V dávnej minulosti ľudia prirodzene vnímali prírodné javy a boli ich súčasťou. Zžití s prírodou osídľovali predovšetkým také miesta, kde im nehrozili časté záplavy či zosuvy pôdy. Pre svoj domov nachádzali prostredie s priaznivou klímou vhodnou na bývanie. V súčasnosti sme stratili prirodzené pozorovacie inštinkty, ktoré by nás chránili pred nevhodným výberom miesta na stavbu sídel, preto je dôležité sa o miestne pomery zaujímať ešte pred kúpou pozemku, aby sme neskôr neľutovali zbytočne vynaložené peniaze.
Pre územie Slovenska sú vypracované inžinierskogeologické mapy, ktoré mapujú všetky dôležité geodynamické javy jednotlivých území - seizmicitu, svahové pohyby, krasové procesy, eróziu, prítomnosť spraše a podobne. Po nahliadnutí do máp by nás úradník mal upozorniť, či možno na danom území stavať, akým spôsobom, prípadne či na to potrebujeme konzultáciu odborníka. Ak už v okolí rodinné domy stoja, môžeme sa informovať u susedov, aké podmienky pri zakladaní mali oni. Takéto informácie však nestačia: niekedy sa geologické pomery môžu aj na malom území meniť doslova z metra na meter.
Geologický prieskum vykonaný ešte pred začatím projektu bude smerodajným podkladom na statické výpočty a najlepším spôsobom, ako predísť predimenzovaniu alebo poddimenzovaniu základov. Napríklad ručná vrecková sonda, ktorá sa dá kladivom zahĺbiť do hĺbky 3 m, postačí pri geologickom prieskume pre rodinný dom bežnej veľkosti. Sonda zistí geologický profil podložia (polohu a hrúbku jednotlivých vrstiev hornín a zemín), jeho pôdomechanické vlastnosti (stlačiteľnosť, únosnosť, priepustnosť) a výšku i kolísanie podzemnej vody. Zistenému stavu môžeme prispôsobiť projekt.
Podľa pomerov na pozemku by mal projektant vypracovať návrh domu, ktorý zohľadní prírodné podmienky, a na základe statických výpočtov rozhodnúť napríklad o type, polohe, šírke a hĺbke základov. Bez konzultácie s odborníkom môžu byť takéto laické zmeny oproti projektu veľmi nebezpečné, pretože základy sa neskôr poškodia a oprava objektu spôsobí oveľa väčšie finančné a materiálové škody.
Výkopové práce
Pred začatím výkopových prác v zástavbe treba zaistiť všetky okolité stavby, ktoré by mohli byť touto činnosťou ohrozené. Ak obsluha stroja nemá pri súbežne ručne a strojom realizovaných výkopových prácach dostatočný výhľad na všetky miesta tzv. ohrozeného priestoru (maximálny dosah stroja zväčšený o 2 m), nemôže pokračovať v práci a musí ju prerušiť.
Ak sa nachádza hladina spodnej vody v hĺbke do dvoch metrov pod okolitým terénom, musíme predpokladať, že prípadné vybudovanie pivnice bude finančne náročné. Budeme musieť zhotoviť kvalitnú hydroizoláciu proti tlakovej či agresívnej vode. Ak však napríklad vrchnú dvojmetrovú vrstvu pôdy tvoria neúnosné, nehomogénne alebo ílovité zeminy, kvalitné bude založenie domu vo väčšej hĺbke. To znamená, že ak stavbu podpivničíme, získame priestor navyše, a pritom nevzniknú extrémne vyššie náklady oproti nepodpivničenej stavbe.
Ak je pozemok vo svahu, je prirodzený odtok vody síce zabezpečený, ale hrozí to, že v prípade prívalových dažďov ich zabrzdí zadná stena objektu, voda sa tam zhromaždí, začne prenikať do suterénu a ohrozí statiku domu. V tomto prípade treba na svahu za domom vybudovať odtokové rigoly a vodu nimi odviesť mimo domu. Ak je to potrebné, najmä ak je voda agresívna, v istej vzdialenosti od objektu sa vytvorí hydroizolačná clona, ktorá budúcu konštrukciu ochráni.
