Veľký Klíž-Klížske Hradište, malá dedinka krčiaca sa na úpätí svahov Tribeča, ukrýva netradičné množstvo pamätihodností. Románsky kostol, pútnický kostol, neďaleko neho zvyšky Michalovho hradu a pozostatky benediktínskeho kláštora. Núti nás to zamyslieť sa, aké tajomstvá táto obec a jej história ukrývajú? Zrejme ich všetky nikdy neodhalíme.
Prvá písomná zmienka o obci Klíž je z roku 1244. Klížske Hradište patrilo panstvu v Klíži a vzniklo pri obrannom hradisku v 11. storočí. Nachádzal sa tu aj benediktínsky kláštor, z ktorého zostali len oporné múry, či skôr fragmenty hradieb pod farou.
Pod hradbami bývalého kláštora vyviera voda a je tam upravené jazierko altánkom. Vedľa farského úradu sa nachádza rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých, postavený v roku 1803. Hneď vedľa kostola je miestny cintorín. V strede cintorína stojí skvost románskej architektúry kostol sv. Michala Archanjela.
Kostol sv. Michala Archanjela
Za posledným zo skupinky zabudnutých kostolíkov v okolí Partizánskeho sa budeme musieť vrátiť v čase. Kostolík, ktorý uzavrie túto sériu článkov sa totiž nachádza len kúsok od toho, ktorý sme spomínali pred pár dňami. Ak ste v mysli zablúdili na Vrchhoru, uvažujete správne. Tento raz však za históriou nepôjdeme do kopcov, ostaneme pekne v dedine, hoci budeme musieť prekonať strach. Posledný zabudnutý kostolík stojí totiž na cintoríne.
Kostolík sv. Michala, ktorý sa dostal až na slovenskú poštovú známku, získal patrocínium sv. Michala podľa názorov niektorých odborníkov na základe skutočnosti, že neďalekú Ješkovu Ves vlastnil príslušník rodu Hunt-Poznanovcov, istý Michal. Dohady logicky spájajú miestne názvy Michalov vrch i zasvätenie kostolíka práve s týmto šľachticom. S istotou to však tvrdiť nemôžme.
Kostolík sv. Michala bol postavený v románskom slohu a do súčasnosti sa zachoval v rekonštrukcii jeho pôvodnej podoby. Dodnes zachované sú pôvodné štrbinové okná, neomietané kamenné murivo, fragmenty vstupného portálu i zvyšky fresiek v apside.
Kostolík postavili v druhej tretine 12. storočia ako zemepanský, čo dokazuje existencia empory - pôvodne dreveného chórusu, ktorý sa nachádzal práve v kostoloch budovaných pod taktovkou mecenášov - zemepánov. Na empore mala počas bohoslužieb vyhradené miesto panská rodina.
Niektoré pramene spájajú kostolík aj s klížskym benediktínskym opátstvom a tvrdia o ňom, že plnil funkciu kláštorného kostola. Tieto dohady však popiera veľkosť kostolíka, pre potreby opátstva bol jednoducho príliš malý. Napokon, posúďte sami. Skladal sa z jednej lode o rozlohe 5,3 x 3,9 metra a apsidy v tvare polkruhu.
Nevyužívali ho síce mnísi, no aj tak má ešte viacero architektonických nevšedností, ktoré stoja za zmienku. V prvom rade ide o jeho valcovitú vežu. Vzhľadom k lodi kostola je umiestnená asymetricky doľava. Práve netradičné pripojenie veže ku kostolu mu zaručilo unikátnosť. Druhú zaujímavosť ukrýva interiér kostolíka. Je ňou oltárna menza (stôl), ktorá stojí dodnes.
Treba poznamenať, že zásluhu na súčasnom stave objektu má najmä Václav Mencl, známy historik umenia a pamiatkar z 30. rokov 20. storočia. Kostolík sa využíval až do začiatku 19. storočia, kedy doplatil na svoju veľkosť. V rokoch 1801 - 1803 v obci postavili nový väčší kostol a tento pôvodný sa prestal využívať. Napriek tomu ho listiny ešte v roku 1828 uvádzajú ako stavbu v dobrom stave.
