Klokočovská Ikona Bohorodičky: História Zázračného Slzenia z Roku 1670

Najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne je Klokočov. Obec Klokočov, v ktorej celoročne žije zhruba štyristodvadsať ľudí, v strede augusta pritiahne tisícky pútnikov, ktorí si prichádzajú uctiť ikonu klokočovskej Matky Božej a osláviť odpustovú slávnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky (v rímskokatolíckom prostredí Nanebovzatie Panny Márie). Úcta k tunajšiemu pútnickému miestu sa viaže k ikone Presvätej Bohorodičky.

V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického.

Zázrak Slzenia Ikony

Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičke v miestnom chráme. Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii obrazu. Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť.

Podľa legendy Bohorodička začala plakať po tom, ako ikonu poškodil vojak povstaleckého vojska. Správy o zázračnej ikone spôsobili, že ju z Klokočova previezli do Prešova. Neskôr vďaka Rákocziovcom cestovala do Mukačeva, do Turecka, do Viedne kde sa napokon stratila.

Gréckokatolícky chrám v Klokočove. Zdroj: Wikimedia Commons

V roku 1670 sa v Klokočovskom chráme udial zázrak slzenia ikony Bohorodičky. Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola zničená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici. Po ikone ostala len legenda a niekoľko kópií.

Podľa historických svedectiev, začala ikona Bohorodičky slziť. Zvesť sa rýchlo rozniesla okolím a tento zázrak si do Klokočova prišli pozrieť aj nepriateľskí vojaci. Vtedy, podľa historických svedectiev, začala ikona Bohorodičky slziť. Nechceli uznať, že ikona skutočne plače, preto ju vytrhli z ikonostasu, hodili na zem a pošliapali. Údajne ju aj poškodili, ale keď ju veriaci znova uložili na miesto, začala slziť oveľa intenzívnejšie.

„Keď vojaci prebodli obraz a Panna Mária začala slziť, zľakli sa a utiekli. Ľudia, ktorí chceli ikonu zachrániť, ju vytrhli z ikonostasu a utekali s ňou do lesa. Neskôr bola ikona prevezená do Prešova, odtiaľ do mukačevského zámku. Miestna šľachtičná ju dala ozdobiť zlatom a diamantmi. Šľachtici počas náboženských vojen utekali preč aj s ikonou na územie dnešného Turecka, neskôr na Balkán. Neskôr bola odvezená do Viedne.

Vďaka pátraniu gréckokatolíckeho kňaza Juraja Gradoša je však dnes na svete teória, ktorá naznačuje že sa zázračná ikona nakoniec predsa len nestratila.

Putovanie Ikony a Jej Kópie

„Vieme len to, že po viac ako sto rokoch od slzenia dala cisárovná dvorným maliarom úlohu, aby vyhotovili vernú kópiu. Tú dala v sprievode preniesť na prešovský magistrát. V roku 1950 všetok majetok gréckokatolíckej cirkvi prepadol právoslavnej cirkvi. Pred touto ikonou sa odvtedy modlili naši pravoslávni bratia. Táto kópia má 250 rokov, je to teda tiež vzácna pamiatka.

Kráľovná Mária Terézia, veľký dobrodinec východného obradu, prikázala zhotoviť kópiu klokočovskej ikony a túto až jej syn Jozef II. poslal do Prešova. Originál zázračnej ikony však ostal vo Viedni v cisárskom dvore. Kópiu ikony namaľoval maliar F. G.Kramer a ikona bola slávnostne prenesená a odovzdaná mestu Prešov.

Klokočovská ikona Bohorodičky. Zdroj: grkatpo.sk

V súčasnosti sa v Klokočove nachádza ďalšia kópia, na svete je ich však viac. Aj Slováci v Kanade majú jeden chrám zasvätený Panne Márii Klokočovskej, ďalšia kópia bola zhotovená pre užhorodskú katedrálu.

V súčasnosti sa v miestnom gréckokatolíckom chráme, ktorý leží tesne pri brehoch Zemplínskej šíravy, nachádza jej druhá kópia. Vytvoril ju maliar Ignác Roškovič. Na zadnej strane tejto ikony je zaznamenané, že je kópiou a že ju podľa originálu namaľoval roku 1769 F. Kramer vo Viedni, a táto kópia zázračnej ikony bola dňa 12. marca 1769 rakúskym cisárom darovaná mestu Prešovu namiesto originálu. Ďalej je ešte poznamenané, že kópia bola roku 1802 obnovená maliarom Bodom.

Originál klokočovskej ikony a prvá kópia namaľovaná F. G. Kramerom a tiež druhá kópia namaľovaná Ignácom Roškovičom boli bez koruny. Teraz v Klokočove vidíme na hlave Bohorodičky a Ježiša Krista koruny. Nie je to nejaká nová ikona. Je to spomínaná druhá kópia namaľovaná I. Roškovičom pre Klokočov a ktorá zásluhou klokočovského farára dr. Jána Čekana (†1964) bola roku 1948 za veľkej účasti veriacich korunovaná pomocným biskupom ThDr. Vasiľom Hopkom.

