V katolíckej liturgii majú kalich a hostia ústredné postavenie a hlboký symbolický význam. Sú to viac než len predmety; predstavujú samotné telo a krv Ježiša Krista, ktorý sa obetoval za spásu ľudstva. Tento článok sa zameriava na ich význam a úlohu v katolíckej liturgii, najmä počas svätej omše.

Svätá Omša a Jej Časti

Svätá omša je rozdelená na niekoľko častí, z ktorých každá má svoj vlastný význam. Prvé štyri časti zahŕňajú prosbu, učenie, obetovanie a premenenie alebo posvätenie. Dnes sa zameriame na zvyšné dve časti omše sv., konkrétne na prijímanie a poďakovanie.

Prijímanie

Po premenení chleba a vína na telo a krv Ježiša Krista nasleduje prijímanie. Počiatok prijímania sa začína modlitbou Pána, "Otče náš," kde prosíme Boha, aby nám dal chlieb každodenný. V opravdivom zmysle je tento chlieb nadprirodzený, živý chlieb, ktorý zostúpil z neba - Ježiš Kristus v najsvätejšej sviatosti oltárnej.

Kňaz, po tichej odpovedi "Amen," sa modlí modlitbu, ktorá začína slovami: "Vysloboď nás, Pane," čo je vlastne výklad poslednej prosby "Otče náš." Kňaz dokonáva modlitbu skrze Ježiša Krista, Pána nášho, a láme svätú hostiu na tri časti. Preto sa aj niekedy omša volala lámaním chleba.

Kúsok z hostie, ktorú drží v ľavej ruke, púšťa do kalicha, vraviac: "Pokoj Pána buď vždycky s vami," čím prosí za pokoj, jednotu a dokonalú lásku, aby všetci mohli hodne prijímať Baránka nepoškvrneného. Keď pustí čiastku sv. hostie do kalicha, praví: "Toto zmiešanie posväteného tela a krvi Pána nech nám prijímajúc slúži k životu večnému." Zmiešanie toto sa činí preto, aby sme zreteľnejšie poznali, že telo a krv Ježiša Krista je len jedna sviatosť.

Potom sa kňaz bije v prsia tri razy a pri každom udelení praví modlitbu: "Ó, Baránok Boží! ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami." Pri treťom ale, namiesto "zmiluj sa nad nami," praví: "daj nám tvojho svätého pokoja." Na znamenie tohto pokoja sa veriaci vospolok objímali, čo ukazuje, s akou láskou a jednotou máme pristupovať k prijímaniu najsvätejšej sviatosti.

Hneď pred prijímaním sa kňaz, hlboko sklonený, modlí tri modlitby k Ježišu Kristu, v prvej ho prosí, aby ráčil svojej svätej Cirkvi pokoj a jednotu udeliť. Po dokonanej tejto modlitbe sa pri slávnych omšiach dáva pokoj. Kňaz bozkáva oltár, ktorý znamená Krista, ako by od neho bozk pokoja obdržal, a potom ho dáva slúžiacemu Jánovi, ktorý ho dáva ďalším kňazom, vraviac: "Pokoj buď s tebou!" na čo sa mu odpovedá: "i s duchom tvojim."

Cirkev má ten úmysel, aby všetci, skrze úprimnú bratskú lásku spojení, vyhodiac zo srdca všetok hnev a pomstu, najsvätejšiu sviatosť hodne prijali a zaslúžili s Ježišom Kristom spojenými byť. Táto prvá modlitba sa pri omši sv. za mŕtvych nehovorí, ani sa pokoj nedáva, z tej príčiny, že títo už pokoj v obcovaní so živými zachovať alebo preukázať nemôžu.

Kňaz prijíma sväté dary s pobožnosťou a úctivosťou, berie telo Ježiša Krista do rúk, bijúc sa v prsia, hovorí slová evanjelického stotníka: "Pane nie som hoden, aby si vstúpil pod strechu moju; povedz len slovo, a bude uzdravená duša moja." Príma najprv pod spôsobom chleba, potom pod spôsobom vína. Kúsky, ktoré zo svätodušnej hostie zostali, pilne zbiera a spolu s najsvätejšou krvou prima.

