Cyril Bystrík Janík, františkánsky páter, sa narodil 5. januára 1952 v Liptovskej Tepličke a zomrel 9. novembra 1998. V detskom veku osirel.
Olšanský cintorín v Prahe, miesto posledného odpočinku Cyrila Bystríka Janíka
Život v tajnej cirkvi
Vyučil sa za vinohradníka a ako hlboko veriaci vstúpil do rehole františkánov, ktorá bola vtedajším komunistickým režimom v Česko-Slovensku zakázaná. Ako člen tajnej cirkvi bol vysvätený za kňaza františkánskeho rádu v nemeckom Erfurte. Pracoval ako vedúci skladu.
Záujem ŠtB
V septembri 1983 založila ŠtB na Janíka signálny zväzok s krycím menom CYRIL, ktorý bol v máji 1985 preregistrovaný na osobný. Sledovanie Janíka tak dokumentuje dochovaných vyše 370 strán týchto zväzkov uložených v archíve ÚPN. Rovnomenná akcia ŠtB CYRIL proti Janíkovi a inému rehoľníkovi bola súčasťou celoštátnej akcie ŠtB VÍR.
Tlačová beseda SaS k aktuálnej politickej situácii (16.2.2026)
Akcia VÍR a zásah proti františkánom
27. marca 1983 počas tejto akcie urobila ŠtB raziu aj v bytoch východoslovenských františkánov, zhabali literatúru, liturgické predmety a osobné veci a tajní františkáni dostali výstrahu, aby „nepokračovali vo vykonávaní náboženských obradov bez štátneho súhlasu“. Niektorých zaistili, Janíka vypočúvala ŠtB.
V lete 1983 adresovalo vyše 80 osobností protestný list prezidentovi Husákovi proti väzbe františkánov, medzi nimi bol aj Bystrík Janík. Jeho byt bol odpočúvaný a sledovaný dôverníčkou ŠtB. V januári 1984 boli vyzradené tajné stretávania sa františkánov na exercíciách neďaleko Stropkova.
Obvinenie a väzba
V júli 1984 vykonala ŠtB tajnú domovú prehliadku u Janíka a začala ho rozpracovávať a pripravovať obvinenie. Františkáni prerušili kontakty s okolím, Janík napríklad aj s vdovou, ktorá mu darovala postupne vyše 40-tisíc korún na činnosť tajnej rehole. Dovtedy však Janíka rozpracovávali za „marenie dozoru nad cirkvami“ - paragraf 178 TZ, no po rozpracovaní spomenutej vdovy padol návrh na zmenu právnej kvalifikácie na paragraf 250 TZ - podvod.
Okresná prokuratúra Poprad koncom augusta 1985 ho z tohto domnelého podvodu obžalovala. Okresný prokurátor Kohout sa odvolal na Krajský súd v Košiciach. Spomenutá svedkyňa na procese pred krajským súdom v novembri 1985 po spracovaní Štátnou bezpečnosťou zmenila výpoveď a povedala, že peniaze Janíkovi len požičala, hoci sa to nedalo dokázať.
Krajský súd v decembri 1985 vrátil vec späť Harabinovmu senátu dôvodiac: „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému“. Na následnom pojednávaní Harabinovho senátu vo februári 1986 tento uznal Janíka vinným a odsúdil ho na 28 mesiacov väzby nepodmienečne. Harabinov senát teda prijal diametrálne inú výpoveď vrcholne nedôveryhodnej svedkyne, zmanipulovanou ŠtB.
Bystrík Janík žiadal o odklad výkonu trestu pre cirhózu pečene. Štefan Harabin rukou v odpovedi dopísal, že jeho zdravotný stav má posúdiť väzenský lekár. Krajský súd rozsudok koncom mája 1986 potvrdil.
Prepustenie a život po väzení
Po polovici trestu požiadal o prepustenie, koncom októbra 1987 ho prepustili. Odišiel žiť do Prahy k tamojším tajným františkánom. Bol chorý a chradol, túlal sa po Prahe. Na základe informácií pražských františkánov bol pravdepodobne na jeho celu vo väzení nasadený agresívny úchylný väzeň.
Úmrtie a posmrtné ocenenie
Zomrel predčasne vo veku 46 rokov 9. novembra 1998 za dodnes neobjasnených okolností. Bol pochovaný na Olšanskom cintoríne v Prahe.
Františkán páter Cyril Bystrík Janík bol prijatý za čestného člena in memoriam Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, ktoré podalo návrh na očistenie jeho mena. 6. júna 2010 bola na rodnom dome pátra C. B. Janíka odhalená pamätná tabuľa.
Odhalenie pamätnej tabule pátrovi Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi OFM v Liptovskej Tepličke
V roku 2007 druhé číslo štvrťročníka Ústavu pamäti národa publikovalo štúdiu s názvom Akcia VÍR - zásah ŠtB proti tajným františkánom. Podobne týždenník Domino efekt v tom istom roku v čísle 14 v článku Akcia Cyril písal o zásahu ŠtB proti tajným františkánom na východnom Slovensku.