Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami mesta a jeho obyvateľov.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža v Banskej Bystrici, často označovaný ako Slovenský kostol, má bohatú históriu a zaujímavú architektúru. Nachádza sa v historickom centre mesta a je dôležitou sakrálnou pamiatkou.
Poloha a Kontext
Kostol Svätého kríža je postavený pri severnom hradbovom múre, ktorý je súčasťou kostola. Kostol stojí medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Pôvodne to bol jednoloďový kostol. Pôvodná stavba kostola stojí na mieste bývalej kostnice - márnice.
Kostol s netradičnou, nepravidelnou dispozíciou je pristavaný k severnému hradbovému múru, ktorý je súčasťou kostola. Tento múr kedysi ohraničoval priestor Mestského hradu, ktorého súčasťou boli až dva kostoly. Susedný, väčší a aj na prvý pohľad honosnejší, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúžil nemeckému obyvateľstvu.
Kostol Svätého kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.
Vývoj Architektúry
Staviteľom bol majster Hanuš. Kostol aj svätyňa má nepravidelný tvar. Presbytérium prezrádza zložitý vývoj stavby. Po postavení tzv. Matejovho domu, kostol predĺžili v roku 1492 až k nemu. Na povale kostola je v obrysoch viditeľné zamurované okno na Matejovom dome.
Na západnej časti kostola je neskorogotický portál so záclonovým nadstavcom. Zakrátko pristavali pozdĺž južnej strany kaplnku, ktorú v roku 1561 nadstavili do dnešnej úrovne a o storočie neskôr oba priestory prestavali na dvojlodie. Stĺpy medzi loďami boli vytesané zo steny medzi loďami.
Na južnej strane bočnej lode je zamurovaný bočný vchod. Zvonku je viditeľný v obrysoch. Zvnútra je viditeľný ako výklenok, v ktorom je oltárik Panny Márie.
Pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15. storočia.
Interiér a Umelecké Prvky
V interiéri sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652. Dielo Jána Weinhardta zo Spišských Vlach.
V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a apoštola Jána, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov.
Kostol Svätého kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.
Banská Bystrica v kontexte cirkevnej autonómie a reformácie
V Banskej Bystrici, ako v slobodnom kráľovskom banskom meste, mala mestská komunita, v zásade nemeckej národnosti, od čias udelenia privilégií uhorským kráľom Belom IV. v roku 1255, značnú cirkevnú autonómiu. Duchovný život sa od začiatku odvíjal od zámockého kostola Nanebevzatia Panny Márie, známeho aj ako nemecký či farský kostol.
Vďaka živým kultúrnym i obchodným stykom Banskobystričanov s centrami Lutherovej reformácie v Nemecku nastal u obyvateľstva mesta i okolia, vrátane členov mestskej rady, už začiatkom 20. rokov 16. stor. všeobecný príklon k reformačným myšlienkam a zásadám.
V roku 1648 sa v meste usadil rád jezuitov za účelom rekatolizácie mesta a okolia. Zriadil tu svoje kolégium a gymnázium a v okolí tri misijné domy. V súlade s nariadením cisára Leopolda I. 17. novembra 1671 vojsko obsadilo mestský hrad a väčší, nemecký kostol zabralo a odovzdalo katolíkom. Onedlho evanjelikom odobrali aj ďalšie kostoly.
Duchovný a školský život banskobystrických evanjelikov bol dočasne obnovený v rokoch 1678 - 1683 v čase povstania Imricha Tökoliho, kedy im boli vrátené kostoly i škola. K obnoveniu náboženskej slobody a k vráteniu časti kostolov (okrem hlavného, nemeckého) došlo v rokoch 1704 - 1708, kedy mesto ovládali kuruckí vojaci vodcu povstania Františka Rákociho II. Po príchode cisárskeho vojska sa cirkevný život evanjelikov opäť dostal len za hradby mesta. Značnú úľavu v duchovnom i spoločenskom živote priniesol až tolerančný patent Jozefa II. r. Drevený kostol, ktorý medzitým pomaly chátral, mohol byť nahradený novým, pevnejším a priestrannejším. K jeho výstavbe sa pristúpilo s príchodom nového, 19. storočia a bola ukončená počas 7 rokov. Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol posvätený 3. mája 1807.
Mestský Hrad Banská Bystrica
Banská Bystrica sa už za čias uhorského kráľa Bela IV. v roku 1255 stala slobodným kráľovským mestom. Neskôr do areálu postupne vstavali gotický dom kráľa Mateja (r. 1479), Kostol povýšenia Svätého kríža (r. 1492), kubus radnice (r. 1500) a opevňovacie práce boli dovŕšené do roku 1512 výstavbou vstupného barbakanu. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty.
Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou.
Súčasťou opevnenia z 15. storočia je barbakan a bašty. V areáli hradu sa nachádza viacero objektov. Medzi najznámejšie patrí Matejov dom či mestská radnica.
Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada.
Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Banskej Bystrici
Okrem Kostola Povýšenia Svätého Kríža sa v Banskej Bystrici nachádza množstvo ďalších významných sakrálnych pamiatok. Medzi ne patria:
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie - najstaršia a dominantná stavba Mestského hradu.
- Kostol sv. Alžbety - na Dolnej ulici, postavený v roku 1303 ako súčasť mestského špitála.
- Kaplnka sv. Barbory
Zaujímavosti a Okolie
Ak patríte k milovníkom prírody a rastlín, nevynechajte príležitosť navštíviť unikátne Arborétum Borová Hora vo Zvolene. Arborétum ukrýva bohatú zbierku rôznych odrôd drevín, ruží, ale i suchomilných rastlín.
Zrúcanina gotického hradu Dobrá Niva sa vypína nad obcou Podzámčok. V minulosti plnil dôležitú úlohu, najmä pri útokoch Turkov na naše územie. V súčasnosti sa z neho zachovala len nepatrná časť, čo však vôbec neuberá na atraktívnosti miesta.
Výhľad na mesto z veže, ktorá je na námestí. Areál mestského hradu v Banskej Bystrici spolu s cintorínom je voľne prístupný.
Zvony zvonia každú nedeľu a sviatky o 6:45, 8:15, 10:45 a 16:15.