Ak sa z ľudu niektorí nachádzajú, čo svätú večeru žiadajú, kňaz, potom ako pod obidvoma spôsobmi už bol prijal, prv než vypláchne, ich svätým pokrmom občerstvuje. Je najslušnejšie, aby tí, ktorí s kňazom obetovali, spolu s ním obety účastní boli. Cirkev svätá žiada, aby podľa obyčaje prvých kresťanov pravo veriaci boli tak horliví a nábožní, a hoci kedy sa pri omši svätej nachádzajú, vždy hodne sviatosť oltárnu prijímajú. Ak niekto skutočne neprijíma, nech sa aspoň usiluje duchovným spôsobom prijímať, to jest: nech má aspoň chuť, žiadosť za týmto nebeským pokrmom. A s týmto prijímaním sa piata stránka omše svätej dokonáva.

Poďakovanie

Po užívaní najsvätejšej sviatosti zaviera omši svätej poďakovanie. Poďakovanie sa činí modlitbou, ktorá sa menuje „postcommunio,“ to jest: „po prijímanie; takýchto modlitieb je niekedy viac. Modlitba táto sa vykonáva v mene všetkých, hoci niekedy len sám kňaz prijímal; aby sme z toho poznali: čo sa predtým stávalo, a skrze tie modlitby aby sme povzbudení boli k starodávnej horlivosti. A potom, bárs cez celú omšu sa modlitby a prosby činia najviac za tých, ktorí tam obetujú a prijímajú; predsa aj inší, ktorí tú vieru s pobožnosťou majú, ktorú obetujúci a prijímajúci, bývajú tej obety a prijímania účasti keď sa v jich mene obeta koná.

Keď už omša ku koncu prišla, kňaz, po učinenom poďakovaní, zase ľud pozdravuje slovami: „Pán Boh s vami a slovami: „Ite missa est“, to jest: „Iďte prepustení stať, veriacim dáva dovolenie, odísť; načo všetci odpovedajú; „Nech sú Bohu vďaky“. Pri omši, kde sa, nepraví: „Sláva, Bohu na výsostiach“, na miesto: „Ite missa est“, praví sa; „Benedicamus Domino“, to jest: „Dobrorečme Pánu“; preto že omše, kde sa „Gloria“ nehovorí, znamenajú akýsi duchovný zármutok,v a preto sa aj „Ite missa est“ vynecháva, ktoré niečo radostného v sebe obsahovať sa zdá. Pri omši za mŕtvych sa ono tiež vynecháva, lež na to miesto sa rieka: „Nech odpočívajú v pokoji“; čoho príčinu každý ľahko uhádnuť môže. Všetci spolu s kňazom slovom „Amen“ mŕtvym večné odpočinutie želajú.

Potom bozkajúc oltár, ruky hore pozdvihuje a skladá, ako by žiadajúc od Boha požehnanie; obracia sa k ľudu a ho v mene najsvätejšej Trojice požehnáva. Po danom požehnaní pri omši za mŕtvych nedáva sa požehnanie číta na pravej strane oltára počiatok evanjelia svätého Jána; kde tento učeník obzvlášť o Božstve Ježiša Krista svedectvo vydáva, alebo nejaké inšie podľa času predpísané evanjelium. A týmto sa ten najvznešenejší úkon nášho svätého náboženstva dokonáva.

Úloha Miništrantov

Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať, „posluhovať pri stole“. Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už na úplnom začiatku našej Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili mladí, čestní, ochotne počúvajúci i konajúci chlapci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť.

Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti. Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti, služba Pánovi a služba veriacemu ľudu.

Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom, že vo svätej omši sa sprístupňuje nekravavým spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži, ktorou sa svojmu otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn. Miništrantská služba je anjelská. To, čo konajú anjeli v nebi, to v našich kostoloch, katedrálach a bazilikách vykonávajú miništranti. Sú teda viditeľnými zástupcami anjelov.

Miništrantská služba je posvätná. Vo svätej omši prostredníctvom sviatosti Eucharistie nám Pán Ježiš dáva samého seba. Miništrant, ktorý prisluhuje pri týchto liturgických obradoch, najmä pri svätej omši, vykonáva posvätnú službu, ktorá posväcuje jeho i všetkých veriacich. Miništrovanie je teda služba rozmnožujúca Božie milosti. Miništrantská služba je služba Pánovi.

Pri slávnostnej svätej omši s kadidlom turifer podíde k celebrujúcemu kňazovi, otvorí kadidelnicu, zdvihne ju do takej výšky, aby kňaz bez problémov mohol nasypať z navikuly tymián do kadidelnice. Turifer a navikulár sa postavia na bok a počkajú, kým im po incenzovaní oltára kňaz kadidelnicu nevráti.