Asi najväčšie problémy spôsobuje vysoká hladina spodnej vody (HSV). Jej zníženie dosiahneme odvodnením drenážou alebo čerpaním. Pri pozorovaní hladiny spodnej vody treba rátať s tým, že na jar a jeseň je jej hladina vyššia ako v lete a v zime, a preto sa aj pri návrhu hydroizolácie berie do úvahy najvyššia možná hladina.
Ročné obdobie je vhodné brať do úvahy aj priamo pri plánovaní postupu výstavby. Ak je stavebník nedočkavý, zemné práce prebehnú skoro na jar, keď je HSV ešte príliš vysoká. Erózia pôdy môže takto výkopy znehodnotiť.
Ak sa výstavby domu v takomto území nemienime vzdať, dajú sa proti zaplaveniu ochrániť aspoň čiastočne. V prvom rade musí byť proti tlakovej vode dostatočne izolovaný suterén, prípadne aj obvodové múry. Strop suterénu by nemal byť pod terénom. Jeho čo najvyššie umiestnenie nad terénom zvyšuje bezpečnosť stavby. Čo najmenšie okná suterénu by mali mať vodotesne uzatvárateľné okenice. Podobné vodotesné kryty ako na okná by mali byť pripravené aj na vstupné dvere.
Hĺbka základov
Vo všeobecnosti platí, že základová škára, teda rozhranie spodnej časti základu a podkladového štrku, by mala byť v nezamŕzajúcej hĺbke. Ak sa pod základy dostane voda, ktorá neskôr zamrzne a zväčší tak svoj objem, základy vytlačí hore. Keď sa potom roztopí, základy klesnú. Po niekoľkých takýchto cykloch môžu základy, a tým aj múry na nich postavené, popraskať.
Vo všeobecnosti sa odporúča murované stavby zakladať na kamenistej pôde minimálne v hĺbke 50 cm, na štrkopieskoch 80 cm, na hlinitých pôdach 100 cm a ílovitých pôdach až 120 cm. Pri súdržných zeminách, kde je hladina podzemnej vody v hĺbke menej ako 2 m pod povrchom terénu, musí byť základová škára v hĺbke minimálne 1,2 m.
Pri rekonštrukciách a prístavbách je dôležité zabezpečiť dilatáciu medzi starou a novou časťou objektu, teda vložiť medzi základy pružný materiál - napríklad polystyrén alebo heraklit.
Čím vyššej triedy je zemina, tým sú zemné práce náročnejšie, a teda aj drahšie. Na prácu so zeminami triedy 1 a 2 teoreticky postačuje jednoduché náradie (lopata, čakan, rýľ), na vyššie triedy zeminy je obyčajne nevyhnutné používať stroje. Aj samotné dočisťovanie a vyrovnávanie povrchov pri zeminách vyšších tried je ťažšie a náročnejšie.
Pri vyhotovení výkopu v ílovitých a nepriepustných horninách je preto výhodnejšie vyhĺbiť výkop strojovo o čosi hlbšie a povrch urovnať vrstvou štrkopiesku (lôžko pod betonáž), ako po odchode bagra dorovnávať zeminu do požadovanej hĺbky ručne. Zhotovenie štrkového lôžka pod celým objektom má opodstatnenie aj na lepšiu ochranu zabudovaných materiálov pred vzlínajúcou vodou.
Hrubý štrk, pevne uľahnutý stavebný odpad, škvara, tuhý a mastný íl sú pomerne vhodným podložím. Pozor treba dať, ak sa na pozemku nachádza spraš (veľmi jemná prachová hlina) - pri kontakte s vodou sa môže stať tekutou. Ak je hladina podzemnej vody nad úrovňou základovej škáry, treba zakladať pomocou odvodnenia stavebnej jamy alebo jej utesnenia. Premočené, vodou nasýtené zeminy sú nevhodným podložím; treba ich odvodniť.
Základové pásy
Základové pásy sú najčastejšie používaným typom základov rodinných domov, ktoré nie sú podpivničené. Prebiehajú pod všetkými nosnými múrmi domu, pod priečkami hrubšími ako 150 mm, pod komínom a nástupným stupňom monolitického schodiska, prípadne aj pod inými ťažkými prvkami alebo prvkami s nosnou funkciou. Ich šírka by mala závisieť od statického výpočtu na základe únosnosti podložia.
Ak staviame podpivničenú stavbu, pri ktorej rátame s primurovkou (tá má, samozrejme, spoločný základ s nosnou konštrukciou domu), musíme základový pás rozšíriť o zodpovedajúcu šírku. Pri výške viac ako 1,5 m by mala byť šírka primurovky 15 cm. Niekedy býva ich požadovaná šírka až 90 cm.
