Mons. Dušan Kolenčík: Životopis a Pôsobenie v Trnavskej Arcidiecéze

Jún je mesiac, keď Cirkev na Slovensku tradične prijíma do svojich služieb nových kňazov. V roku 2020 bol menovaný Svätým Otcom Františkom za pápežského kaplána Dušan Jurák, Ladislav Tóth a Stanislav Vojtko.

Medzi týchto kňazov patrí aj Mons. Dušan Kolenčík, významná osobnosť Trnavskej arcidiecézy. V tomto článku sa pozrieme na jeho život a pôsobenie.

Kňazské svätenie. Zdroj: sacr.sk

Kňazské Vysviacky a Novokňazi

Väčšina kňazských vysviacok pripadla na 16. júna. Pre službu v Košickej arcidiecéze boli 16. júna v Dóme sv. Košický arcibiskup metropolita Bernard Bober v homílii povedal, že je to tak pre nich, ako aj pre nás všetkých, veľký Boží dar. „Kňaz má byť muž, ktorý stelesňuje svätosť. To je to prvé, čo od kňaza možno očakávať. Milí novokňazi, vy ste naša radosť a nádej pre budúcnosť a život našej Košickej arcidiecézy. V každodennom živote na vás čaká veľa ľudí. Žite z Eucharistie! Slávte ju s najväčšou úctou a tak, ako to chce Cirkev. Správna kňazská spiritualita je vždy otvorená pre iného, a preto je dôležité, aby sme sa ako kňazi jeden o druhého starali.

Od soboty 16. júna má Spišská diecéza štyroch novokňazov. V Katedrále sv. Poslal ich do služby Spišskej diecéze s odkazom: „Každý z vás ste sa presvedčili: Ježiš ma volá. On sám kráča po tejto ceste so mnou, aby som mohol splniť to, čo odo mňa očakáva a čo mu sľubujem. Odteraz doslovne s ním budete žiť. Bývať u neho. Na Pána je spoľahnutie. On pôjde s vami celým vaším životom, takže nikdy nebudete sami. On dá rast vašej sejbe, ktorú budete konať v jeho mene.

Z Katedrály sv. Emeráma vyšlo 16. júna päť novokňazov pripravených na službu v diecéze. Je predsa správca Božích tajomstiev. Preto kňaz má byť skôr solidárny s hriešnikmi, lebo aj sám potrebuje odpustenie. Upozornil na to, že záujmy sveta sú iné ako je Božie kráľovstvo. „Spôsob, ako sa stať skutočne dobrými a svätými už tu na zemi, spočíva v prijímaní všetkého, akoby to pochádzalo priamo z Božích rúk.“ (Sv. A v prijatí Božej vôle sa 9. O týždeň neskôr 16. júna v tom istom kostole piati kandidáti kňazstva povedali „tu som“ pre službu Bohu a ľuďom. Otvorili svoje ruky a srdcia, aby prinášali obetu a aj sa obetovali. Obe svätenia vyslúžil banskobystrický biskup Marián Chovanec, ktorý povzbudil v nasledovaní Krista spolu s Máriou.

V Katedrále svätého Jána Krstiteľa 16. Ľubomír Urbančok prijal skrze vkladanie rúk a konsekračnú modlitbu trnavského arcibiskupa Jána Oroscha sviatosť kňazstva. Na záver si arcibiskup Orosch pokľakol pred novokňazom Ľubomírom Urbančokom, aby z jeho rúk prijal novokňazské požehnanie. V Kostole Sedembolestnej Panny Márie 16. júna prijali z rúk žilinského biskupa Tomáša Galisa kňazské svätenie traja kandidáti. Miroslav Crkoň, Pavol Franek a Ivan Moďorosi budú slúžiť pre veriacich v Žilinskej diecéze. O deň skôr žilinský biskup vysvätil v terchovskom Kostole sv.

Menovanie za Pápežského Kaplána

Svätý Otec František po takmer štyroch rokoch zaradil ďalších kňazov Trnavskej arcidiecézy medzi svojich kaplánov. Kňazov vsdp. Dušana Juráka, vsdp. kanonika Ladislava Tótha a vsdp. kanonika Stanislava Vojtka vymenoval 9. novembra 2020 za pápežských kaplánov. Menovacie dekréty o udelení titulu "Capellanus Sanctitatis Suae" (kaplán Jeho Svätosti) im odovzdal trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch počas predpoludňajšej svätej omše slávenej v arcibiskupskej Kaplnke povýšenia Svätého kríža v Trnave. Všetkým menovaným prináleží aj právo nosiť titul „monsignor“ (Mons.).