Vývoj Farnosti Klokočov

Gréckokatolícky chrám, zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pochádza z roku 1835.

Farnosť Klokočov donedávna patrila do nitrianskej diecézy. Po reorganizácii a novom prerozdelení diecézneho územia od 14. februára 2008 patrí do novozriadenej žilinskej diecézy. Jej veriaci však nemali vždy svoj kostol, pretože patrili pod správu farnosti Turzovka, jednej z najväčších farností. Počet jej veriacich podľa dokumentu z roku 1941 bol 15 238.

Podľa doteraz známych prameňov príprava a začiatky budovania kostola prebiehali už v rokoch 1912 - 1913. Pôvodne mal byť kostol dvojvežový, ale neskôr podľa rozhodnutia biskupa Bathanyho sa určilo, že bude jednovežový a oproti pôvodnému zámeru menší. Kostol mal byť postavený v Kline na Marcovom kopci, kde sa v tom čase nachádzal vyše 300 rokov starý cintorín a kde sa v priebehu 18. a 19. storočia pochovávalo. Napriek výhodnej polohe tohto miesta z dôvodu nutnej exhumácie starých hrobov sa rozhodlo, že kostol bude postavený v osade Klokočov.

Po začiatku výstavby prevzal cirkevné povinnosti v jeho ďalšom pokračovaní turzovský farár Karol Točík, ktorý tu pôsobil od roku 1918 až do svojej smrti v roku 1960. Ako prvotný materiál na stavbu sa použil kameň z riečky Predmieranky v časti pod kostolom. Na výstavbu nového kostola a farskej budovy zložil dp. Ignác Diera v Nitre 260 000 korún. Staviteľom sa stal Ján Maňas zo Vsetína a základy posvätil nitriansky kanonik a prepošt Valentín Púchovský.

Výstavba sa síce začala, ale zakrátko bola prerušená pre nedostatok potravín a šíriaci sa hlad. V roku 1918 bol farár Ignác Diera poctený titulom monsignora a v auguste toho istého roku ho preložili do Košece. V stavbe kostola sa pokračovalo až v roku 1924. V roku 1926 Mons. Ignác Diera daroval na nový kostol 12 000 korún. V tom roku sa vo výstavbe nepokračovalo, až od 1. mája nasledujúceho roka. Dňa 5. novembra 1927 osadili na novom kostole kríž a 28. novembra 1927 vytiahli do veže zvon. Monsignor Ignác Diera daroval do nového kostola vnútorné zariadenie v hodnote 110 000 korún.

Na jeseň 1928 bola výstavba nového kostola a farskej budovy v Turzovke-Kline dokončená. Dňa 21. októbra 1928 sa konala slávnostná posviacka nového kostola, zasväteného Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, a fary, ktorú vykonal nitriansky biskup Dr. Karol Kmeťko.

Nová farnosť bola najskôr turzovskou expozitúrou, ktorú spravoval turzovský kaplán Ignác Kutiš. Sväté omše dochádzali vysluhovať kňazi z Turzovky, ale od 1. decembra 1932 sa konali bohoslužby denne, pretože duchovný sa nasťahoval do novej fary a mohol začať pastoračnú činnosť vo farnosti.

V roku 1929 Frýdek daroval pre nový kostol v Turzovke-Kline veľký zvon, zasvätený sv. Františkovi. V roku 1931 bol kostol pokrytý plechovou krytinou a o rok neskôr sa vykonali zemné práce na úprave okolia kostola a príprave nového cintorína. Od 1. júla sa patrónom turzovského kostola a fary, ako aj kostola a fary v Klokočove stala Urbárska obec v Turzovke.

Aj napriek ťažkej povojnovej situácii dokázali veriaci vyzbierať nemalé finančné prostriedky na organ. Objednávka bola zadaná 11. 8. 1947 firme Stavitelství varhan, Ladislav Hauser, Teplice-Trnovany. Stavba organa bola dokončená v máji 1951 v celkovej hodnote 428 500 korún. Organ posvätil turzovský farár Karol Točík, ako aj dve zástavy, ktoré novému kostolu darovali Pavol Smažák a Peter Staník.

V priebehu desaťročí kostol podstúpil viaceré úpravy. Rozsiahla rekonštrukcia interiéru prebehla v roku 2008.

Stavebný Vývoj Kostola

Secesný kostol s neogotickými prvkami bol postavený v rokoch 1918 - 1928. Trojloďový priestor má vstavanú vežu. Interiér bol vymaľovaný v roku 1928. Vnútorné zariadenie pochádza z roku 1928. Barokový krucifix je z 18. storočia.

Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.

Významné Udalosti v Histórii Farnosti Klokočov

tags: #klokocovska #ikona #bohorodicky #1919