Obec Moravský Svätý Ján sa nachádza v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne. Obec leží cca 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 km od štátnej hranice s Českou republikou.
Názov obce Zent Janos (1449), Sankt Johan an der March (1771) a Swaty Jan (1773) pochádza od mena patróna kostola, obce alebo fary. Neskôr bol rozšírený o orientačný prívlastok Moravský (podľa rieky Morava).
V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv.
Historické míľniky
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1449. patrila grófom z Pezinku a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň . V druhej polovici 16. storočia sa v Moravskom Sv. Jáne usadili habáni a zriadili dvor s výrobou nožov. Koncom 18. storočia splynuli s miestnym obyvateľstvom a zrušili spoločné hospodárenie na základe majetkového hospodárstva. Od 17. storočia sa obec rozvíjala ako zemepanské mestečko s jarmočným právom. Stala sa strediskom panstva hradu Ostrý Kameň, ktoré sa od 18. storočia nazývalo Svätojánske. Majiteľmi panstva boli postupne rody Keglevichovcov, Batthyányiovcov, Zichovcov, Jesenákovcov, Erdodyovcov.
Už od 18. storočia v obci fungoval poštový úrad, v ktorom s sústreďovali a rozdeľovali poštové zásielky z Hohenau a okolitých obcí. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia vzniklo v Moravskom Sv. Jáne faktórium šaštínskej manufaktúry na výrobu kartúnu. Slúžilo na vydávanie vlny alebo bavlny česáčom a priadiarom na ďalšie spracovanie.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Moravskom Svätom Jáne
Obyvatelia obce boli známi pestovaním tabaku, ktorí predávali na Morave a v Rakúsku. V obci boli dva majere, pálenica a sladovňa. V 20. storočí pribudol liehovar a konzerváreň. Napriek tomu veľa miestnych obyvateľov dochádzalo za prácou do Hohenau a okolitých rakúskych obcí. Železná opona za éry socializmu znemožňovala počas desaťročí udržiavať kontakt medzi rakúskym a slovenským obyvateľstvom. Prelomová sa stala jeseň 1994, keď obnovili hraničný priechod medzi Moravským Sv. Jánom a Hohenau.
Kultúrne pamiatky
Zo svetských kultúrno-historických pamiatok Moravského Sv. Jána si zaslúži pozornosť kaštieľ z polovice 18. storočia, je to pôvodne barokový objekt. Po roku 1900 ho prestavali a po 2. svetovej vojne zvýšili o jedno poschodie. V súčasnosti je sídlom ústavy sociálnej starostlivosti.
Kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Postavili ho v rokoch 1840 až 1851 na mieste staršieho barokového kostola.
História habánov v Moravskom Svätom Jáne
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža.
Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
Lesná železnica
Mapa Záhorskej lesnej železnice
Aj rozsiahlymi lesmi Záhoria sa kedysi pravidelne ozýval zvuk parnej píšťaly. Úzkorozchodná lesná železnica bola postavená na zvážanie drevnej hmoty k prekladisku, neďaleko zastávky Moravský Ján, na hlavnej železničnej trati Bratislava-Kúty.
Lesná železnička začínala v lokalite Kobyliarka, kde boli dve slepé koľaje dlhé asi 200 metrov. Tu sa nakladalo drevo do vozňov zo skládky, na ktorú ho z okolitých ťažobných úsekov privážali kone. Dnes tu je čerstvý výsek.Záhorská lesná železnica viedla cez tri chotáre: Moravský Svätý Ján, Závod a Lakšárska Nová Ves.
Tunajší veľkostatok vlastnil rozsiahly majetok, v ktorom sa okrem dreva produkovali aj poľnohospodárske plodiny ako zemiaky, obilniny, cukrová repa a lieh. Preprava výrobkov na železničnú stanicu vo Veľkých Levároch konskými poťahmi a ťažnými volmi bola však zdĺhavá a drahá, preto sa veľkostatok rozhodol na jej zrýchlenie a zlacnenie postaviť úzkorozchodnú železnicu.