Mons. Dušan Jurák v súčasnosti pôsobí ako výpomocný duchovný vo farnosti Nové Mesto nad Váhom, Mons. Ladislav Tóth, ktorý je zároveň biskupským vikárom pre katechizáciu a školstvo, tiež kanonikom Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave, pôsobí ako farár farnosti Diakovce. Nakoniec Mons. Stanislav Vojtko, tiež kanonik Kolegiálnej kapituly sv.

Dušan Kolenčík: Kancelár a Hovorca Arcidiecézy

Trnava, 17. decembra (TK KBS) - Medzi významných kňazov Trnavskej arcidiecézy patrí aj vdp. Dušan Kolenčík, ktorý pôsobí ako kancelár a hovorca arcidiecézy. Jeho prínos pre arcidiecézu je neoceniteľný, a preto bol poctený menovaním za honorárneho kanonika.

Dňa 24. júna 2022, pri príležitosti storočnice vzniku Trnavskej apoštolskej administratúry, arcibiskup Ján Orosch menoval štyroch nových honorárnych kanonikov. Medzi nimi bol aj vdp. Dušan Kolenčík, kancelár a hovorca arcidiecézy. Okrem neho boli menovaní aj vdp. Blažej Čaputa, farár dekan v Novom Meste nad Váhom, vdp. Attila Jozsa, farár dekan v Hurbanove, a vdp. Ján Vido, notár - arcidiecézny ekonóm.

Slávnostné Menovanie

Počas slávnosti v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave si títo kňazi prevzali menovacie dekréty a insígnie z rúk arcibiskupa Jána Oroscha. Arcibiskup Orosch priznal, že Cirkev aj arcidiecéza potrebujú pomocníkov, keďže „biskup starne a sily nestačia“ - preto sa teší na takýchto šikovných pomocníkov. Slávnosť ukončili apoštolským požehnaním arcibiskupa a pápežskou hymnou.

Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Zdroj: trnava.dnes24.sk

Duchovný Pastier a Misijná Činnosť

V mesiaci októbri sa pozornosť v našej Katolíckej cirkvi okrem Panny Márie, našej nebeskej Matky a modlitby svätého ruženca každoročne sústreďuje aj na misie a misijnú činnosť. Bratia Saleziáni na mesiac október v edícii VIERA DO VRECKA, vydali knižočku Ovocie misií. (č.103) Môže inšpirovať aj nás kňazov, aby sme si pripomenuli dôležitosť homiletickej, či kazateľskej činnosti v našej pastoračnej službe, aby aj ona prinášala primerané ovocie. Vieme, že to nezávisí len od nás, ale je našou úlohou sa o to pričiniť v čo najväčšej miere podľa našich daností a schopností. Verím, že aj toto zamyslenie nás povzbudí.

V uvedenej knižočke sa hovorí „Toto je podstata misií. A ďalej: „Ježiš je prvý misionár. Boh Otec, ktorý je Láska, nám posiela svojho milovaného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí. Ježiš nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním dáva možnosť začleniť sa do tejto lásky a skutočne ju prežívať. Toto sa plne uskutočnilo, keď nám Syn zoslal Otcov Dar - Ducha. V tomto nádhernom pohybe, nachádza misia svoju podstatu, svoj pôvod aj dôvod. Každý, kto sa dostane do blízkosti Boha, koho osloví jeho tajomstvo, jeho život, jeho láska, stáva sa časťou tohto pohybu, poslania, misie. Prijíma a prežíva Boha ako Lásku, Syna aj Ducha. Prijatá láska v nás potom spôsobuje, že sa o ňu chceme deliť. Toto je príbeh apoštolov.“ (str. 29) „Dostali sme sa tak k podstate toho, čo je misia. Osobné, radostné a smelé svedectvo o tom, že sme stretli Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych a ktorý sa stal naším blízkym priateľom.“ (str. 33) „Ak sme zažili Ježišovu lásku, nemôžeme sa o ňu nedeliť. Nemôžeme nehlásať. Nemusíme to však robiť s napätím až agresivitou a nemusíme si ani zúfať kvôli tým, ktorí ostanú k tomuto posolstvu ľahostajní alebo ho odmietnu. Duch Svätý spôsobom známym Bohu, dáva všetkým možnosť zúčastniť sa na Ježišovom veľkonočnom tajomstve.“ (str. 37)

Vo svetle týchto slov, sa drahí bratia kňazi a diakoni, všetci môžeme cítiť tak, že sme účastní našimi homíliami, kázňami či príhovormi, na prinášaní ovocia misií veď nimi hlásame Ježišovo evanjelium.

