Tento článok sa zameriava na život a pôsobenie kňaza Jozefa Gnipa, jeho cestu ku kňazstvu, prácu v rôznych farnostiach a jeho angažovanosť v rómskej komunite.
Ilustračný obrázok vysviacky kňaza.
Dekan Jozef Gnip je významnou osobnosťou Košickej arcidiecézy. Jeho prínos pre arcidiecézu je nezanedbateľný, o čom svedčí aj jeho aktívna účasť na podujatiach spojených s významnými cirkevnými sviatkami a osobnosťami.
V deň vyhlásenia bl. Jána Pavla za svätého farnosť Návštevy Panny Márie otvorila v múzeu v Trebišove výstavu Svätorečenie Jána Pavla II. Prehliadku otvoril dekan Jozef Gnip prednáškou Svätý Ján Pavol II. a Košická arcidiecéza. Jeho prednáška "Svätý Ján Pavol II. a Košická arcidiecéza" bola súčasťou otvorenia výstavy venovanej svätorečeniu Jána Pavla II. v múzeu v Trebišove.
V prešovskej športovej hale sa stretla mládež Košickej arcidiecézy so svojím arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom. Mottom tohtoročného arcidiecézneho stretnutia bola myšlienka "Blahoslavení chudobní v duchu lebo ich je nebeské kráľovstvo", ktorú vybral pre tento rok Svätý Otec František.
Jozef Gnip aktuálne pôsobí vo farnosti Vyšný Hrušov v okrese Humenné. V roku 1994 bol vysvätený za kňaza, teda už je to 27 rokov. Odvtedy sa v rámci pastorácie venoval nielen deťom a mládeži, ale aj Rómom.
Pôsobenie Jozefa Gnipa v rôznych farnostiach
Jeho cesta za tie roky kňazstva bola dlhá a prešiel rôzne miesta:
- Snina
- Ohradzany (okres Humenné)
- Kňazský seminár Karola Boromejského v Košiciach
- Trebišov
- Vyšný Hrušov
„Oznámil mi dekan: „Jožko, budeš preložený“, opýtal som sa, že kam a odpoveď ma prekvapila: „Do Sniny,“ povedal. „Do Sniny, veď to je domov,“ bola moja prvá reakcia. Odtiaľ mám veľmi dobré spomienky najmä na prácu s deťmi. Napríklad na sv. Mikuláša.“ Ďalšou farnosťou bola obec Ohradzany v okrese Humenné, kde viedol k pastorácii deti a mládež a zotrval v nej štyri a pol roka.
„V roku 2000 som už putoval do Kňazského seminára Karola Boromejského v Košiciach, ktorý mi takisto učaroval. Bola to náročná práca, ale veľmi obohacujúca. Tam ma hneď vyzvali, aby som študoval.“ Ako dodal, študoval dva roky v Krakove, kde nadobudol veľa odborných poznatkov. „Tam som bol veľmi prekvapený, krásny historický kostol, obrovský kláštor - paulínsky. Budovy, ktoré dýchajú históriou. Zbadal som tam najmä pastoračnú činnosť. Ako pre špirituála to bolo pre mňa jednoduché.“
„Naši cirkevní historici ma povzbudzovali, aby som to spísal, lebo čo je napísané, ostáva. A tak vznikla tretia publikácia, ktorá v tomto čase má vyjsť, som za to vďačný. Môžem povedať, že ďakujem aj za to, že som mal takú príležitosť.“ V trebišovskej farnosti sa venoval aj rómskej komunite, chcel medzi nich priniesť Krista a rozmýšľal ako.
