Svätopluk: Knieža, ktoré vládlo po Rastislavovi

Svätopluk, synovec kniežaťa Rastislava, zohral kľúčovú úlohu v dejinách Veľkej Moravy. Bol to knieža, ktoré vládlo Nitrianskemu kniežatstvu a neskôr sa stal vládcom celej Veľkej Moravy.

Svätopluk a tri prúty z Historie českého národa v obrazech

Rozdelenie Veľkej Moravy

Koncom 50. rokov 9. storočia sa Svätopluk stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku 867, po jednom (neúspešnom) východofranskom útoku, dal Rastislav Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy) Svätoplukovi aj do léna. Najneskôr v tomto roku došlo de facto k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti, pričom však už dávno predtým Svätopluk nebol iba jedným z Rastislavových kniežat, ale priamo Rastislavovým spoluvládcom.

Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej (vlastnej) Moravy. Podobne pápež adresoval v roku 869 list Gloria in excelsis „Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi“ (ich kniežatstvá - Moravské, Nitrianske a Panónske - tvorili Metodovu arcidiecézu).

Svätoplukova cesta k moci

V roku 870 Svätopluk zveril Nitrianske kniežatstvo pod ochranu Východofranskej ríše a Rastislavovi vypovedal poslušnosť. Ten sa pokúsil Svätopluka zabiť na hostine a obnoviť svoj vplyv v Nitrianskom kniežatstve. Celá pripravovaná vražda však vyšla najavo a Svätopluk sa dozvedel o všetkých krokoch Rastislava proti nemu.

V zúfalej situácii Rastislav so svojimi ľuďmi sa snažil chytiť Svätopluka, padol však do svojej pripravovanej pasce. Svätoplukovi sa podarilo Rastislava zajať a následne ho predal do rúk východofranského kráľa Ľudovíta Nemca, dlhoročného Rastislavovho oponenta. Svätopluk v Nitrianskom kniežatstve, ktorý dúfal, že sa teraz sám stane vládcom aj v Rastislavovej časti ríše, odmietol uznať túto východofranskú okupáciu, za čo ho (spolu so svätým Metodom) uväznili.

V roku 871 v lete vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením Slavomíra. Frankovia Svätopluka prepustili pod podmienkou, že im pomôže poraziť povstanie. Prepustený Svätopluk sa však obrátil proti Frankom, porazil ich a stal sa novým vládcom Veľkej Moravy. Svätopluk musel odraziť ďalšie franské útoky v rokoch 871 a 872.

Rozmach Veľkej Moravy za Svätopluka

Za kráľa Svätopluka jadro Veľkej Moravy zaznamenalo nebývalý hospodársky a civilizačný vzostup, remeselníci zhotovovali dokonalejšiu výzbroj (predovšetkým meče) a šperkári si osvojili zložité výrobné postupy pri zhotovovaní honosných šperkov.

V roku 874 uzavreli Svätoplukovi vyslanci na čele s Jánom z Benátok Forchheimský mier s Ľudovítom Nemcom. Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia - Čechy a Lužice (890), Sliezsko (880), Vislansko (874), Panóniu - t. j. územie dnešného Maďarska (881 - 884).

V 70. rokoch 9. storočia Svätopluk reorganizoval veľkomoravskú spoločnosť, ako aj vojsko. V roku 880 došlo k prvému pokusu rozdeliť ríšu na diecézy. Jediné známe biskupstvo (podliehalo arcibiskupovi Metodovi) vzniklo v Nitre na čele s biskupom Wichingom. Ďalšie diecézy však Svätopluk napriek pápežovej výzve nevybudoval.

Po Metodovej smrti (885) sa veľkomoravskej cirkvi zmocnil Wiching a ten dal v roku 886 vyhnať Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Vo Veľkej Morave sa znova presadila latinská liturgia a bavorskí kňazi.

