekonštrukciou, dnes slúži ako kultúrne centrum. Jednu z prelomových udalostí v dejinách Slovenska pripomína budova Radnice, ktorá sa v roku 1918 stala prvým dočasným sídlom slovenskej vlády. No a Skaličania sú dodnes hrdí, že mesto bolo už v 14.
Ľudová tradícia hovorí, že recept na Skalické trdelníky priniesol do Skalice zo Sedmohradska kuchár maďarského šľachtica, spisovateľa Jozefa Gvadániho, ktorý pôsobil v meste. História výroby sa datuje od 18. storočia a spája sa so sedmohradským kuchárom grófa Gvadányiho.
V októbri 2007 získal Skalický trdelník ako prvý slovenský potravinársky výrobok ochrannú značku Európskej únie.
Koncom roka 2004 vzniklo občianske združenie Skalický trdelník, ktorého hlavným cieľom je udržanie tradície pôvodnej výroby tejto špeciality na otvorenom ohni.
Ak navštívite Skalicu, nenechajte si ujsť príležitosť vidieť výrobu, ochutnať alebo si aj zakúpiť túto skalickú dobrotu. Trdelník bol prvým slovenským výrobkom, ktorý získal ochranné zemepisné označenie od Európskej únie.
Za dve storočia sa jeho výroba v Skalici pozmenila minimálne. Akurát miesto pôvodného hruškového dreva sa na vykurovanie využíva drevo dubové a malý motor zas uľahčuje otáčanie trdiel, driev na ktorých je namotané cesto. Kedysi sa museli točiť ručne. Miestni si dávajú záležať na správnom podávaní koláča - krája sa na kolieska, netrhá sa rukou.
V jednej z miestností, v ktorej sa zachovala pôvodná výzdoba je koncertná sieň. V záhrade pri kláštore si môžu návštevníci prezrieť najzachovalejšiu časť stredovekých hradieb.
Historické architektonické pamiatky sú roztrúsené po celej Skalici. Veľká časť z nich nesie rukopis národného umelca architekta Dušana Jurkoviča. K neprehliadnuteľným pamiatkam viažucim sa k Jurkovičovi patrí Dom kultúry, ktorý dodnes sa zachoval v pôvodnom stave. Dnes tu sídli expozícia Záhorského múzea. Rok 1650, kedy v Skalici prebýval Ján Amos Komenský, pripomína veža, prístavba Evanjelického kostola. Okrem zachovanej pamiatkovej zóny sa oplatí pozrieť si Mlyn bratov Pilárikových, Mestskú knižnicu, Karner sv. Anny či Farský kostol sv.
Mohyla na Bradle - na najvyššom vrchu Myjavskej pahorkatiny stojí Mohyla M.R. Kopčany - okrem cisárskeho žrebčína z 18. storočia táto obec ukrýva aj Kaplnku sv.
Koncom 18. storočia sa v slobodnom kráľovskom meste usadil maďarský generál vo výslužbe (bol i básnikom a filozofom) gróf József Gvadányi.
Koncom roka 2004 vzniklo aj občianske združenie s rovnomerným názvom. Jeho hlavnou úlohou je udržanie pôvodnej tradície vo výrobe tejto špeciality na otvorenom ohni. Vďaka rekonštrukcií františkánskych kláštorných priestorov vznikla miestnosť na výrobu trdelníkov „po starom“ v tzv. čiernej kuchyni.
V roku 2007 získal skalický trdelník (ako prvý na Slovensku vôbec) ochranné zemepisné označenie, riadne zaregistrované Európskou komisiou. Vďaka tomu došlo k vymedzeniu zemepisnej oblasti kde sa môže skalický trdelník vyrábať.
Trocha menej známou cukrovinkou, ktorá má svoje korene tu, na Záhorí, je skalická svadobná torta. Používa sa na svadobných hostinách a je vyrobená z čisto jedlých surovín.
6. októbra 1372, udelil uhorský kráľ Ľudovít I. Vďaka tejto skutočnosti tu môžete dodnes nájsť viaceré historické pamiatky ako napríklad pozostatky mestských hradieb. Medzi ďalšie privilégia slobodného mesta patrilo aj: oslobodenie od platenia daní a iných poplatkov a usporadúvanie týždenných a výročných trhov. Skutočne veľký rozmach mesta pokračoval i v 17.