Licenciu na jej stavbu s rozchodom 760 mm získal v roku 1918 a v tom roku na nej začala aj prevádzka. Z Kobyliarky sa trať napojila na cestu, spájajúcu Studienku so Šaštínom a odtiaľ pokračovala južným smerom k hájovni Hrabovec. V tomto úseku viedla železnička vysokými borovicovými lesmi, ktoré pretrvali dodnes.
V najväčšom záreze 18-kilometrovej siete dnes rastú stromyLesná cesta zo Šaštína až po Hrabovec miestami stúpa alebo klesá. Teleso železnice si však udržuje približne rovnakú výšku násypmi a zárezmi - najmä vďaka tomu je dobre viditeľné aj dnes.Prevádzka na trati závisela od ročného obdobia. Najviac sa prepravovalo od novembra do apríla. Denne to predstavovalo asi 90 ton drevnej hmoty, privezenej dvomi vlakmi. Ročný objem prepravy bol teda asi 15 000 až 20 000 ton.
Stavebné drevo sa vozilo na píly do Veľkých Levár, Plaveckého Štvrtku a Šaštína, kde bolo narezané na potrebnú hrúbku. Niektoré drevo bolo určené na impregnáciu do Brodku pri Přerove, kde sa z neho vyrábali telefónne a telegrafné stĺpy i železničné pražce.V niektorých úsekoch vedie lesná cesta priamo po telese železničnej trate.
Mosty na úzkorozchodke boli drevenej konštrukcie. Na fotografii sú vidieť pozostatky pilierov cez Lakšársky potok.Z Hrabovca viedla trať na majer Priečne, kde sa privážalo uhlie a nakladali poľnohospodárske produkty. Trať pokračovala na Trajlinkovský mlyn, odkiaľ sa stáčala k lokalite Nový majer. Odtiaľ prechádzala okolo kanála, v ktorom parné rušne doberali vodu k tehelni U Janíčkov, odkiaľ sa odvážali tehly. Železnička končila v lokalite Dúbrava, asi 5 kilometrov od zastávky Moravský Ján.
Okrem stavebného dreva a dreva určeného na impregnovanie sa využívalo aj zvyšné drevo. Tenké drevo sa rezalo na 4-6 metrovú dĺžku a dodávalo sa do chmeľníc. Z odpadového vyradeného dreva zase bolo na mieste pálené drevené uhlie. Túto prácu vykonávali robotníci z Kysúc, Rakova, Turzovky a Liptovskej Kokavy, ktorých si najímal veľkostatok. Vypálené uhlie bolo odvážané na prekladisko do Dúbravy a odtiaľ ďalej do Švajčiarska a Nemecka. Ročne tak bolo vyvezených 25 až 30 vozňov normálneho rozchodu. Lokalita Hrabovec v lete 2009.
V roku 1930 bola odtiaľto postavená 2-kilometrová odbočka na majer Tŕnie. Tam bol liehovar, privážali sa tam otruby a krmivo a uskladňovali poľnohospodárske produkty na odvoz k hlavnej trati. Násyp odbočky na Tŕnie dnes pretína asfaltová cesta z Lakšárskej Novej Vsi do Studienky.Dopravu na lesnej železnici zabezpečoval malý trojnápravový rušeň firmy Orenstein und Koppel, ktorý niesol meno Mariška. Železnica mala aj dve motorové dreziny a asi 30 nákladných vozňov. Na prepravu robotníkov, poľovníkov či výletníkov slúžil otvorený vozeň.
Vlakové súpravy boli tvorené štyrmi vozňami, obsluhu vlaku tvorili rušňovodič, kurič a dvaja brzdári. Cesta z Kobylárky na Dúbravu trvala dve hodiny. V týchto miestach končila trať z Hrabovca. Z liehovaru sa zachoval do dnešných dní len komín. Trasa železničky medzi Trajlinkami a Dúbravou viedla približne v dnešnej stromovej aleji na fotografii.