V roku 882 vpochodoval Svätopluk ako spojenec Karla III. Tlstého do Východnej Marky a vyhnal odtiaľ grófov Viliama a Engelšalka. Títo utiekli k ich spojencovi v Panónii Arnulfovi Korutánskemu, ktorý potom presvedčil Bulharsko, aby si vydobylo späť územia, ktoré v predošlom roku v dnešnom východnom Maďarsku dobyl Svätopluk.

Svätopluk však Bulharov porazil a v rokoch 883 a 884 dokonca pripojil k Veľkej Morave Panóniu, čiže územie Arnulfa Korutánskeho. Toto dobytie mu v lete v roku 884 potvrdil Karol III. Tlstý na vrchu Chuomberg (mons Comianus) pri Viedenskom lese. Zároveň bol znova vyjednaný trvalý mier medzi Východofranskou ríšou a Veľkomoravskou ríšou.

V roku 885 Svätopluk uzavrel mier aj s Arnulfom Korutánskym a to jednak preto, že už bolo jasné, že sa Arnulf stane novým východofranským kráľom (887), a jednak preto, lebo Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna Zwentibolda (Zuentibolda, čiže Svätopluka), neskoršieho kráľa Lotrinska. Prostredníctvom Zuentibolda sa dostal aj dnešný slovenský znak (ktorý priniesli Cyril a Metod na Slovensko) do Lotrinska ako tzv. lotrinský kríž.

V roku 888 zomrel Bořivoj I., knieža Český a Svätopluk sa stal aj vládcom Čiech v mene neplnoletých Bořivojových synov. V roku 890 uznal Arnulf Korutánsky na "Omuntesperch"u (dnes Amandhegy-Pannonhalma alebo Omuntesdorf) Svätoplukovu nadvládu nad Čechami. Svätopluk nato pripojil k svojej ríši aj Lužice.

V júli 892 vznikol nový veľký konflikt, pri ktorom Arnulf poslal proti Svätoplukovi bavorské, franské a švábske vojská, ako aj vojská Braslava. Keď sa ukázalo, že tieto vojská nestačia, najal si Arnulf aj staromaďarské vojská. Napriek tomu však Veľká Morava všetky tieto vojská porazila.

Územný rozsah Veľkej Moravy za Svätopluka

Územný rozsah Veľkej Moravy za vlády Svätopluka bol rozsiahly. Jeho ríša siahala na severe po Sliezsko a Lužice, na západe po Čechy, na juhu po Panóniu a na východe po Vislansko.

Mapa Veľkej Moravy za Svätopluka I.

Smrť a odkaz Svätopluka

Svätopluk zomrel v roku 894. Datovanie je založené na zmienkach v dvoch dôveryhodných a súvekých písomných prameňoch - Reginovej kronike a Fuldských letopisoch.

Kto bol povesťami opradený Svätopluk? Knieža, alebo kráľ? Svätec alebo hriešnik? Vlastenec, alebo zradca? Kroniky sa rozchádzajú. Píšu o ňom tak, ako si to vladári kronikárov, alebo kronikári samotní v tej dobe želali.

Jedni píšu, že bol knieža (Fuldské letopisy), druhí zase kráľ (pápež, české kroniky). Raz bol kráľ Slovenov/Slovákov (zuentopolco regi sclauorum; pápež), inokedy moravský kráľ (české kroniky).

Podľa niektorých bol hlboký kresťan prekypujúci veľkou vierou a pobožnosťou (v liste od pápeža), a oduševnený šíriteľ kresťanstva, ktorý nechal pokrstiť napr. české knieža Bořivoja (české kroniky). Na strane druhej sa v súvislosti s jeho kresťanskou vierou objavujú výčitky, že ľud a národ svoj nechal slúžiť jednak Kristovi, jednak diablovi (Kristiánov Život sv. Ľudmily, český pôvod - vidno, že Česi ho dosť ohovárajú, aby legitimizovali fakt, že si privlastnili jeho zeme, dnes české, no pôvodne slovenské - Morava a Sliezsko), že si tiež dovolil uraziť arcibiskupa Metoda posmeškami, keď vraj nahnevaný so psami a poľovníkmi vojdúc do kostola urobil veľký krik a huk trúbami poľovníkov a štekotom psov, za čo Metod na jeho krajinu uvalil kliatbu (Kronika Česká).