Je pozoruhodné sledovať, ako sa práve táto ušľachtilá ľudská činnosť podpísala nielen na histórii vinohradníckeho mestečka, ktoré si na Slovensku nezískalo až taký výrazný ohlas ako napríklad Modra, ale aj na zvykoch, tradíciách či mentalite obyvateľov Skalice. Vinohradnícka či vinárska aktivita Skaličanov však poznačila aj osobitnú kultúru obyvateľov tohto svojrázneho mestečka zo severozápadného cípu Záhoria, poznačila jeho nárečie, stravovanie, zvyky a tradície.
Aj preto nájdeme v publikácii napr. recepty na trdelník či zázvorník - známe to pochutiny k vínu, alebo viaceré jedlá ako skalické špeciality, v ktorých je jednou z ingrediencií práve skalické červené víno. Autor približuje svojím typickým reportérskym štýlom atmosféru viacerých podujatí, spätých s vínom a vinohradníctvom či vinárstvom.
Keby ste toto slovíčko hľadali v pravidlách slovenského pravopisu, určite ho nenájdete. Táto sladká špecialita sa vyrába z cesta s vlašskými orechmi už vyše dvoch storočí.
Na jeseň môžete ochutnať čerstvo vyprešovanú hroznovú šťavu, alebo sa vybrať pre víno k pôvabným vinohradníckych búdach, alebo k niektorému zo známych skalických vinárov. Zážitkom je aj návšteva u typického rodu verného Záhoráka a Skaličana, známeho vinára Alojza Masaryka.
Toto víno vzniklo na podnet starej Skalickej legendy. Skaličané sa nemali v láske so susedným mestom Holíč. Holíčané chceli raz obesiť dvoch zlodejov z Moravy. Požiadali preto skalických radných pánov, ktorí mali na starosti v Skalici šibenicu, aby ich obesili. Oni im však odpísali: „Šibenicu máme ENEM (len) pro nás a naše deti …“ . A poslali im peniaze, aby ich radšej išli obesiť na Moravu. Doporučujeme ho piť ku všetkému a hlavne k skalickému trdelníku, v zime, keď pukajú jaternice v trúbe, pripomína pán Masaryk.
Skaličan srdcom i dušou rozhodol sa prispieť aj k rozvoju histórie mesta preto dal vyrobiť atypický sklenený obal na svoje víno, fľašu v tvare románskej rotundy Svätého Juraja, krásnu ako skalický originál a víno z jeho pivníc. Jeho najobľúbenejšia odroda je skalická frankovka lebo „huba je za ty roky na ňu už naštelovaná“ a je návyková - prvý pohár žiada aby ste vypili druhý a potom tretí a ďalší. „Aj skalické dievčatá ju majú radi, lebo chutí skalickým chlapcom.
Stánky s trdelníkmi sa začali množiť na prelome tisícročí a občas ich je už toľko, že ich ani nevnímame. Ale čo keby ste si urobili domáci skalický trdelník? Že nemáte špeciálny valček zvaný trdlo? Nevadí, máme tip, čím ho jednoducho nahradiť.
Trdelník sa rozšíril do mnohých miest, veľmi obľúbený je aj v susednom Česku, no najväčší nárok naň má Skalica na Záhorí. My máme výbornú skúsenosť napríklad s trdelníkom od Havlíkú, ktorí ho robia od roku 1965. Majú trdelníkovú pec, pečú na bukovom dreve a zásadne ručne.
Skalica dnes láka turistov okrem iného aj na trdelník. Samospráva mesta zriadila jeho originálnu výrobňu priamo v nádherných priestoroch Františkánského kláštora. Správny trdelník by sa mal počas pečenia potierať mliekom a mal vy vydržať chutný a mäkký až štyri dni.
Treba upresniť, že aj do Skalice sa trdelník dostal z Maďarska, ktoré si ho zasa požičalo zo Sedmohradska, od pôvodných obyvateľov, čo boli vlastne tiež Maďari. Originálny názov trdelníka je kürtöskalács. Podľa jednej legendy ho Maďari začali piecť v období, keď ich expandujúci tatari vyhnali zo Sedmohradska. Obyvatelia boli prinútení žiť na rôznych miestach, často boli na úteku a tomu prispôsobovali aj svoje jedlo. Skôr však ide len o ľudové rozprávačstvo.
