Mladý kresťan má dobre poznať "liturgickú reč", symboly, úkony, postoje a gestá. Len vtedy sa bude vedieť naplno zapojiť do oslavy Pána Boha. Spoločné úkony a gestá majú zachovávať s rovnakou úctou všetci účastníci liturgického zhromaždenia.
Je dôležité uvedomiť si, že jednotnosť a harmónia pridáva liturgii na kráse. Našou snahou nech nie je drezúra, ale prirodzenosť.
Kľačanie, úklona a pokľaknutie
Základné postoje a gestá počas omše
Pokľaknutie
Pokľaknutie je vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi - srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem.
Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď pokľakneme spoločne, potom sa snažíme naraz. Pokľaknutie je postojom rešpektu a zbožnej úcty. Kľačíme si počas prípravy na prijatie Eucharistie (Kristovho Tela a Krvi vo sv. prijímaní) a po jej prijatí. Kľačíme, pretože veríme, že Ježiš je úplne a skutočne prítomný vo sv. prijímaní. Ak veríte, že ste skutočne v Kristovej prítomnosti, najlepšie to dokážete práve pokľaknutím, alebo aj ľahnutím si na zem dolu tvárou.
Pokľaknutie v kostole. Zdroj: Wikimedia Commons
Úklon
Úklon je prejavom hlbokej úcty, pokory a oslavy. Telo zostáva rovné, skláňa sa len hlava a trochu ramená. Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz dokonca uctieva bozkom.
Státie
Státie znamená aktívnu účasť človeka v liturgii a ochotu konať. Tiež je prejavom vďaky a očakávania. Človek stojac pred Bohom v modlitbe sa otvára pre nebeské veci a ako slobodná bytosť sa vedome dáva Bohu k dispozícii. Stojíme rovno, vzpriamene, neopierame sa o stenu alebo o lavicu. Päty sú spolu.
Státie je znak radosti z vykúpenia, prejav dôstojnosti a úcty voči Bohu a prejav slobody Božích detí. Je základným postojom v liturgii. Úcta, sloboda, pripravenosť, bdelosť. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Znamenajú ochotu slúžiť.
Sedenie
Sedenie je postojom počúvajúceho žiaka. Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať. Nepredkláňame sa, nenakláňame hlavu dopredu, chrbát zostáva rovný. Nohy nenaťahujeme pred seba, ani ich nedávame pod lavicu, kolená a špičky zostávajú vedľa seba.
Katolíci sedia pri prvom čítaní (často zo Starého zákona), pri žalme (často spievanom) a pri druhom čítaní (z Nového zákona, no nie evanjelium). Sedíme aj pri príprave obetných darov a počas homílie (kázne). Sedíme, pripravení počúvať a absorbovať do seba.
Zložené ruky
Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele.
V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a takto zložené ruky dal do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána. Znamenajú ochotu slúžiť.
Pozdvihnutie očí
Pozdvihnutie očí je prejav nasmerovania duše a mysle k Bohu. Modliaci sa v túžbe po Bohu obracal spontánne svoj zrak hore. Toto gesto malo uľahčiť uvedomenie si Božej prítomnosti a dosiahnutie väčšej vrúcnosti v modlitbe.
Bitie sa do pŕs
Bitie do pŕs sa od počiatku v kresťanstve pokladalo za prejav pokánia, keďže srdce sa považuje oddávna za sídlo vôle a citu, teda aj za sídlo hriechu, načo upozorňuje sám Ježiš. No srdce sa pokladá aj za symbol lásky a všetkého, čo je duchovné.
Rozopäté ruky
Rozopäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky. Vyjadruje sa tým odpustenie, priateľstvo, jednota. Pri oltári vyjadruje radosť a pripravenosť k službe.
Znamenie kríža
Znak vykúpenia - je výsostne kresťanským symbolom, spájanie protikladov a znak prinášajúci zdravie a ochranu pred nešťastím. Kríž pripomína, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Veľký kríž - Robíme na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby. Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne.