Manipulačný priestor na Dúbrave bol pomerne rozsiahly. Z hlavnej železničnej trate viedla na prekladisko normálnerozchodná vlečka, dlhá asi 200 metrov, nazývaná IRMA. Trať úzkokoľajky sa tu vetvila na tri koľaje. Štvrtá koľaj viedla do výhrevne a piata opačným smerom k Moravskému Jánu. Okrem toho tu bola administratívna budova, vlastná elektráreň, sklad uhlia, ubytovňa, pekáreň aj kuchyňa. Vlečku obsluhoval rušeň ČSD z Veľkých Levár. V týchto miestach bolo koľajisko prekladiska Dúbrava. Dnes je tu čistinka s lesným porastom.
Po druhej svetovej vojne sa ťažba dreva obmedzovala a ťažké časy prišli aj na železničku. Majetok aj lesy boli zoštátnené a ťažba a teda aj prevádzka na železničke bola nakoniec pre nerentabilnosť zastavená. V roku 1947 bola trať rozmontovaná a celý zvršok aj vozidlový park predali do Maďarska.
Futbal v Moravskom Svätom Jáne
Futbalový klub TJ Slavoj Moravský svätý Ján bol založený v roku 1925 ako Sokol Moravský Svätý Ján. Prvé ihrisko bolo na pôvodnom dobytčom trhu vedľa cintorína. Neskôr sa postavilo nové ihrisko na Lúčkach a v roku 1959 v Zámockom parku.
Definitívne sa futbalový klub premiestnil na voľnú plochu na Lúčkach po jej odvodnení a vybudovaní nového ihriska s tribúnou a šatňami. Mali sme aj spoločnú históriu so Sekulami, keď sa hrávalo pod názvom Moravan. V rokoch kedy sa Slavoju darilo hrával v krajských súťažiach, pred šiestimi rokmi sme sa začali intenzívne venovať mládeži a výsledkom je zatiaľ najvyššia súťaž akú kedy mužstvo Slavoja hralo - 2. liga starších i mladších žiakov.
Areál sa dobudovaním tenisových kurtov, plážového volejbalu, detského ihriska a multifunkčného ihriska stáva postupne miestom pre šport a zábavu nielen občanov Moravského Svätého Jána.
Umiestnenie tímov:
- Mladší žiaci: 2. liga
- Starší žiaci: 2. liga
- Dorast: 5. liga
- Muži: 5. liga
Tenisové kluby
- Športový klub zameraný na rozvíjanie a zdokonaľovanie tenisových zručností. Prevádzkovanie tenisových kurtov.
- Tenisový klub Revúca - Starostlivosť o rozvoj tenisu v Žiline. Možnosť rezervácie tenisových kurtov.
- Tenisová škola ALFA TENIS - Aktivity - minitenis, rekreačný tenis.
- Tenisový klub v Skalici - Tenisové tréningy pre deti a mládež. Prehľad turnajov. Tenisové sezóny, fotogaléria, vypletanie rakiet a prenájom kurtov. Usporadúvanie tenisových turnajov. Tréningový proces hráčov v mládežníckych kategóriách.
- Tenisový klub, prevádzkovanie športovej činnosti. Prevádzkovanie tenisových kurtov - priestory na tréning a turnaje. Rozvoj detského a mládežníckeho tenisu, predovšetkým deti vo veku od 6 do 15 rokov. Činnosť občianskeho združenia, rozvoj športovej činnosti u detí i dospelých zameraných na tenis.
- Tenisový oddiel, organizovanie akcií pre deti. Organizovanie športových udalostí - predovšetkým tenisových turnajov.
- Športový klub, ponuka tenisových kurzov pre všetky vekové kategórie. Individuálne, alebo skupinové tréningy. Vypletanie tenisových rakiet. Klub amatérskych športovcov.