František Liszt mal vzťah k františkánom.
Mladosť a štúdium
Pochádzal z roľníckej rodiny a bol štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku sa stal knihárskym učňom v Trnave. Do gymnázia začal chodiť v Skalici. Do nižších tried gymnázia chodil aj v Trnave. Františkánom sa stal v Trnave. Vtedy prijal meno Pankrác, ktoré však dôsledne používal v poslovenčenej forme Vševlad. Po ročnom noviciáte strávil rok ako študent privatista vo františkánskom kláštore v Malackách. Gymnázium ukončil v Skalici maturitou. Teologické štúdiá absolvoval na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v rokoch 1929-1933. Popri teológii študoval od r. 1931 aj odbor knihovedy na Filozofickej fakulte pražskej univerzity a získal kvalifikáciu na vyučovanie esperanta. Kňazskú vysviacku mal v Trnave. V rokoch 1933-1938 študoval na Univerzite Komenského v Bratislave históriu a filozofiu. Počas tohto štúdia absolvoval študijné pobyty na univerzitách v Mníchove a Budapešti. V roku 1939 vykonal študijnú cestu po Taliansku.Pedagogická a vedecká činnosť
V rokoch 1938-1946 vyučoval ako stredoškolský profesor na františkánskom gymnáziu v Malackách, kde pôsobil až do svojho núteného odchodu. Potom pôsobil na štátnom gymnáziu v Nových Zámkoch v školskom roku 1946-1947. Bol mimoriadne plodným autorom a členom viacerých vedeckých a kultúrnych spoločností. Svojimi štúdiami prispieval do viacerých odborných časopisov a zborníkov a hojne písal aj do dennej tlače a popularizačných časopisov. Jeho historický výskum v odvetviach knihovedy, histórie, literárnej histórie, filozofie, jazykovedy a hudobnej vedy sa sústreďoval predovšetkým na poznávania františkánskych knižníc a archívov, a to domácich, sčasti aj zahraničných. Prevažnú časť jeho diela tvorí história. Sú to najmä diela o dejinách františkánskej rehole, A. Bernolákovi a bernolákovcoch, o historických knižniciach a cenných rukopisných pamiatkach.Zatknutie a väzenie
Po poprave prezidenta J. Tisu na návrh jedného zo študentov zostavil koláž s jeho fotografiou, ktorá sa rozmnožila a rozosielala po Slovensku. V noci zo 14. na 15. septembra 1947 ho zatkli. Na základe vykonštruovaných výpovedí bol obvinený z vytvorenia ilegálnej protištátnej organizácie. Vo vyšetrovacej väzbe ho protiprávne držali 27 mesiacov, súd sa konal 27. decembra 1949 v Bratislave, rozsudok znel na 9 rokov väzenia a 5 rokov straty občianskych práv. Po amnestii v roku 1953 mu skrátili trest o 6 mesiacov. Vo väzniciach si odpykal celý trest 8 a pol roka. Prepustili ho 15. marca 1956.Práca v Matici slovenskej a rehabilitácia
Zamestnal sa v Matici slovenskej ako dokumentátor pri usporiadavaní starých historických knižníc. Preskúmal a usporiadal Aponnyovskú knižnicu v Oponiciach a knižnicu Zayovcov uloženú na chodbách Bojnického zámku. Preskúmal aj knižnice v Komárne a Topoľčiankach. Z Matice slovenskej ho aj napriek týmto výsledkom v roku 1958 prepustili. Rehabilitoval ho až Krajský súd v Bratislave. Potom pokračoval ďalej v započatej práci: zameral sa najmä na výskum farských knižníc.Prínos k slovenskej kultúre a vede
Gajdoš objavil niekoľko staroslovienskych pamiatok (glagolské pergamenty), spísal inkunábuly františkánskych knižných fondov, podal materiály pre štúdium filozofie a teológie na františkánskom generálnom štúdiu v Trnave a na iných františkánskych učilištiach, uverejnil viac slovenských alebo slovenčiacich textov, všímal si slovenského pôsobenia františkánov na Slovensku i medzi Slovákmi v maďarskom prostredí a osobitne sa venoval skúmaniu podielu slovenských františkánov na tvorbe slovenskej literatúry. V tejto súvislosti upozornil na viaceré rukopisné kázne zo 17. a 18. storočia. Pre dejiny hudby osvetlil život a dielo Pavlína Bajana, Pantaleóna Roškovského, Edmunda Beňoviča, Edmunda Paschu, Adama Marmankoviča, Juraja Zruneka, Jozefa Reháka a iných. Objavil rukopisný hudobný zborník z roku 1730 (tzv. Uhrovecký zborník). Tento čin hudobní historici pokladajú za jeden z najcennejších a najzaujímavejších pramenných objavov posledných rokov (Rybarič). Pre slovenskú literárnu históriu sú zvlášť cenné Gajdošove práce spojené s nájdením časti knižnice a archívu Antona Bernoláka v Nových Zámkoch (1961). Urobil súpis objavených kníh a rukopisov. Medzi nimi bol aj dotiaľ neznámy rukopisný zoznam kníh pre budúcich kňazov (Nová bibliotheca theologica selecta), ako aj rukopis prednášok o poľnohospodárstve (Perceptiones de agrorum cultu), ktorý Gajdoš preložil do slovenčiny. V niekoľkých prácach objasnil doteraz neznáme skutočnosti zo života a diela A. - Bernoláka. Po roku 1970 nemal už príležitosti publikovať doma, dokonca sa pod jeho menom nesmelo ani citovať v iných dielách, preto jeho práce vychádzali v USA a Kanade.Ako je to s podobizňou Antona Bernoláka
Záver života
Posledné roky strávil u príbuzných v Máni. Zomrel v nemocnici v Bratislave a pochovaný je v rodnej obci.Tabuľka: Výber z publikačnej činnosti Vševlada Jozefa Gajdoša
| Oblasť | Príklady prác |
|---|---|
| História |
|
| Literárna história |
|
| Dejiny slovenského jazyka |
|
| Anton Bernolák |
|
| Knihoveda |
|
| Hudobná veda |
|