„Vytvorila sa procesia, bolo v nej okolo 200 ľudí, najmä deti a bolo to spontánne. Tak to bol taký hlavný zámer. Ale bol som aj zvedavý, ako táto komunita slávi Vianoce, zistenie ma prekvapilo.“
„Dodnes mám a sa o nich starám. Drevo som im zabezpečil, šatstvo, vybavil som im občianske preukazy, rodné listy. Nedostávajú nič, nemajú žiadny príjem a majú aj po 16 detí. My kresťania nemôžeme ostať k tomu ľahostajní, ale zase máme robiť len veci v rámci svojich možností. Ja som cítil za nich zodpovednosť, keďže som bol ich farár. Chodil som, môžem povedať, že aj provokatívne, aby som poukázal na ten problém aj pred mestom, aj pred verejnosťou.“
„Tu mám zase viac priestoru, na život strávený viac s Bohom. Takisto som prišiel tu, čosi som si prečítal z kroniky a pýtal som sa ľudí, čo potrebujú, ako im môžem pomôcť, čo pre nich môžem urobiť. Najprv sme dali do poriadku farskú budovu, aby som mal kde bývať. Potom povedali, že by chceli do chrámu nové liturgické predmety, ako monštranciu či kalichy.“
„Je tam 352 výtlačkov, tak som to všetko spísal, každú knihu v latinčine, nemčine, maďarčine, francúzštine, češtine, v slovenčine. A každú som prelistoval, aby som napísal takú stručnú charakteristiku.“
„Mne sa zdá, že my sa búrime, že nie sme veľmi pokorní. Akosi sa nechceme dať pokoriť, lebo pokoru získame len pokorovaním sa. Sme vzdorovití, nadávame na vládu, na systém, na demokraciu a nič. Je za nami druhá Veľká noc, ktorú sme kvôli pandémii nemohli sláviť tak, ako sme na to boli po iné roky zvyknutí. Obrady a sväté omše sme sledovali online a kostol sme mohli navštíviť iba v prípade individuálnej modlitby. „Keď nám chýba kostol, to je taký dobrý signál a dobrý poznatok, že my sme tu mali čosi hodnotné a teraz tá hodnota nám chýba. Silnejší ostanú, slabší odpadnú, prirodzený výber aj v tej možno nadprirodzenej činnosti to platí.“
Cesta Jozefa Gnipa ku kňazstvu
Na základnej vojenskej službe, keď mal približne 20 rokov, mu začali napadať prvé myšlienky byť kňazom. „A možno by bolo ešte lepšie zmierňovať nielen chudobu tela alebo hmotnú, ale aj chudobu ducha. Tá myšlienka, že niekedy by som sa mal stať kňazom, ma desila. Ja by som mal byť kňazom, veď toľko je dobrých chlapcov a ja nie som ten naj. Tak zase nasledoval proces rozmýšľania.“ Diskutoval s nimi, premýšľal nad tým, čo je v živote dôležité a v 22 rokoch, po skončení vojenčiny, sa rozhodol stať sa jedným z nich.
„Napísali sme prihlášku, podali ju na Teologickú fakultu do Bratislavy, ale neprišla odpoveď alebo prišla zamietavá, nakoľko nie je dostatok miesta. „Vo svojom vnútri prežívam trpké chvíle, ponúkam svoju životnú žertvu, obetu a oni nemajú záujem.“
„Stále som si počítal a utešoval sa, že ako ten rok strávim. Hovoril som si, tak v jeseni budeme vyberať zemiaky, potom prídu Vianoce, vo februári už treba písať prihlášku a potom som už len čakal.“ Kvôli revolúcií boli v kňazskom seminári iba rok. „Po prvom ročníku sme sa zase rozdelili. Väčšinou každý išiel do svojej diecézy. My sme išli na Spišskú Kapitulu.“
„Vola ma Pán, aby som bol kňazom?“
Farnosť Muráň: História a pôsobenie kňazov
Prvá písomná zmienka o obci Muráň pochádza z roku 1321, kým kostol v Podmuráni sa spomína až v historických dokumentoch z r. 1555. Farnosťou sa Muráň stal v roku 1797. Dovtedy bol filiálkou Muránskej Dlhej Lúky. Keď Koháryovci v r. 1759-1761 chrám zväčšovali, dobudovali aj vežu. Takto vynovený katolícky kostol bol zasvätený sv. Jurajovi, mučeníkovi, ktorého liturgická spomienka pripadá na 24. apríla.
Na zdokumentovaní a spracovaní novodobej histórie farnosti Muráň sa pracuje. Od r. 1797, keď sa stal Muráň farnosťou, sa v tejto prevažne katolíckej obci (70%) vystriedalo 29 kňazov vo funkcii farár alebo administrátor. Kaplána Muráň nikdy nemal, ani odkedy pod správu muránskeho farára spadá pastorácia v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n. o.