Na stretnutí kňazov jubilantov, či už výročí vysviacky alebo životných jubileí, bol poverený povedať príhovor pri slávení Eucharistie najmladší z nich. Pred touto slávnosťou sa pýtal jedného zo starších monsignorov: „Otče, veď ani neviem, o čom mám hovoriť. Mons. mu odpovedal: „Hovorte o tom, čo dnes ľudia najviac potrebujú.“ „A čo potrebujú najviac?“ - opýtal sa mladý kňaz. Mons. mu odpovedal: „Trocha lásky a porozumenia.“

Táto epizódka mi zišla na um, keď mi náš spolubrat Gustáv povedal, aby som dnes kázal, lebo som z vás, milí spolužiaci a bratia biskupi, kňazi a diakon, najmladší. A keďže aj dnes pociťujeme veľmi v ľudskej spoločnosti práve veľký deficit skutočnej nefalšovanej lásky a tak veľmi chýba vzájomné porozumenie, dovoľte, aby som k tomuto povedal niekoľko slov na povzbudenie nám všetkým tu prítomným, okrem nás duchovných, aj vám, drahí veriaci.

V dnešnej liturgii sa nám predstavuje veľká a významná osobnosť - svätý Ján Krstiteľ. Prežívame slávnosť jeho narodenia. Pri tejto príležitosti nám svätý Lukáš opisuje udalosti jeho rodiny a príbuzných, ktorí sa pýtajú: Čím len bude tento chlapec?“ A vo verši pred evanjeliom sme počuli od toho istého autora slová, ktoré môžu byť a sú odpoveďou na túto otázku: „Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána a pripravíš mu cestu.“ Povedal ich jeho otec Zachariáš, hneď po jeho narodení, ako sa mu rozviazal jazyk, lebo vieme, že predtým onemel, keď zapochyboval o anjelovom zvestovaní. Ešte prv však napísal: Ján je jeho meno. A meno Ján znamená Boh je milostivý. To plne vystihuje aj poslanie Jána Krstiteľa. Vieme totiž veľmi dobre, že on s láskou plnil svoje poslanie, keď pripravoval srdcia ľudí na prijatie Ježiša Krista. Vyzýval ich k obráteniu a zanechaniu všetkého, čo bolo v rozpore s Božou vôľou. Veľmi dobre poznáme jeho povzbudenia, keď sa ho pýtali čo majú robiť. Zástupom povedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne.“(Lk 3, 11) Mýtnikom zasa, keď sa mu dávali pokrstiť hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili.“ (Lk 3, 13) A vojakom na tú istú otázku odpovedá: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ (Lk 3, 14) Dokonca nevynechal ani samotného kráľa Herodesa, keď ho otvorene napomína: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata.“ (Mk 6, 18) Toto všetko Ján hovoril s veľkou láskou a oddanosťou svojmu poslaniu, lebo mu záležalo na tom, aby sa ľudia obrátili a zostávali verní Bohu a boli otvorení pre prijatie Spasiteľa ktorý prichádza po ňom a ktorému on nie je hodný rozviazať remienok na obuvi a ktorý sa stal Božím Baránkom pre celú ľudskú rodinu. Takto Ján Krstiteľ naplnil aj predpoveď svojho otca Zachariáša - pripravíš mu cestu.

Pripravovať cestu Pánovi, je milí bratia a sestry veľká úloha aj pre každého z nás, a ešte viacej pre nás, drahí bratia v duchovnej službe, ktorí sa tu stretávame po 41 rokoch našej kňazskej vysviacky. Teším, sa, že môžeme dnes vzdávať vďaku a chválu nášmu Pánovi, za dar kňazstva, v ktorom dúfam, sme sa usilovali zo všetkých síl s Božou pomocou uskutočňovať jeho lásku a približovať ju i svojim veriacim v duchu tých slov, ktoré povedal ako poďakovanie na záver našej kňazskej vysviacky otcovi arcibiskupovi Júliusovi Gábrišovi práve náš hostiteľ a váš duchovný otec, bratia a sestry, dp. Marián: „Najdôstojnejší otec biskup! V tejto chvíli keď ste nás vysvätili za Kristových kňazov, Kristových spolupracovníkov, môžeme povedať - stávam sa nielen nástrojom, ale živým predĺžením, nie necitlivým, nereagujúcim na bolesť, na utrpenie, na radosť, na sklamanie. Nie takýmto nástrojom, ale nástrojom ktorý reaguje na všetko, čo ho obklopuje, čo sa ho dotýka. Stali sme sa skutočne živým predĺžením Kristovým v tomto svete. ... Aj v tejto chvíli nesľubujeme, ale prosíme nášho nebeského Otca, aby sme mohli v každej našej životnej situácii, i vtedy keď prídu na nás sklamania, znechutenia, povedať so svätým Pavlom - Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“

