Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1293 z obdobia panovania kráľa Ondreja III. V katastri obce sa nachádza viacero sídlisk z mladšej a neskorej doby kamennej. Nad potokom Vyčoma, ktorý preteká obcou, bolo staré slovanské osídlenie z čias Veľkomoravskej ríše.
K obci Klátova Nová Ves patria aj časti Janova Ves a Sádok.
Cirkevná organizácia a jej vývoj
Prvé zmienky o cirkevnej organizácii na našom území nachádzame na začiatku 11. storočia, kedy sa Ponitrie stalo súčasťou Nitrianskej kráľovskej župy. Práve za vlády kráľa Štefana I. (997 - 1038) sa začala budovať farská cirkevná organizácia, ktorá nadväzovala na zvyšky cirkevnej tradície, ktorá sa tu udržala z čias Veľkej Moravy.
Podľa najstarších uhorských zákonov bolo povinných každých 10 obcí nájsť vhodné miesto a postaviť si vlastný kostol. Farský obvod tvorili dnešná Janova Ves, Klátova Nová Ves, Dolná a Horná Krnča. K nim neskôr pribudli aj Baštín a Horňany.
Sídlom jednej z najstarších fár v našom regióne sa stala osada Čížik (dnešný Sádok) s opevneným drevozemným hradiskom.
Kostol v Čížiku (Sádku)
Počiatky kostolíka siahajú na začiatok 12. storočia a možno aj hlbšie do minulosti. Vznikol ako farský chrám slúžiaci pre viacero okolitých dedín a osád. Postavili ho ako neveľký jednoloďový objekt s kvadratickou apsidou, ktorý mohol padnúť za obeť Tatárom počas ich vpádu v rokoch 1241 - 1242. Polozrúcaný objekt, z ktorého sa zachovali dnes už len severné múry lode a svätyne, obnovili okolo polovice 13. storočia.
Loď bola predĺžená západným smerom a doplnená emporou, na ktorú nadväzovala veža. Už koncom 13. storočia však dvojlodie zrušili a priestory lodí zjednotili. Kvôli lepšiemu osvetleniu prerazili na južnej strane nové okná už gotického tvaru. Južným smerom rozšírili aj románsku svätyňu, apsida bývalej bočnej lode však zostala ešte zachovaná. Ešte v období gotiky pristavali severnú sakristiu.
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Klátovej Novej Vsi - Sádok
V takejto podobe pretrval kostolík nasledujúce storočia, až kým sa nepristúpilo v 17. storočí k renesančnej prestavbe. Tú podnietil najmä zlý stav statiky objektu. Preto zbúrali polkruhovú apsidu a k nárožiam lode z južnej strany doplnili oporné piliere. Románsku vežičku nad emporou nahradili mohutnou predstavanou vežou s murovanou helmicou.
Koncom 18. storočia i v nasledujúcich desaťročiach kostolík chátral, obnovy sa dočkal až v druhej polovici 19. storočia a neskôr i viacerých v priebehu 20. storočia. Na prelome storočí bol však už opäť v havarijnom stave, čo podnietilo v roku 2002 vznik občianskeho združenia Slovacia Incognita, ktoré začalo záchranu kostolíka. Obnovu exteriéru dokončili v roku 2009.
Kostolík patrí farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Klátovej Novej Vsi a slúži ako filiálny chrám. Od roku 2002 sa tu realizuje komplexná obnova, ktorú realizuje OZ Slovacia incognita. V roku 2009 dostal kostolík novú fasádu a v rokoch 2009 - 2011 sa reštaurovali fresky v presbytériu. Následne sa začalo s prácami na maľbách v lodi.
Sádok tvorí dnes časť obce Klátová Nová Ves a leží cca 11 km východne od Topoľčian. Kostolík je neprehliadnuteľný, vidieť ho už od obce Bošany. Stojí na kopci v ohradenom areáli cintorína, prístupný je len poľnou cestou.
Presun cirkevnej organizácie
Do Klížskej doliny sa síce nepustili, ale starobylý kostolík na Čížiku (Sádku) vzbudil ich pozornosť a celá osada ľahla popolom (r. 1531). Z tejto tragédie sa už Čížik nikdy nespamätal a aj po svojom obnovení ostal už len malou osadou. Z tohto dejinného faktu by sme mohli usudzovať, že toto bol moment, kedy cirkevná organizácia bola prerušená alebo sa začala sporadicky presúvať z Čížiku do Novej Vsi.