V Muráni pôsobil rekordných 27 rokov, aj počas 2. svetovej vojny. V r. 1924 posvätil zvony pred ich umiestnením vo veži. V r. 1950-52 bol farárom v Mur. V Muráni bol najprv krátko v r. 1951, v 52. roku sa vrátil na celých 20 rokov do Muráňa. V r. 1950-52 bol farárom v Mur. Liturgická reforma po DVK. Oprava kostola po 2. svetovej vojne; Najvýraznejšia kňazská osobnosť muránskej farnosti. Bol farárom na Muránskej Hute. Trpiteľ pre vieru. V r. 1976 bol na neho vydaný zatykač, bol nespravodlivo odsúdený a väznený komunistickým režimom na päť rokov za „protištátnu činnosť“, ako sa vtedy označovalo vykonávanie pastorácie. Mladý horlivý kňaz, dal si záležať na kráse a dôstojnosti liturgie, zaviedol spievanie žalmov; birmovka 1978; zomrel v r. V r. Posviacka novej fary v r. 1995 za prítomnosti Mons. E. Do Muráňa bol preložený z Heľpy po takmer 20 rokoch; birmovka 2016; zomrel 28. Zastupoval 9 mesiacov počas choroby i po smrti p. f. Gnipa. Prišiel do Muráňa po 10 r.Od 1. septembra 2025 poverený excurrendo spravovať Farnosť Muráň, Muránsku Hutu a Prednú Horu popri Farnosti Tisovec. Prijal vo farnosti sestry CJ, ktoré od novembra 2025 pôsobia v Misijno-pastoračnom centre Muráň. Spustenie webu Farnosť Muráň v spolupráci s PAMOZ Muráň; tretí beneičný koncert (br.
Mgr. 29. október 1959; Dlhé nad Cirochou, okr. Dátum a miesto vysvätenia : 17. 28. marec 2019; Muráň, okr. Revúca, poch. Životopis: Po skončení štúdia teológie na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte bol 17. júna 1984 vysvätený v Bratislave za kňaza Rožňavskej diecézy. Ako kaplán pôsobil v Rožňava, v rokoch 1985 -1987 absolvoval základnú vojenskú službu. V rokoch 1987 - 1990 bol farárom v Muránskom Hute. V r. 1990 bol kaplánom v Heľpe, kde sa po roku stal farárom. Od r. Zádušná svätá omša za zosnulého bola v nedeľu 31. marca 2019 o 15:30 h vo farnosti Muráň. Svätá omša spojená s pohrebnými obradmi bude nasledujúci deň, v pondelok 1. apríla 2019 o 11:00 h v jeho rodisku vo farnosti Dlhé nad Cirochou, kde bude pochovaný.
Farnosť Prešov - sv. Mikuláša: História a zoznam pôsobiacich kňazov
Kostol sv. Mikuláša v Prešove.
Z dejín farnosti:
- 12. storočie - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Prešov
- Od ? do 21. 7. 1773 - farnosť v správe rehole jezuitov (Societas Jesu).
- Od 1773 - farnosť v správe diecéznych kňazov menovaných jágerským, neskôr košickými biskupmi.
- Od 1. 7. 1995 sa z dôvodu erigovania novej farnosti Prešov - Kráľovnej pokoja zmenil názov farnosti na Prešov - sv. Mikuláša!
Zoznam pôsobiacich farárov:
| Meno a priezvisko | Funkčné obdobie |
|---|---|
| Alexander Dienes | 1836 - † 17. 9. 1869 |
| Andrej Pletényi | 1870 - 1901 |
| Vojtech Zaborovský | 12. 3. 1903 - † 11. 2. 1937 |
| Štefan Hések | 10. 2. 1939 - 28. 2. 1951 |
| Tibor Umstädter | 1. 10. 1968 - 30. 4. 1970 |
| Ján Onderův | 1. 5. 1970 - † 22. 7. 1977 |
| Jozef Šesták | 15. 7. 1971 - † 20. 8. 2009 |
| Matej Babčák | 1. 7. 1990 - 30. 6. 2001 |
| Stanislav Stolárik | 1. 7. 2001 - 24. 3. 2004 |
| Peter Sepeši | 25. 3. 2004 - 30. 6. 2004 |
| Juraj Rendeš | 1. 7. 2004 - 30. 6. 2009 |
| Jozef Dronzek | 1. 7, 2009 - dodnes |
Zoznam pôsobiacich kaplánov:
- Ján Barvulský (1847 - 1851)
- Ján Hajtinger, st. (1847 - 1855)
- Bartolomej Vavrinec Merse (1849 - 1851)
- Andrej Sikorský (1849 - 1855)
- Anton Kasanický (1855 - 1863)
- Ján Zvolenský (1857 - 1859)
- Anton Majoroš (1859 - 1872)
... (ďalšie mená kaplánov)
Životopisy svätých a významných osobností Cirkvi sú inšpiráciou pre mnohých veriacich. Príkladom môže byť aj svätý Charbel Makluf (1828 - 1898), kňaz, mních a pustovník Rádu libanonských maronitov, ktorý pochádzal z rodiny skromných roľníkov, vytrvalých v modlitbe a v úcte k Panne Márii. Vo veku dvadsaťtri rokov odišiel z rodnej dediny i od svojej rodiny.