Múku preosejeme do misky a zmiešame so soľou. Kvások premiešame s múkou, pridáme mlieko, cukor, žĺtky, soľ, rozotreté maslo a vypracujeme hladké a tuhé cesto. Miesime tak dlho, kým sa nezačnú tvoriť bublinky a cesto sa neoddeľuje od stien. Počas kysnutia cesto trikrát premiesime. Z cesta vaľkáme v dlaniach dlhé šúľky hrubé 3-4 cm a navinieme ich tesne vedľa seba na špeciálne pomastené valce - trdlá. Trdelníky je najlepšie piecť v otvorenej peci - poslúžiť môže aj vonkajší murovaný záhradný kozub - tesne pri ohni a za stáleho otáčania.
Odporúčame: ak máte radi tradičné slovenské recepty, inšpirujte sa v knihe Slovenská kuchárka, kde nájdete desiatky úžasných receptov.
História Skalického Trdelníka
Výroba Skalického trdelníka sa datuje už od začiatku 19. storočia. Prvým zachovaným písomným dokumentom o Skalickom trdelníku je rukopis maďarského básnika Gyulu Juhásza. Ten pôsobil na Skalickom gymnáziu ako profesor. Na prelome 19. a 20. storočia sa prvý raz objavuje na miestnych jarmokoch. Širšia výroba Skalického trdelníka sa začína až v polovici 20. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj väčšina písomných dokumentov.
História trdelníka siaha podľa sprievodkyne Anny Kukanovej až do 18. storočia a viaže sa k menu grófa, generála a básnika Jozefa Gvadányiho. Ľudová tradícia hovorí, že výrobný recept na Skalické trdelníky vlastnil kuchár grófa, básnika a spisovateľa Jozefa Gvadániho, ktorý pôsobil v meste Skalica v rozmedzí rokov 1783 - 1801.
Skalický Trdelník
Recept na Skalický Trdelník
Skalický trdelník má tvar dutého valca. Vykysnuté cesto sa namotá na trdlo a na ňom pečie. Spôsob pečenia je na prípravu pomerne náročný. Požadovaný efekt sa dosahuje neustálym otáčaním a občasným pomastením v sálavom teple z pripravenej pahreby alebo žiariča, ktoré dodáva výrobku špecifickú vôňu a chuť.
Existuje množstvo domáckych spôsobov pečenia tejto cukrovinky. Cesto sa napríklad namotá namiesto trdla na plechovku alebo drevený kolík, následne obalí hliníkovým alobalom a strčí do predom vyhriatej rúry.
Suroviny:
- Pšeničná múka
- Vajcia
- Droždie
- Mlieko
- Cukor
- Soľ
- Muškátový orech
- Aróma
- Citrón
- Vlašské orechy
- Bravčová masť
- Maslo
- Vanilínový cukor
- Mletý cukor
Z droždia, mlieka a kryštáľového cukru pripravíme kvások, zmiešame s múkou, pridáme kryštáľový cukor, 8 žĺtkov, 4 bielka, soľ, rum, citrón, pomletý muškátový orech.
Všetko dobre premiešame, pripravíme jemné cesto, ktoré necháme v izbovej teplote vykysnúť asi 30 minút. Vyskysnuté cesto rozdelíme na bochníky o hmotnosti 250 - 500 g. Z bochníkov vyšúľame pletenec, ktorý ma priemer 5 - 8 cma je dlhý asi 1 meter. Takto pripravený pletenec necháme kysnúť ešte 15 minút.
Potom ho začneme natáčať na drevené pomastené trdlo (valec vyrezaný zväčša z hruškového dreva) - doma ho môžeme nahradiť valčekom na cesto. Natočený pletenec potrieme rozšľahanými bielkami, posypeme zmesou orechov a pečieme pri sálavom teple z pripravenej pahreby alebo žiariča, kde sa pri neustálom otáčaní a občasnom pomastení pečie do zlatista 15 minút.
Upečený trdelník necháme vychladnúť, miernym poklepaním stiahneme z trdla, položíme na papier.