Zrejme z „čistej kresťanskej milosrdnosti“ nechal svojim najväčším nepriateľom „iba“ odťať ruky, jazyk a prirodzenie (Fuldské letopisy). Jedni píšu o ňom ako o obeti, keď milosťou božou sa od smrti zachránil pred Rastislavovými vrahmi (Fuldské letopisy), pričom iní ho zase majú za vraha a vlastizradcu, keď svojho strýca Rastica, zakladateľa a kormidelníka celého kresťanstva a náboženstva úkladne pozbavil vlády, pripravil o zrak a život jeho pokúsil sa vziať jedom (Život sv. Ľudmily, český pôvod).

Nemci ho majú za ľstivého a za nádobu (v originále „vagínu„) každej vierolomnosti (Fuldské letopisy), čím chceli povedať, že bol pekná „kurva„, pretože svoj sľub vernosti cisárovi často porušoval, veď prečo by aj mal chcieť slúžiť Nemcom? A podľa iných bol medzi svojimi nad iným múdry a vynikal svojím vynikajúcim rozumom (Regino).

Jeho zem nazývajú jedni Moravou (české kroniky, Fuldské letopisy), iní Moravskou Zemou (Život Naumov, český pôvod), Moravským Slovenskom (Sclavos Margenses; Fuldské letopisy), Slovenskom (Sclavinia; Fuldské letopisy), Slovenskou Zemou (Nestor). Vyberte si.

Vládol Čechám, Poľsku a Rusku (Kronika Česká) a jeho kráľovstvo rozptýlili Uhri, sčasti Nemci, sčasti Poliaci (Kronika Česká - tá Čechov zatajuje) a „bratsky“ prispeli aj Česi (Fuldské letopisy - „Rok 900. Všetky zápisy sú tendenčné a zmanipulované a čitateľ musí byť veľmi opatrný a sledovať, kto čo a prečo napísal.

Žiaľ, nájsť pravdu je ťažké, pretože vlastné texty nemáme - moravská kronika, ktorú spomínajú Česi, sa nezachovala. Možno by sme len „čumeli“, že všetko bolo ináč.

Panovníci Veľkej Moravy

Pre lepšiu orientáciu v dejinách Veľkej Moravy uvádzame prehľad panovníkov:

Svätopluk bol najvýznamnejší a najsilnejší panovník Veľkej Moravy, za jeho vlády dosiahla táto ríša najväčší územný rozmach. Avšak v čase jeho najväčšej slávy sa dostal Svätopluk na smrteľnú posteľ. Najpravdepodobnejšie to bolo v kláštore pod Zoborom, kde ležal. Z tohto miesta pochádza aj veľmi známa legenda o troch prútoch.

Svätopluk, krátko pred tým ako zomrel si dal k sebe zavolať svojich troch synov Mojmíra II., Svätopluka II.. a Preslava. Podal im tri prúty a povedal každému nech ich skúsi zlomiť, nikomu sa to nepodarilo, potom podal každému po jednom prúte, keď povedal aby ich zlomili bez najmenších problémov sa tak stalo. Potom im povedal nech držia spolu ako tie tri prúty a nikto ich nebude môcť rozdeliť a ani zlomiť. Keď však pôjdu každý svojou cestou a nebodaj sa budú medzi sebou hádať, veľmi rýchlo prídu k zániku.

Po tomto príhovore zomrel a jeho ríša sa rozdelila medzi jeho troch synov. Mojmír II. sa stál nástupcom Svätopluka, Svätopluk II. získal do léna Nitravu a Preslav Bratislavu - zrejme takto prišla Bratislava k svojmu historickému názvu - Pressburg -> Prešporok.

tags: #knaz #ktory #vladol #po #rastislavovi