Kysucký Lieskovec je obec, ktorá sa nachádza v Kysuckej vrchovine pri ústí Lodňanky do Kysuce v nadmorskej výške 368 metrov. Je súčasťou dolných Kysúc, položená v severnej časti Slovenska. Situovaná je 15 km severne od Žiliny a 15 km južne od Čadce. Obec susedí s Lodnom na východe a Ochodnicou na západe. Našu obec a Ochodnicu delí rieka Kysuca a dvojkoľajová železnica. Najdlhšiu susedskú chotárnu hranicu má obec s Kysuckým Novým Mestom, (vzdialenosť KNM od Kys. Lieskovca je 5 km) Lodnom a Povinou. Na mape je zaznačená na 18.811 západnej zemepisnej dĺžky a 49.337 severnej zemepisnej šírky.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1438 pod názvom Leskovecz. Patrila budatínskemu hradnému panstvu, bola založená na zákupnom práve. Kým dostala pôvodný názov, vystriedala ich niekoľko. V roku 1598 v nej bolo trinásť domov a mlyn. V roku 1658 to bolo už 11 sedliackych domov, 7 železiarskych hospodárstiev a krčma. O viac ako sto rokov, v roku 1784 obec tvorilo už 124 domov a 681 obyvateľov.
V roku 1932 bola naša obec charakterizovaná ako 6 km dlhý chotár, v ktorom väčšiu časť tvoril pasienok a les, menšiu časť tvorila orná pôda. Cholvarkoch (cholvarky - v lese zhotovené chlievy z dreva). V roku 1977 bola veľkosť katastrálneho územia 1320 ha. Výmera pôdy bola 579 ha, z toho 320 ha tvorila orná pôda.
Obyvatelia sa hlásia prevažne k rímskokatolíckemu náboženstvu. Faru zriadili v roku 1950. Medzi dlhodobo pôsobiacich farárov patril najmä dekan Anton Kopásek. Medzi významné udalosti patrí vysvätenie kostola sv. Svorada a Benedikta (1953), vybudovanie športového areálu s tribúnou (1975), postavenie kultúrneho domu (1988), oslava 555. výročia prvej zmienky o obci (1993), postavenie čističky odpadových vôd (1994), postup futbalistov do II.
Kostoly a Svätí Svorad a Benedikt
V obci sa nachádza kostol sv. Andreja-Svorada a Benedikta z roku 1950 a kaplnka na poľnej ceste v Rovniach a zvonica na cintoríne. Farský kostol sv. Andreja-Svorada a Benedikta bol konsekrovaný 23. septembra 1951. V Lodne sa nachádza Kostol sv. Petra a Pavla, ktorý bol konsekrovaný 24. júna 2000.
Bazilika svätého Emeráma v Nitre, kde sú uložené pozostatky svätých Svorada a Benedikta.
Svätý Svorad, rodom Poliak, pochádzal z územia pri sútoku Dunajca a Visly. V časoch kráľa Štefana vstúpil do benediktínskej rehole na nitrianskom vrchu Zobor. Tu prijal rehoľné meno Andrej. Sv. Štefanovi pomáhal pri šírení kresťanstva v Uhorsku. Zapáčil sa mu však pustovnícky život, preto kláštor opustil a utiahol sa na trenčiansku Skalku. Slúžil aj so spoločníkom Benediktom v modlitbách, v tichej samote, v stálom trýznení tela a pôstoch. V roku veľa ráz zachovával úplný trojdňový pôst a v riadnom štyridsaťdňovom pôste sa uspokojil so štyridsiatimi orechmi.
Legenda hovorí, že raz pri rúbaní dreva omdlel, ale pristúpil k nemu anjel a odniesol ho do jaskyne. Keď vytrženie pominulo, zaviazalo pod prísahou svojho učeníka Benedikta, ktorý všetko videl, aby do jeho smrti nikomu neprezradil toto videnie. Svorad po denných prácach odchádzal na odpočinok do veľkého dutého duba, v ktorom po stranách boli popribíjané kliny smerom dovnútra a zhora visela železná obruč zaťažená kameňmi. Tu takto stojac, väčšinu noci prebdel v modlitbách, v ktorých vyprosoval svojim spoluobčanom duchovný a telesný blahobyt, spravodlivosť a požehnanie ich prác. Keď zadriemal, ostré kliny, tŕne a obruč ho citeľne prebudil k ďalšej modlitbe. Krátko pred smrťou v roku 1009 sa znova utiahol do zoborského kláštora, kde prosil okolostojacich, aby ho po smrti vyzliekli iba za prítomnosti opáta Filipa. Vtedy sa ukázalo jeho tajné mučeníctvo, ktorým krotil náruživosti. Na tele mal opásanú, do tela hlboko zarezanú reťaz.