Počas incenzovania prítomných veriacich miništrantov stojaci po pravej strane kňaza prinesú ampulku s vodou, misku a šatôčku (lavabo). Jeden miništrant pridržiava misku pod rukami kňaza a súčasne zhora mu naleje trochu vody. Druhý miništrant podá kňazovi rozprestreté lavabo.

Význam Lamania Chleba

Lámanie chleba patrí k najstarším zvykom liturgie a pripomína ustanovenie Eucharistie pri poslednej večeri. Hostia je lámaná na tri strany a kúsok z nej sa vpúšťa do kalicha. Je dôležité mať na zreteli, že kedysi mali iný tvar chleba ako my dnes. Keby sme mali náš chlieb, tak by nebolo lámanie chleba, ale krájanie.

Ježiš vzal chlieb, požehnal ho, lámal a dával učeníkom, čo bol slávnostným úvodom do hostiny. Láme ju na tri strany. Kúsok z tej čiastky, ktorú v ľavej ruke drží, púšťa do kalicha, vraviac: „Pokoj Pána buď vždycky s vami, ktorými slovami prosí za pokoj, to jest: za jednotu a dokonalú lásku, aby on a všetci Baránka nepoškvrneného hodne prijímať mohli.

Zmiešanie Tela a Krvi

Po pustení čiastky sv. hostie do kalicha, kňaz praví: "Toto zmiešanie posväteného tela a krvi Pána nech nám prijímajúc slúži k životu večnému." Zmiešanie toto sa činí preto, aby sme zreteľnejšie poznali, že telo a krv Ježiša Krista je len jedna sviatosť.

Po tomto sa kňaz hneď bije v prsia tri razy, a pri každom udelení praví modlitbu: „Ó, Baránok Boží! ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami“ pri treťom ale, namiesto: „zmiluj sa nad nami, praví: „daj nám tvojho svätého pokoja.“

Prijímanie Veriacich

Ak sa z ľudu niektorí nachádzajú, čo svätú večeru žiadajú, kňaz, potom ako pod obidvoma spôsobmi už bol prijal, prv než vypláchne, ich svätým pokrmom občerstvuje. Zaiste ani není súcejšieho času k prijímaniu veriacich, ako je tento; preto že je najslušnejší, aby tí, ktorí s kňazom obetovali, spolu s ním obety účastní boli. Táto bývala obyčaj u starodávnych kresťanov; aj Cirkev svätá žiada (C. Trid. S. 22. c. 6.), aby podľa obyčaje prvých kresťanov pravo veriaci boli tak horliví a nábožní, a hoci kedy sa pri omši svätej nachádzajú, vždy hodne sviatosť oltárnu prijímajú. A preto, ak niekto skutočne neprijíma, nech sa aspoň usiluje duchovným spôsobom prijímať, to jest: nech má aspoň chuť, žiadosť za týmto nebeským pokrmom.

Význam Modlitieb Pred a Po Prijímaní

Hneď pred prijímaním kňaz, hlboko sklonený, sa modlí tri modlitby k Ježišu Kristu. V prvej ho prosí: aby ráčil svojej svätej Cirkvi pokoj a jednotu udeliť. Po dokonanej tejto modlitbe, pri slávnych omšiach sa zachováva tá obyčaj, že sa dáva pokoj. Prv, než ho dáva kňaz, bozkáva oltár, v ktorý znamená Krista, ako by od neho bozk pokoja obdržal.

Po užívaní najsvätejšej sviatosti zaviera omši svätej poďakovanie. A čo môže byť spravodlivejšieho, ako: aby sme po užitom tak velikom dobrodení, vďačnosť našu naproti Bohu preukázali? Preto svätí otcovia horlivo napomínali kresťanov, aby pred poďakovaním zhromaždenie nezanechali.

Záverečné Obrady

Záverečné obrady svätej omše sú požehnanie a prepustenie. Po prepustení veriacich kňaz podíde do stredu oltára, miništranti sa zoradia tak, ako boli pred oltárom na začiatku svätej omše.

Tabuľka: Úkony pri Slávení Svätej Omše

Záver

Kalich a hostia sú základné prvky katolíckej liturgie, ktoré symbolizujú telo a krv Ježiša Krista. Ich správne používanie a úcta k nim sú nevyhnutné pre hlboké prežívanie svätej omše a duchovné obohatenie veriacich.

tags: #knaz #drzi #kalich #a #hostie