Táto domnienka môže byť umocnená aj tým faktom, že v druhej polovici 16. stor. prišlo na Ponitrí k masovej reformácii a ostrihomskí vizitátori udávajú, že fara v Sádku už v r. 1559 bola opustená.
V období rokov 1680 - 1788 bol post farára na Sádku / Klátovej Novej Vsi veľmi často neobsadzovaný a preto sa v tomto období Sádok stal filiálkou bošianskej fary, Klátova Nová Ves a Janova Ves boli filiálkami fary v Klížskom Hradišti. Preto z tohto obdobia máme záznamy len o dvoch kňazoch pôsobiacich v Klátovej Novej Vsi - Szomolányi Juraj (1667 - 1678) a Poka Štefan (1680).
V týchto rokoch zrejme bol postavený prvý kamenný kostolík so zvonicou v Klátovej Novej Vsi, čo dosvedčuje vizitácia z roku 1695 a hovorí o zvonici postavenej v r. 1673, ktorá už v tom čase bola tiež v dezolátnom stave. Toto obdobie muselo byť pre cirkev veľmi ťažké.
18. storočie sa nieslo v znamení konsolidácie hospodárskych a spoločenských pomerov. Počet obyvateľov vzrástol natoľko, že, že v druhej pol. 18. stor. nedokázal pojať počas omší všetkých veriacich. Z iniciatívy klížskeho farára Juraja Nedeckého, ktorú podporili aj miestni zemepáni Huňadyovci a Husárovci, sa začalo začiatkom 60. rokov 18. stor. so stavbou neskorobarokového kostola Narodenia Panny Márie priamo na mieste zbúraného staršieho kamenného kostola. Stavba nového kostola bola dokončená v r. 1764.
Vďaka Fondu pre náboženské záležitosti cisára Jozefa II., bola v r. 1788 v Klátovej Novej Vsi zriadená a finančne zabezpečená fara. Od obdobia založenia farnosti mala Klátova Nová Ves nepretržite svojho vlastného kňaza.
Kaštiele a iné pamiatky v obci
Obec patrila Diviackovcom, neskôr mnohým zemepánom, ako Hunyadyovcom, Migazziovcom a Stummerovcom.
Hneď vedľa hlavnej cesty sa nachádza renesančný kaštieľ. Kedysi to bol opevnený kaštieľ - tvrdza, sídlo zemepánov, pochádza z druhej polovice 16. storočia, jej výstavbu tak možno spájať s Novoveskovcami, ktorí boli v tých časoch majiteľmi obce. Zvláštnosťou sú dômyselné prieduchy a strieľne na ochranu tvrdze.
Na druhej strane hlavnej cesty, vidieť ďalší skvost, barokový, Thurónyiho kaštieľ z polovice 18. storočia. Bol postavený rodinou Husárovcov ale súčasnú, neobarokovú podobu, mu dal jeho posledný majiteľ barón Leopold Haupt-Stummer okolo roku 1892.
Thurónyiho kaštieľ v Klátovej Novej Vsi
V Janovej Vsi je renesančný kaštieľ, ktorý postavili Bošanyiovci. Tento sa niekoľkokrát prestaval a vznikla viackrídlová stavba. V roku 1905 sa pristavila poschodová secesná vila, dobudoval sa park a rybníky. Od roku 1967 je tu detská ozdravovňa.
Sakrálna stavba sa vyníma na návrší v južnom okraji obce. Dnešný barokový kostol vznikol na mieste staršieho kamenného kostola s vežou, spomínaného vo vizitácii z roku 1695. Podľa dostupných prameňov bola výstavba dnešného kostola ukončená v roku 1764 a finančne ju podporili miestni zemepáni Huňadyovci a Husárovci. Tomuto datovaniu zodpovedajú aj slohové znaky hlásiace sa do obdobia neskorého baroka.
Pod kostolom sa nachádzajú aj dve klenuté krypty, z toho krypta Huňadyovcov pod bočnou kaplnkou a krypta Marcibániovcov pod sakristiou.
Ide o jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, západnou vstavanou vežou, sakristiou a bočnou kaplnkou na severnej strane. Loď zaklenutá trojicou pruských klenieb je prístupná od západu cez podvežie, ako aj vstupom v strede južnej fasády. Od severu sa do lode otvára priestor bočnej kaplnky s kupolovou klenbou. Zo severnej strany presbytéria je s kostolom prepojená klenutá sakristia, nad ktorou je situovaný priestor bývalého oratória (súkromnej kaplnky zemepána), prístupného samostatným dreveným točitým schodiskom. Dnešný tvar veže je výsledkom obnovy kostola v roku 1848.