Hrúbka základovej dosky môže byť v špeciálnych prípadoch až 60 až 120 cm a bude zároveň plniť úlohu ochrany proti tlakovej vode. V prípadoch, ak je stavba ťažká a má byť založená na stlačiteľnom podloží (alebo ak sa vyskytuje v podloží agresívna spodná voda), je nevyhnutné zhotoviť takzvané krabicové základy. Znamená to, že z monolitického betónu sa nezhotoví iba doska, ale aj steny a strop základov, ktoré sú v tvare veľkej škatule.
Vplyvom zaťaženia hornou stavbou sa pôda pod základmi bude stláčať a spôsobovať sadanie stavby. Táto rýchlosť bude závisieť od stlačiteľnosti a priepustnosti pôdy (napríklad na skalnatom podloží bude minimálna). Spočiatku bude stavba sadať rýchlejšie, neskôr by sa sadanie malo spomaliť. Základy teda musia byť navrhnuté tak, aby pôda počas sadania nebola príliš zaťažená. To by stavbu poškodilo.
Ak by bolo vyrátané zaťaženie základovej dosky hornou stavbou vyššie ako je povolené, šírka základov by sa mala zväčšiť. Zväčšenie šírky základov by malo viesť k tomu, že sa zaťaženie rozloží a zníži na prípustnú hodnotu. Prípustné zaťaženie sa líši podľa druhu pôdy: pri štrkových zeminách je to 0,4 až 0,5 MPa, pri hrubom piesku 0,25 až 0,35 MPa, pri jemnom piesku 0,2 až 0,25 MPa, pri suchej súdržnej zemine 0,12 MPa a pri mäkkej hlinitej zemine dokonca iba 0,05 MPa.
Niekedy je vhodnejšie pôdu spevniť zhutnením alebo injektážou. Ďalším, v niektorých prípadoch finančne výhodnejším riešením je zmena typu konštrukcie stavby - namiesto klasickej murovanej stavby sa rozhodneme pre ľahkú montovanú drevostavbu. Tá má približne len 1/4 hmotnosti klasickej murovanej stavby.
Hydroizolácia sa kladie v dvoch vrstvách pásov položených kolmo na seba, dopĺňa sa ďalšou fóliovou izoláciou. Tá zvyšuje odolnosť napríklad proti tlakovej vode alebo proti radónu. Geotextília sa pridáva k základom ako ochrana stavebných materiálov alebo bráni prerastaniu rastlín.
Postup prác pri zakladaní
Pre správne založenie domu je potrebné vedieť čo najviac informácií o podloží na pozemku, kde plánujete stavať. Preto pre správny návrh a realizáciu základov vždy požadujeme k našim projektom zrealizovanie inžiniersko-geologického prieskumu.
Výsledky prieskumu ukázali, že pod domom sú značné rozdiely v zastúpení vrstiev (rôzne druhy zeminy, navážky, piesky a štrky). Výškové rozdiely medzi únosnými a menej únosnými vrstvami boli v niektorých miestach viac ako metrové.
Pri klasických základoch na pásoch by sme museli ísť základom do zbytočne veľkých hĺbok, aby sme sa vyhli navážkam a menej únosnej zemine.
Pred samotným zakladaním sme z pozemku stiahli ornicu. Na základe inžinersko-geologického prieskumu a po konzultáciách so špecialistom na zakladanie na štrkových geovankúšoch (zhutňovaných vrstvách štrku) bol plán robiť dokopy 3 štrkové vrstvy (100mm + 200mm + 200mm).
V čase výkopov na jeseň sme ale narazili na veľmi daždivé počasie a to nám počas výkopov premočilo podložie. Čakať na lepšie počasie bolo riziko, že prídu vyššie mrazy a nestihneme zrealizovať základy pred zimou. Preto prišlo neplánované vykopanie „rozbahnenej“ vrstvy zeminy naviac o asi 100mm. Rovnako takto pribudla ďalšia vrstva štrku.
Na celý výkop pod základovou doskou sme dali špeciálu ťahovú geotextíliu. Táto slúži okrem oddelenia štrku od zeminy aj na lepšie zhutnenie štrkových vrstiev práve tam, kde je mokrá “ rozbahnená“ pôda. Pretože pri zhnutňovaní priamo na mokrú zeminu sa štrk v takejto zemine neustále posúva a pri hutnení „uteká“.