Ďalšie symboly a úkony
- Procesia: Podľa symboliky prototypom všetkých procesií bolo putovanie Izraelitov do zasľúbenej zeme.
- Voda: Dáva život a očisťuje. Pri krste znamená: Boh odpúšťa hriechy a dáva milosť posväcujúcu. Má konzervačné účinky, chráni potraviny pred skazením. Môže sa pridať do svätenej vody. Soľ udržuje vodu čistou. Podobne aj Ježiš pôsobí v nás. Soľ ďalej dáva jedlu chuť a vzbudzuje smäd.
- Kadidlo: Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná.
Kadidlo počas omše. Zdroj: Wikimedia Commons
Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom. V liturgii má všetko svoj význam. Kresťan má preto poznať symboly, úkony, postoje, gestá… Má dobre poznať „liturgickú reč“.
Chlieb, prinášaný na oltár, je znamením ľudskej práce, dobrých skutkov, ktoré dávame Bohu na obetu. Vznikol z mnohých zŕn. Omšové víno sa vyrába z hrozna. Po lisovaní sa nechá vykvasiť. Musí byť prirodzené, bez cukru a iných prísad. Vo svätej omši symbolizuje bolesť, utrpenie. Premieňa sa na Kristovu krv. Pri príprave darov kňaz do kalicha s vínom pridáva pár kvapiek vody. To znamená, že k Ježišovej obeti chceme pridať i seba. Voda sa zmieša s vínom tak, že sa nedajú rozdeliť.
Keď sa zrnká vonného tymiánu nasypú na rozžeravené uhlie, vydávajú voňavý dym. Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná. V starej Rímskej ríši sa kadidlo zapaľovalo pred dôležitými a vysokopostavenými osobami - stalo sa znamením úcty a klaňania. Pripomína Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: Ja som svetlo sveta.
Popol je znamením pominuteľnosti, nič netrvá večne, iba Boh. Na Popolcovú stredu sa udeľuje popolec, ktorý má pochádzať zo spálených ratolestí z vlaňajšej Kvetnej nedele. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.
Hlas zvončeka upozorňuje na niečo veľmi dôležité. Ohlasuje začiatok svätej omše. Pri pozdvihovaní nás upozorňuje, aby sme vzdali poctu prítomnému Kristovi na oltári.
Niektoré oleje používané pri liturgii
| Olej | Použitie | Význam |
|---|---|---|
| Olej katechumenov (C) | Pomazanie katechumenov | Posila v boji so zlým duchom |
| Olej chorých (I) | Sviatosť pomazania chorých | Liečivé účinky, tlmenie bolesti, posilnenie na duši i na tele |
| Krizma (CH) | Krst, birmovanie | Prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom |
Olivový olej. Zdroj: Wikimedia Commons
Klepáče (rapkáče) sa používajú namiesto zvončekov na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Ich zvuk je symbolom smútku nad Ježišovým utrpením a smrťou.
Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: "Dajte si znak pokoja!" Podávame si pravú ruku. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí. (Ten, kto podáva ruku, hovorí: "Pokoj s tebou." Druhý odpovedá: "I s duchom tvojím. ")
Malý kríž - Robíme pri svätej omši pred evanjeliom tak, že ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a palcom pravej ruky (prsty sú spolu) robíme krížik: Na čele - Symbol, že o slovách Pána Ježiša budeme rozmýšľať. Na ústach - Vyjadruje, že o slovách Pána Ježiša budeme hovoriť. Na srdci - Znamená, že slová Pána Ježiša chceme uchovávať v srdci.
Ústa sa radostne a ochotne zapájajú pri odpovediach i speve. Kto si mrmle, alebo kto mlčí, určite nemá na mysli službu Pánovi. Kto dokáže hovoriť jasne, zreteľne a správne, dáva najavo, že berie svoju službu vážne.