Postupne však chátral a v 30. rokoch 20. storočia už nemal strechu. Tu však na scénu prišiel V. Mencl, ktorý rozbehol iniciatívu miestneho rodáka J. Stavba získala nové zastrešenie, plochý strop a znovu bola vybudovaná aj drevená empora. V pláne bolo aj obnovenie interiérovej freskovej výzdoby kostola pod vedením Ľudovíta Fullu, no k tej napokon nedošlo. Zasiahli udalosti rokov 1938 - 1939 a V. Kostolík sv. Michala archanjela však stihol zachrániť, a tak ho môžeme obdivovať aj dnes.
Nájdete ho pomerne ľahko, nachádza sa na cintoríne nad v súčasnosti využívaným farským kostolom. Bohoslužby sa tu síce nekonajú, no verejnosti je prístupný na požiadanie Obecného úradu.
Je postavený v roku 1130 z opracovaného kameňa, rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1936. Skladá sa z pozdĺžnej lode, východnej polkruhovej apsidy a asymetricky pripojenej valcovej veže, v ktorej je vretenové schodisko na emporu.
Kostol sv. Michala Archanjela vo Veľkom Klíži
Architektonické zaujímavosti kostola sv. Michala Archanjela:
- Nezvyčajným riešením je valcová veža na juhozápadnom priečelí, posunutá asymetricky doľava.
- Na pravej strane juhozápadného priečelia sa nachádza jednoduchý románsky portál s rovným nadpražím, ktoré odľahčuje plytko zapustený polkruhový tympanón.
- Apsida je zaklenutá pôvodnou konchou, na ktorej sa zachoval nepatrné zvyšky fresiek, zachytené pri rekonštrukcii v 30. rokoch.
Benediktínsky Kláštor
V obci stál benediktínsky kláštor, ktorý sa prvýkrát spomína v písomných prameňoch možno už v roku 1230. Sfalšované listiny kladú jeho vznik do obdobia panovania svätého Ladislava v 11. storočí. Kostolík sv. Michala by mohol byť podľa niektorých odborníkov pôvodným kláštorným kostolom, keďže v tomto prípade išlo o malý kláštor zrejme založený miestnym zemepánom.
Benediktínske opátstvo tu existovalo do roku 1562, kláštor neskôr využívali dominikáni aj klarisky.
Klíž je doložený z roku 1244 ako Clus, z roku 1295 ako Kolos, z roku 1327 ako Colos, Clus, z roku 1773 ako Kliže, z roku 1920 ako Klíže, maďarsky Kolos, Apátkolos. Obec patrila benediktínskemu panstvu, ktoré tu v rokoch 1074-1077 založil Ladislav I.
Dejiny našej obce sú vlastne dejinami tohto kláštora, okolo ktorého sa sústreďovala činnosť kultúrna, náboženská i hospodárska. Kláštor stál v mieste, kde je terajšia farská záhrada. Pod múrmi tohto kláštora vznikla obec.
Matúš Čák Trenčiansky v roku 1321 majetky kláštora zhabal, čo značí, že jeho vojská boli na pôde našej obce. Čoskoro však kráľ Róbert Karol opäť vrátil majetky opátstvu.
V r. 1572 dal kráľ Maximilián kláštor do užívania dominikánkam. R. 1615 prichádza kláštor do majetku rádových sestier klarisiek v Bratislave. Dekrétom Jozefa II. bola rehoľa klarisiek zrušená a majetky prešli na Náboženskú základinu.
V roku 1615 tu bola zriadená farnosť. Kližská fara prináležala do Ostrihomského arcibiskupstva. V r. 1776 s povolením pápeža Pia VI bola pridelená Nitrianskemu biskupstvu a titul opáta nosili zaslúžilí kňazi diecézy.
V roku 1964 sa Klíž, Klížske Hradište a Ješkova Ves zlúčili do obce Veľký Klíž.
Prehľad významných udalostí v histórii kláštora:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1074-1077 | Založenie benediktínskeho kláštora Ladislavom I. |
| 1230 | Prvá písomná zmienka o kláštore |
| 1321 | Matúš Čák Trenčiansky zhabal majetky kláštora |
| 1562 | Definitívny zánik opátstva |
| 1572 | Kláštor daný do užívania dominikánom |
| 1615 | Kláštor prechádza do majetku klarisiek |
Erb obce Veľký Klíž