Na druhú zhutnenú vrstvu štrku sme dali pre statické zlepšenie geomrežu. Jej funkcia je iná ako pri geotextílii. Neslúži na separáciu ale tomto prípade pomáha hlavne zhutneniu štrkových vrstiev vzájomne na seba.
Po realizácii štrkových vrstiev sme robili ležaté rozvody vody a kanalizácie pod doskou. Museli sme ich spraviť vo vrstvách zhutneného štrku, čo nie je ideálne zo statického pohľadu. Lebo sa to po zhutnení vlastne zase celé „rozbabre“ a už sa popri potrubiach nemôže znova zhutniť na rovnakú pevnosť. Ideálny stav je tieto rozvody spraviť ešte pod samotnými štrkovými vrstvami pod geotextíliou. Aby boli štrky rovnomerne zhutnené.
Po opätovnom už miernejšom dohutnení som dal spraviť kontrolné meranie únosnosti hotovej geodosky. Spôsob zakladania, ktorý som si zvolil je v slovenskom stavebníctve pri rodinných domoch neštandardný. Hlavne aj použitím spomínaných špeciálnych geotextílií a geomreží. Tie sa viac využívajú v dopravnom stavebníctve.
Výhodou tohoto riešenia je, že ešte pred samotným zaliatím betónovej základovej dosky vieme jednotlivým vrstvám zhutňovaného štrku zmerať statickú únosnosť a počas realizácie prípadne rozhodnúť ešte o opakovanom dohutnení. Prípadne, ak by vychádzali zlé hodnoty, doplniť ďalšiu geomrežu. Realizátor to poctivo zhutnil. Namerali sme dva krát vyššie hodnoty ako požadoval statik v statickom posudku v projekte.
Na finálne štrkové vrstvy išla tenká zrovnávacia piesková vrstva. Je to podklad pre uloženie extrudovaného polystyrénu (XPS) - tepelnej izolácie pod základovú dosku. Dom bude z Ytongu.
Na základovú dosku sme použili vodostavebný betón, ktorý plní zároveň hydroizolačnú funkciu. Toto riešenie nie je všeobecne hocikde použiteľné. Vodostavebný betón neplní zároveň funkciu protiradónovej ochrany! Vždy treba zhodnotiť radónové riziko a podľa toho navrhnúť riešenie protiradónové opratrenia. Protiradónové riešenie v našom dome bude zabezpečovať štrkové podložie, ktoré prípadný radón z podložia odvetrá po obvode domu.
Štrk pod základové pásy: Áno alebo nie?
Pod základové pásy sa dáva asi 20 cm štrku. Odborníci radia, že štrk sa udupáva až keď zaleješ základy a nanosis štrk pod deku. Ten v tých zakl,pasoch sme neudupali a pod nim je ilovita poda. My sme betonovali zakladove pasy pred 2 tyzdnami, teraz vyrovanvame teren so salovackami. V projekte sme mali zaklady hlboke 1m, ale vykopali sme 1,2m (ilova poda). Na spodok strk cca 5-8m cm, ten sme neudupali ten ma len drenaznu funkciu.
Na betón je najlepší plavený štrk. Na lôžko je najlepší drvený kameň lebo plavený štrk pod žabou "pláva", drvený kameň sa dusaním do seba zakliesňuje. Pouzivaju sa frakcie s co najvacsim priestorom medzi zrnami a sucasne s co najvacsou sudrznostou (lomovy kamen). Pouziva sa separacna folia aby sa vam do medzier strku nevylialo cementove mlieko.
Drvene kamenivo je vhodne kvoli drenaznej funkcii, tu netreba sachovat s nejakymi pevnostami, zhutnit sa da aj hlina tak,ze do nej nepichnes kolik, ale ta nesplna drenaznu funkciu, aby voda nevzlinala k podkladovemu betonu. Podlkadovy beton je to, co vy volate zakladova doska.
Pod zakladové pásy nemusíš dávať ten lomový kameň??? (len v prípade že sa tam objavý povrchová voda??? ak nie možeš položiť základové pásy priamo na hlinu???). Potom sa dáva kamenivo len pod základovú dosku??? Mozes dat pasy rovno na hlinu, je to bezna vec. Ak je to potrebné, urobí sa kamenné lôžko a až potom sa pokračuje v stavebných prácach.
