Doc. ThDr. Jozef Žuffa je významnou osobnosťou slovenskej spoločnosti, ktorá sa angažuje v oblasti teológie, pedagogiky a mediácie. Jeho životná cesta je príkladom oddanosti viere, vzdelaniu a službe blížnym. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jeho životopis, aby sme lepšie pochopili jeho prínos pre Cirkev a spoločnosť.
Raný život a vzdelanie
Jozef Žuffa pochádza zo strednoslovenského gazdovského rodu. Jeho matka sa volala Mária, rodená Erdziaková (Hrdziaková). Otec bol v rokoch 1912 až 1919 v Amerike. Jozef mal štyroch súrodencov, traja z nich boli vysokoškoláci (Viliam, Vojtech a Juraj). Do slovenskej ľudovej školy začal chodiť ako päťročný, ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Bol vychovávaný v katolíckom duchu.
V rokoch 1921 až 1923 absolvoval dva ročníky gymnázia, ktoré si ešte zachovalo katolíckeho ducha. Počas štúdií sa venoval pestovaniu prvého piatku a úcte k anjelom. Počas štúdií na gymnáziu v Levoči, ktoré viedli českí profesori, sa stretával s propagáciou Sokola a občas aj s náboženskými spormi. Počas štúdií na gymnáziu v Levoči, ktoré viedli českí profesori, sa stretával s propagáciou Sokola a občas aj s náboženskými spormi.
V rokoch 1923 až 1926 pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, kde panoval iný duch ako v Levoči. Bol študentom štátneho československého gymnázia. Medzi jeho profesorov patril aj profesor Knap, ktorý hájil slovenské práva a slovenčinu. V Spišskej Novej Vsi pôsobil aj profesor Vytkovský a Špilár, ktorý ho učil dejepis a zemepis a bol mu aj triednym.
Štúdium vo Francúzsku
Po ukončení 5. triedy gymnázia odišiel Jozef Žuffa študovať do Francúzska. Študoval v Dijone, meste s bohatou históriou a kultúrou. Dijon sa nachádza na rieke Sól, v pahorkatine Kordór, ktorá je vhodná na pestovanie revy a výrobu burgundského vína. Mesto bolo známe starou rímskou cestou a bolo hlavným mestom Burgundska.
V Dijone študoval na Salesiánskom kolégiu. Bol s nimi v Dijone 1 český profesor. Štúdium trvalo od 1. októbra do 13. júla, rozdelené Vianocami a Veľkou nocou na tri časti. Žiaci sa zúčastňovali na liturgii a mali spoločné predmety. Kolégium malo klasické, humanistické a vedecké oddelenia. Počas štúdia sa učil cudzie jazyky.
Po maturite vo Francúzsku musel nostrifikovať svoje vzdelanie, aby bolo platné na Slovensku. Medzi jeho profesorov patrili aj osobnosti zo Sorbony, Léže a Zenmán. Počas štúdia navštívil Paríž, stredné Francúzsko, Pyreneje, Rivieru a Korziku.
Pôsobenie v Spišskej Kapitule
Po návrate na Slovensko pôsobil Jozef Žuffa v Spišskej Kapitule, ktorá bola vnímaná ako slovenský Vatikán. Kapitula mala hierarchickú úlohu a bohatú históriu. Medzi významné osobnosti, s ktorými sa tu stretol, patril doktor Michal Mrkva, Štefan Fajt, Lach a František Skyčák. V Kapitule učil aj profesor histórie Jozef Špirko.
V roku 1934, počas piateho ročníka štúdia, začal Jozef Žuffa pôsobiť v Radzovciach. V roku 1938 bol vysvätený a pôsobil v Mníšku nad Popradom ako administrátor. Pred ním tu pôsobili aj Andrej Hlinka a Ján Vojtašák.
Pôsobenie na Orave
Neskôr pôsobil aj na Orave, v Tvrdošíne, ktorý bol v minulosti významnou colnou stanicou na ceste do Poľska. V Tvrdošíne sa zriadila meštianka, kde vyučovali sakmárske vincentky. Pôsobil aj v Štefanove, kde tiež vyučoval. Počas pôsobenia na Orave sa venoval aj písaniu monografie Tvrdošína.
Získal čestné občianstvo Mikuláša. Počas svojho pôsobenia v Mikuláši vyučoval náboženstvo na gymnáziu. Bol aj krajinským poslancom.
Pôsobenie v Hybiach
Počas pôsobenia v Hybiach sa venoval vyučovaniu náboženstva v okolitých obciach, ako Hýbe, Kráľova Lehota a Hrádok. Počas vojny sa staral o utečencov z Ukrajiny. Počas Slovenského národného povstania bol svedkom príchodu nemeckých vojsk a neskôr aj sovietskych a československých vojsk.
Po vojne sa venoval obnove farnosti a vyučovaniu ruštiny. V Hybiach pôsobili aj významné osobnosti, ako Jakub Grajchman a Dobroslav Chrobák.