Otec arcibiskup na to reagoval povzbudením pre nás pred požehnaním okrem iného aj týmito slovami: „Pred týždňom sme oslavovali Srdce Kristovo ako symbol Božej lásky. Pri tomto tajomnom prameni si máme ohrievať svoje srdcia všetci kresťania katolíci; ale najmä si musíme ohrievať svoje srdcia my, kňazi. ... Preto ja vám, drahí duchovní synovia úprimne prajem, aby vaše srdcia boli ohriate láskou Kristovou, aby ste sa stávali vždy svätejší a svätejší kňazi, aby ste rástli tak, ako mi to sľuboval ten váš zástupca, že chcete rásť, nechcete zaostávať. Je potrebné, aby ste rástli vo svätosti. Vo svätosti, v zbožnosti a potom intenzívnejšie a intenzívnejšie budete ohrievať svoje prostredie Kristovou láskou, ktorá bude prúdiť z vašich kňazských sŕdc. Úprimne vám ešte raz prajem, aby ste sa všetci stali dobrými, svätými kňazmi, kňazmi podľa Srdca Kristovho. Vo svojom srdci si dajme otázku - som stále takýmto kňazom?

Krátko po našej vysviacke v októbri 1978 bol zvolený za pápeža Karol Wojtyla, teraz už svätý Ján Pavol II. Ku láske kňaza nás povzbudzuje apoštolskom liste Pastores dabo vobis, takto: „Od Pána Ježiša sa možno naučiť láske nie ako remeslu, ale ako umeniu žiť životom jeho pokorného, tichého a milujúceho Srdca. Čo ešte treba doplňme v našej kňazskej, biskupskej či diakonskej službe aby aj o nás platilo, čo povedali o svätom Vincentovi: „Aký musí byť Boh dobrý, keď už tento jeho kňaz je taký dobrý.“ Želám nám všetkým, aby naše srdcia boli čoraz viac a viac plné Kristovej lásky, z ktorej bude prameniť aj naše porozumenie voči ostatným blížnym.

V pravidelnej rubrike Daniel Dian Výročia v októbri 2019 pripomína významne výročia osobností a udalosti: výročie Vincenta Hložníka, sedemdesiate výročie prvých tajných biskupských svätení: Františka Tomáška a Štefana Barnáša, ako aj päťdesiate výročie úmrtia dlhoročného šéfredaktora a redaktora Katolíckych kázni a Duchovného pastiera Karola Kőrpera /Zrínskeho/. V rubrike DUCHOVNÝ ŽIVOT mladý kňaz člen Misijnej spoločnosti nám ponúka záverečnú časť príspevku Evanjeliové rady a štvrtý vincentínsky sľub v procese utvárania identity kňaza Martin Weis nám opäť otvára bohatú studnicu myšlienok biskupa, trpiteľa za vieru v ČSSR českobudějovického biskupa Josefa Hloucha Nad mši svatou nemá lidstvo nic světějšího - služebník Boží Josef Hlouch a svátostné kněžství - druhá časť. Patrik Maturkanič ponúka kňazom článok Deset pastoračních rad duchovního doprovázení aneb jak vést svěřené duše. Od ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu uplynie v decembri už 54 rokov, ale stále je aktuálne a dobré, že v rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL - STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ nám ho pomáhal Jozef Jurko naozaj objavovať a aktualizovať v siedmych príspevkoch s názvom Koncilová svätá sloboda ako znamenie čias pre svet.

Slovensko má, napriek neustálemu spochybňovaniu, mnohé osobnosti, ktoré oslovujú svojimi postojmi svet. Jednou z nich je aj Ján Figeľ, ktorý od 6. mája 2016 je osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Všetkým ponúka príspevok pod názvom Náboženská sloboda vo svete, ktorá nie je stále právom každého človeka. Ondrej Nagy a Peter Holec nám ponúkajú preklad príhovoru Svätého Otca Františka k členom Tribunálu Rímskej Roty pri príležitosti otvorenia nového súdneho roka. Dvaja doktorandi na KUL-e v Lubline predkladajú čitateľovi nášho periodika časť ich práce: Ján Sitár: Alkoholizumus nupturienta a neplatnosť manželstva - druhá časť; Miloš Zárecký OT: Rektor kostola.