Tiež život svätého Antona Paduánskeho, ktorý sa narodil v bohatej lisabonskej rodine v roku 1195 ako Fernando de Bulhoes a zomrel v roku 1231 v Padove ako rímskokatolícky kňaz, kazateľ, františkán a svätec, môže byť pre nás povzbudením. Po kňazskej vysviacke prestúpil k bratom františkánom.
Súčasťou života Cirkvi sú aj rôzne aktivity a podujatia, ktoré ju oživujú a posilňujú. Napríklad, Slovenská katolícka misia (SKM) v Ríme obnoví 4. mája slávenie svätých omší v slovenskom jazyku v Kostole sv. Hieronyma (Chiesa San Girolamo della Carità), kde sa členovia SKM stretávajú každú nedeľu.
V sobotu 3. mája 2014 organizuje Matica slovenská národnú slávnosť na Devíne. Pri tejto príležitosti bude v Kostole svätého Kríža Akatist k svätým apoštolom rovným Cyrilovi a Metodovi so začiatkom o 10:30 h.
Bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko v prítomnosti kňaza miestnej slovenskej komunity Jaroslava Hanzlíka a ďalších veriacich birmovancom pripomenul, že zmŕtvychvstalý Ježiš, skutočne a účinne tu a teraz prítomný, chce aj na nich dýchnuť, ako to po svojom víťazstve urobil pred apoštolmi vo večeradle.
„Úcta Sedembolestnej patrónky Slovenska v súčasnosti" - je názov vedeckej konferencie, ktorá sa koná na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Organizuje ju Katedra religionistiky a náboženskej výchovy FF KU a Subkomisia pre náuku viery Konferencie biskupov Slovenska. Vystupujú na nej viacerí poprední znalci a odborníci.
Spolok sv. Vojtecha pripravil pre prvoprijímajúce deti darčekovú škatuľku, ktorá obsahuje modlitebník Od srdca k Srdcu, magnetickú záložku do knižky s pekným obrázkom, farebný ruženec a veselý prívesok na mobil.
Generálny vikár pápeža Františka kardinál Angelo Comastri sa v pondelok na Námestí sv. Petra vo Vatikáne poďakoval za kanonizáciu Jána XXIII. a Jána Pavla II. Celé námestie zaplnili prevažne skupiny poľských pútnikov, no nechýbali ani Slováci.
Každé kresťanské spoločenstvo by malo svoj život porovnávať so životom prvotnej Cirkvi a overovať svoju schopnosť žiť v porozumení, dosvedčovať Kristovo zmŕtvychvstanie a starať sa o chudobných.
Októbra 1978 bol zvolený za pápeža Karol Wojtyla, teraz už svätý Ján Pavol II. Ku láske kňaza nás povzbudzuje apoštolskom liste Pastores dabo vobis, takto: „Od Pána Ježiša sa možno naučiť láske nie ako remeslu, ale ako umeniu žiť životom jeho pokorného, tichého a milujúceho Srdca.
„Byť svätým je normálne. Vyžaduje si to však neustály vnútorný boj a formáciu človeka.“ Aj tieto slová zazneli rámci tretieho ročníka Bratislavských Hanusových dní.
Veriaci Bergamskej diecézy ďakovali v pondelok za dar kanonizácie svojho rodáka sv. Jána XXIII. v rímskom kostole sv. Karola (San Carlo al Corso), kde Angelo Roncalli prijal biskupské svätenie. Katolícka cirkev sa poďakovala za kanonizáciu sv. Jána XXIII. a sv. Jána Pavla II.
Na Námestí svätého Petra vo Vatikáne kardinál Angelo Comastri, generálny vikár Svätého Otca pre Vatikán, predsedal Eucharistickému sláveniu na poďakovanie za kanonizáciu Jána Pavla II. Námestie naplnili skupiny pútnikov, nechýbali Slováci.
Svätorečenie pápeža Jána Pavla II. prijali v Poľsku s radosťou. Poľskí biskupi si uctili bývalého najvyššieho predstaviteľa Katolíckej cirkvi aj prostredníctvom pastierskeho listu, v ktorom ho označili ako “pápeža milosrdenstva”.