Pôsobenie v Bratislave
Počas pôsobenia v Bratislave v povojnových rokoch 1946 - 1951 sa stretával s ťažkou situáciou s bývaním. Býval v kláštoroch, kde bol internát. Vyučoval náboženstvo na gymnáziách a stretával sa s významnými osobnosťami, ako Ferdinand Baugartner a iní profesori. Absolvoval štúdium ruštiny na fakulte a stretával sa s profesormi ako Isáčenko.
V 50. rokoch sa situácia zhoršovala a začali sa perzekúcie rehoľníkov. Jozef Žuffa sa zúčastnil na schôdzach profesorov náboženstva, kde sa stretával s nátlakom a propagandou. Neskôr mu zastavili plat a začali ho prenasledovať.
Väzenie a perzekúcie
V 50. rokoch bol Jozef Žuffa väznený a prenasledovaný komunistickým režimom. Bol obvinený z protištátnej činnosti a väznený na rôznych miestach. Počas väzby prežíval ťažké podmienky, hlad a psychický nátlak. Aj napriek tomu si zachoval svoju vieru a presvedčenie.
Väznica Pankrác, kde bol Jozef Žuffa väznený.
Mediácia ako cesta zmierenia
V posledných rokoch sa Jozef Žuffa venuje mediácii, ktorú chápe ako cestu zmierenia, uzdravovania a rastu. Mediácia sa dotýka identity a je nevyhnutná v oblastiach kultúry a náboženstva, kde konflikty môžu spôsobiť vnútorné zranenia.
Mediácia je proces, ktorý pomáha nájsť pokoj so sebou a s druhými. Jozef Žuffa ju vníma ako spomínanie si a prijímanie svojho vnútorného dieťaťa, s jeho radosťami ale aj zraneniami.
Absolventi študijného programu mediácie môžu nájsť uplatnenie v rôznych povolaniach, ako učitelia, pastorační pracovníci, manažéri a lídri spoločenstiev. Mediačné zručnosti sú cenné v každej oblasti, kde je potrebné načúvať, rozumieť dynamike vzťahov a konfliktov.
Jozef Žuffa vníma polarizáciu v spoločnosti ako hlas niečoho, čo je v nás zranené. Keď sa tým hlasom začneme zapodievať, tak zisťujeme, že už to je začiatok uzdravovania. Konflikt vníma ako súčasť života a príležitosť na učenie sa.
#3 AKO NA KONFLIKTY_nestrannosť mediátora
Teologická fakulta sa v posledných rokoch otvorila novým študijným programom, ako counseling a mediácia. Jozef Žuffa vníma tento vývoj ako dozrievanie fakulty a príležitosť na prepájanie sekulárneho s duchovným.
Jozef Žuffa si želá, aby sa fakulta stala aktuálnou a načúvala dobe a otázkam ľudí. Mediácia môže vytvoriť priestor, kde sa nehodnotí, ale predovšetkým počúva.
Jozef Žuffa vníma aktuálny Jubilejný, Svätý rok zmierenia ako cestu spomalenia, načúvania sebe, druhým a aktuálnemu dianiu. Je presvedčený, že tento rok zanechá stopy nielen v ňom, ale aj v spoločnosti.
Kaplnka sv. Jána Máriu Vianneya v Dolnej Bzovej
Jozef Žuffa sa angažoval aj v Dolnej Bzovej, kde si pred 21 rokmi vybrali sv. Jána Máriu Vianneya za patróna kaplnky. Kaplnka bola postavená svojpomocne z milodarov farníkov a sponzorov. Kaplnka má podobu biblickej Noemovej archy, ktorá symbolizuje miesto záchrany v ťažkých biblických i našich časoch.
V kaplnke sa nachádza obetný stôl, ambona a sedes z tuhárskeho mramoru, ktoré venoval a vyrobil miestny majster kamenár Ján Samaš. V čelnej strane obetného stola je vložená malá pozlátená kruhová schránka s relikviou z kostí svätca. Nad hlavným vchodom do kaplnky je vitrážové okno s podobou patróna kaplnky.
| Osobnosť | Pôsobenie | Prínos |
|---|---|---|
| Jozef Žuffa | Kňaz, pedagóg, mediátor | Šírenie viery, vzdelávanie, zmierenie |
| Andrej Hlinka | Kňaz, politik | Boj za slovenské práva |
| Ján Vojtašák | Biskup | Odolávanie komunistickému režimu |
| Jakub Grajchman | Básnik | Národné obrodenie |
| Dobroslav Chrobák | Spisovateľ | Slovenská literatúra |
Život Jozefa Žuffu je príkladom oddanosti viere, vzdelaniu a službe blížnym. Jeho prínos pre Cirkev a spoločnosť je neoceniteľný. Jeho životná cesta je inšpiráciou pre mnohých.