Šéfredaktor časopisu Daniel Dian v úvodníku pod názvom Výročia v septembri 2019 a tajne svätených biskupov v roku 1949, evanjeliové rady, svätá omša, reflexia, koncilová svätá sloboda, právo, homílie a nové knihy, píše: „Dlhý nadpis septembrového editoriálu, a ešte väčší záber rozvinutých tém. Význam printových médií nemožno podceňovať, napriek neustále rýchlo sa rozvíjajúcim elektronickým médiám. Po prázdninách dostáva čitateľ do rúk nové číslo Duchovného pastiera. Mesiac september má iste veľmi veľa výročí, na ktoré by sme nemali zabúdať, ale časopis svojim rozsahom nedokáže ich naplno priblížiť. Neprehliadnuteľný je dátum 8. september 1619, deň v ktorom ľudská zloba a neznášanlivosť pripravila o život vynikajúce osobnosti tej doby, ktoré žiaria však dodnes. Ich sláva je súčasťou nášho života a hlavne darom. Ide o svätých košických mučeníkov. Ich život je pre nás výzvou aj dnes k ich nasledovaniu, ale ich smrť je varovaním pred prechovávaním hnevu a nenávisti. Odhaľovať pravdu a pomocou nej brojiť proti akejkoľvek zlobe a diktatúre je nesmierne dôležité aj dnes, keď sme svedkami v spoločnosti nielen u nás, ale v celej Európe ba v celom svete, nárastu sily pohrobkov totalitných diktatúr, ale aj rôznych fanatických náboženských skupín. Preto si potrebuje všímať tie osobnosti, ktorých jediným hriechom bolo, že sú veriacimi a katolíckymi biskupmi. Nehľadelo sa na ich vzdelanosť, na ich sociálne účinkovanie a blahodárny vplyv na spoločnosť, a boli to vynikajúce osobnosti nielen Cirkvi, ale aj národov. Kajetán Matoušek, František Tomášek, Ladislav Hlad, a Štefan Barnáš, biskupi, ktorých spájal rok 1949 a ich tajné vymenovanie a vysvätenie za biskupov.

V rubrike DUCHOVNÝ ŽIVOT mladý kňaz Dominik Pavol CM v článku Evanjeliové rady a štvrtý vincentínsky sľub v procese utvárania identity kňaza v tretej časti ponúka náčrt charizmy sv. Vincenta de Paul, ktorého relikvie budú putovať od tohto mesiaca po Slovensku. Vzácnu osobnosť českobudejovického biskupa Josefa Hloucha nám jeho úvahou Nad mši svatou nemá lidstvo nic světějšího - Služebník Boží Josef Hlouch a svátostné kněžství (- prvá časť) približuje postulátor jeho blahorečenia Martin Weis. Pred desiatimi rokmi sme prežívali z rozhodnutia vtedajšej pápeža Benedikta XVI. Rok sv. Pavla. K jeho prežívaniu a významu sa vracia v príspevku Rok sv. Pavla - reflexia po desiatich rokoch kňaz Žilinskej diecézy Ľubomír Majtán. Jozef Jurko v pravidelnej rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL - STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ v článku Koncilová svätá sloboda ako znamenie čias pre svet - šiesta časť reaguje na aktuálnu tému rezonujúcu v spoločnosti - sloboda. V júnovom čísle sme venovali pozornosť dvom príspevkom z oblasti práva a jeho dopadu na náš život. Obidva majú dokončenie v tomto čísle nášho periodika Radko Šaškovič: Poruchy osobnosti a platnosť manželstva - druhá časť. Branislav Trubač: Základné zásady sekulárneho a kánonického trestného konania - druhá časť.

Menovanie Dušana Kolenčíka za honorárneho kanonika je zaslúženým ocenením jeho dlhoročnej a obetavej služby Cirkvi. Jeho práca ako kancelára a hovorcu arcidiecézy je neoceniteľná a jeho prínos pre duchovný život veriacich je nesporný. Nech je jeho príklad inšpiráciou pre všetkých kňazov a veriacich na Slovensku.

Prehľad Dôležitých Mien a Funkcií

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad niektorých dôležitých mien a funkcií v kontexte Trnavskej arcidiecézy a kňazských pôsobísk:

tags: #knaz #dusan #kolencik