Svätého Svorada pochovali v nitrianskom chráme svätého Emeráma na hrade. Svätý Benedikt, žiak svätého Svorada, sa narodil v okolí Trenčína. Zahorel túžbou po dokonalosti, opustil všetko, čo mu bolo drahé, rodičov, priateľov a vstúpil do kláštora na Zobore. Tu našiel vo svätom Svoradovi svojho učiteľa a otca a s dovolením opáta sa tiež vybral do jaskyne na trenčiansku Skalku. Po smrti svätého Svorada zotrval na Skalke v ďalšom kajúcom a pustovníckom živote. Po troch rokoch ho napadli zločinci a v nádeji na veľkú korisť ho v roku 1012 zavraždili a z vysokej skaly hodili do Váhu. Boh hneď oslávil jeho telo tým, že hoci bolo vo vode celý rok, nebolo porušené. Na vodný hrob mučeníka pustovníka upozornil ľudí veľký orol, ktorý toto miesto stále obletoval. Neporušené telo mučeníka pochovali v Trenčíne a neskôr ho preniesli do Nitry ku svätému Svoradovi.
Pápež Gregor VII. oboch pustovníkov vyhlásil za svätých 17. júla 1083. Ich pozostatky sú uložené v spoločnom relikviári v katedrálnom kostole v Nitre. Životopis oboch svätých pustovníkov napísal biskup Maurus, ktorý osobne poznal svätého Benedikta. O ich živote a diele písal v poslednom čase nitriansky biskup prof. Viliam Judák. Dnes sú obaja svätci zaradení do slovenského liturgického kalendára a ich sviatok pripadá na 17. Svätí muži Andrej a Benedikt odpočívajú v bazilike svätého mučeníka Emeráma v Nitre, v tom istom hrobe.
Na trenčianskej Skalke už v roku 1208 postavili kostolík k úcte svätých pustovníkov Andreja a Benedikta a až dodnes tam veriaci ľud putuje uctiť si týchto slovenských pustovníkov. Na zveľadení pútnického miesta mal najväčšiu zásluhu okrem miestnych farárov nitriansky biskup Karol Kmeťko, ktorý z finančných zbierok postavil chrám svätého Benedikta. Po roku 1990 pútnické miesto na Skalke znovu obnovili. Zásluhu na tom diecézny nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec.
Skalka pri Trenčíne, najstaršie pútnické miesto na Slovensku.
Skalka pri Trenčíne je pútnické miesto. Kláštor z 12. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou a najstarším pútnickým miestom na Slovensku. V roku 1224 tu bolo benediktínske opátstvo. Počas svojej histórie bol opevnený cisárskymi vojakmi, patril jezuitom a bol poškodený kuruckými vojskami.
Kultúrne Pamiatky a Súčasnosť
V Kysuckom Lieskovci sa nachádzajú kultúrne pamiatky: zvonica na cintoríne so zvonmi odliatymi v rokoch 1768 a 1770 a kostol sv. Svorada a Benedikta z roku 1950.
Číslo účtu farnosti sv. Andreja-Svorada a Benedikta v Kysuckom Lieskovci: Slovenská sporiteľňa
Aktuálne informácie o živote farnosti, ako aj o bohoslužbách, nájdete v pravidelných ohláškach. Napríklad, v bežnom týždni sú sväté omše nasledovné:
- Utorok Kysucký Lieskovec: 18:00
- Streda Kysucký Lieskovec: 7:00
- Štvrtok Lodno: 19:00
- Piatok Kysucký Lieskovec: 18:00
- Sobota Kysucký Lieskovec: 18:00
- Nedeľa Lodno: 9:00, Kysucký Lieskovec: 10:30
Spovedanie sa koná zvyčajne pred svätou omšou. Chorých spovedajú kňazi podľa dohody s rodinou. Posvätný Ruženec sa modlí 40 minút pred svätou omšou.
Skalka pri Trenčíne stále inšpiruje umelcov
| Obec | Kostol | Výročný deň konsekrácie |
|---|---|---|
| Kysucký Lieskovec | Kostol sv. Andreja-Svorada a Benedikta | 23. september 1951 |
| Lodno | Kostol sv. Petra a Pavla | 24. jún 2000 |