Uloženie kanalizácie
Pri ukladaní kanalizácie sa odporúča najprv spraviť kamenné lôžko a do neho kopať kanalizáciu. Kanalizáciu treba obsypať 0-4 "šutolinou" v poriadnej vrstve, miestami 10-15 cm, a nato išiel kameň a hutnil som 250kg vibračnou platňou. Hlavne treba tú kanalizáciu dobre upevniť, aby sa nepohla a nepoprehýbala, to by nebolo dobré. Pri hutnení cez tú kanalizáciu som sa snažil prechádzať rovnomerne, aby to bolo rovnomerne zhutnené, nenechal som tam platňu skákať na mieste. Použil som oranžové kanalizačné pipelife potrubie, je dosť odolné, myslím že sa mu nič nestalo.
Dôležité je, v akej výške máš dosku. Katalógový projekt uvažuje s 0,000 250mm nad terénom a doska hrúbky 150mm je v -250/-400. čiže vrchná plocha dosky je v rovine terénu, ja keď zalomím potrubie pod doskou budem v hĺbke -400 a teda pod terénom 150mm. Podlahu v interiéri mám zarovno s terénom - podkladový betón je -0,24m. Z toho dôvodu chcem čo najvyššie začať s kanalizáciou, aby som výstup z domu nemal hlboko.
Pokial sa inak neda, spravil by som to, ako pises. Nebudes predsa kvoli par centi hlbky robit precerpavacku. Tych 70cm, to je hlbka vykopu? Bude okolo domu este najaka navazka? Lebo tych 70cm je potom malo. Zakladove pasy su pod stenou, ci mate aj stlpy? Tie strmienka v zakladoch nie su bezna zalezitost, ak ide o maly rodinny domcek, dajte 12ky 2 na spodok a 2 na vrch, to je len taka poistka, stava sa,ze sa zaklad potrha od zatazenia dopravou.
70cm je potom malo, dajte 90 az 100 kvoli premrzaniu. Je na to norma, nie je to moj vymysel a ma to fakt opodstatnenie. Ja nevravim sirsie ale hlbsie a tych 90cm je tuna nezamrzna hlbka- bezpecna.
7.5 metrovy rozpon (medzi nosnym murom) je vela, velke stavby mavaju tolko. 10 poschodove administrativne budovy a tak. mat tolko na rodinnom dome mozes. ale nemozes hovorit ze je to maly dom a preto moze mat male zaklady. ako bolo vyssie povedane, stavia sa rozne, su aj kamenne domy postavene priamo na zemi a stoja uz 100 rokov. naozaj usetrit par korun na zakladoch a potom plakat, ze kvoli zemetraseniu mi znicilo parkety za pol mil.
Zase je to o celkovom povedomi. Dnes mame ine poznatky a aj tak ich nevyuzivame. Nasi dedovia stavali ako vedeli, povojnove obdobie sa s dneskom neda porovnat. My dnes mame totalne ine moznosti, celosvetovy trend je uplne niekde inde, malometrazne domy, uspora energie, pouzivanie materialov z obnovitelnych zdrojov atd. My slovaci usetrime na zakladoch, na vencoch, na tehle a potom si kupime zlate klucky a ked kde tu cosi pukne,kazdy sa cuduje.
| Materiál | Odporúčaná hĺbka zakladania |
|---|---|
| Kamenistá pôda | Minimálne 50 cm |
| Štrkopiesky | 80 cm |
| Hlinité pôdy | 100 cm |
| Ílovité pôdy | Až 120 cm |
Dodržiavanie správnych postupov a zohľadnenie geologických podmienok sú kľúčové pre zabezpečenie stability a dlhej životnosti stavby. Dôkladná príprava a odborná konzultácia môžu ušetriť značné finančné prostriedky a zabrániť budúcim problémom.
Základná doska sama o sebe je druh plosnych zakladov a je to uplne cosi ine. ak som to správne pochopil tak pod zakladové pásy nemusíš dávať ten lomový kameň??? (len v prípade že sa tam objavý povrchová voda??? ak nie možeš položiť základové pásy priamo na hlinu???). Potom sa dáva kamenivo len pod základovú dosku??? Mozes dat pasy rovno na hlinu, je to bezna vec.