Výroba Skalického Trdelníka
Významné Osobnosti Skalice
- Ján Abrahámffy (asi 1662-1728): kazateľ, ľudový misionár, náboženský spisovateľ
- Jozef Agnelli (1852-1923): významný pokusník, pestovateľ a šľachtiteľ liečivých rastlín
- Andrej II. (1176-1235): kráľ z rodu Árpádovcov, v jeho listine z roku 1217 sa po prvýkrát písomne spomína Skalica (ako Zakolcha)
- Paulín Juraj Bajan (12.4.1721-15.7.1792): jeden z najvýznamnejších barokových skladateľov a spisovateľov, františkánsky kňaz a chýrny kazateľ
- Doc. Dr. Janko Blaho (1901-1985): operný spevák, pedagóg, zberateľ záhoráckych piesní
- Dr. Pavel Blaho (25.3.1867-29.11.1927): skalický rodák, lekár, národný buditeľ, organizátor
- JUDr. František Buchta (5.2.1915-16.6.1984): skalický rodák, literárny a kultúrny historik
- Dr. Ján Buchta (1922-1972): historik, prekladateľ
- Ctibor z Ctiboríc (inak Ctibor z Beckova): veľmož poľského pôvodu, koncom 14. storočia sa stal pánom Skalice
- Dr. Ján Černoch (1852-1927): profesor teológie, kardinál
- Florián Damborák (7.3.1915-17.1.1978): regionálny historik
- ThDr. Ján Ďurovič (30.8.1894-26.11.1955): teológ a univerzitný profesor
- Ambróz Ernyey (19. storočie): riaditeľ skalického gymnázia v 19. storočí
- Jozef Gvadányi (žil v Skalici 1783-1801): maďarský generál, básnik usadil sa a žil v Skalici
- Jozef Hollý (1879-1912): dramatický spisovateľ
- Dušan Jurkovič (23.8.1868-21.12.1947): jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, národný umelec
- Jan Amos Komenský (28.3.1592 - 15.11.1670): pedagóg, známy ako učiteľ národov, keď musel nútene odísť z Čiech, navštívil i Skalicu
- Július Koreszka (24.2.1895-1.12.1958): vynikajúci maliar - krajinár
- Matej Korvín (pol. 15. storočia): kráľ, potvrdil Skaličanom ich mestské výsady a povolil vybudovať rybník
- Daniel Gabriel Lichard (17.1.1812-17.11.1882): významný vydavateľ slovenskej literatúry
- Ľudovít I. (Veľký) Anjou (1326-1382): kráľ z rodu Anjouovcov, povýšil skalickú osadu na slobodné kráľovské mesto (6. októbra 1372)
- František Madva (1786-1852): ľudový lekár
- Gustáv Mallý (1879-1952): maliar
- Dr. Ján Mallý-Dusarov (1829-1902): vydavateľ, pedagóg, kanonik
- Prof. Ľudovít Novák (15.10.1908 - 27.9.1992): pedagóg, jazykovedec
- Dr. Ľudovít Okánik (1869-1944): dekan, spisovateľ, organizátor hospodárskeho a kultúrneho života
- Žigmunfd Pálffy (5.5.1972): skalický rodák, ľadový hokejista
- Ján Procopius (1732-1806): lekár, spisovateľ
- ThDr. Jozef Šátek (10.2.1910-25.2.1978): skalický rodák, teológ, prekladateľ, historik, pedagóg
- František Víťazoslav Sasinek (11.12.1830-17.11.1914): skalický rodák, jeden z najvýznamnejších slovenských historikov, kňaz, tajomník Matice slovenskej
- Jozef Škarnicel (18. storočie): pochádzal z Moravy; v roku 1760 založil v Skalici kníhtlačiareň, prvý z rodu najvýznamnejších tlačiarov v meste
- Dr. Ľudovít Valach (1893-1941): lekár, univ. profesor
- František Krištof Veselý (1903 - 1977): herec, spevák, režisér
- Alexander Boleslavín Vrchovský (1812-1843): národnopolitický pracovník
- Žigmund Luxemburský (1386-1437): kráľ z rodu Luxemburgovcov, často Skalicu navštevoval a niekedy tu rokoval s českými panovníkmi
- d.p. Anton Srholec, dr. honoris causa (12.6.1929 Skalica - 7.1.2016 Bratislava): rímskokatolícky kňaz a salezián, spisovateľ a charitatívny pracovník, filantrop