Krásna Hôrka: História a Architektúra Slovenského Hradu a Kostolov

Krásna Hôrka je jedným z najvýznamnejších hradov na Slovensku, ktorý sa pýši bohatou históriou a pozoruhodnou architektúrou. Hrad, ktorý sa nachádza v malebnej gemerskej krajine, prešiel mnohými premenami a zohral dôležitú úlohu v dejinách regiónu. Okrem hradu sa v jeho okolí nachádzajú aj významné sakrálne stavby, ktoré dotvárajú kultúrne dedičstvo tohto územia.

Malebná gemerská krajina v srdci Slovenska bola oddávna považovaná za malú Európu, či za uhorské kráľovstvo v malom. Jej vrchy, doliny a mestečká stali sa dejiskom našich - európskych dejín. No predsa sa dnes môžeme tešiť len z niekoľkých takmer úplne zachovalých hradov, jedným z nich je Krásna Hôrka.

Krásna Hôrka je jediným slovenským hradom, ktorého architektúra a zbierky sa zachovali takmer neporušené. Unikátne zbierky hradného múzea a premeny architektúry lákajú návštevníkov takmer z celého sveta.

Počiatky a Vývoj Hradu

Dejiny územia, ktorému po stáročia vládol hrad Krásna Hôrka siahajú až do raného stredoveku. V 13. storočí vznikol na dôležitej obchodnej ceste vedúcej zo Sedmohradska cez Košice na Spiš a do Poľska strážny hrad Krásna Hôrka.

Krásnohorský hrad začali stavať bratia Bebekovci, ktorí získali rozsiahle pozemky v oblasti Gemera (tzv. Muránske panstvo) vďaka priazni uhorského kráľa Belu IV. ako prejav vďaky za pomoc v období tatárskych vpádov. S krátkou prestávkou, kedy ovládli hrad Mariássyovci, panovali Bebekovci v Krásnej Hôrke od polovice 13. storočia až do roku 1566.

Z pôvodnej strážnej veže vzniklo hradné opevnenie - najstaršie, gotické jadro hradu, v ktorom sídlilo vojsko. Samozrejme nemožno hovoriť o hrade v dnešnom slova zmysle, pretože išlo len o opevnenú obytnú gotickú vežu (donjon) na samom vrchole vápencovej kopy. Postupom času sa udomácňuje označenie rodu Ákošovcov ako Bebekovcov.

Listinný materiál sa o nej zmieňuje len kuso, no prvýkrát sa ako hrad spomína v roku 1333. Bebekovci nakoniec v roku 1352 definitívne získali späť svoje hrdinsky nadobudnuté panstvo.

Bebekovci, ktorí hrad niekoľkokrát prebudovali a rozšírili (oni dali postaviť aj palác ku gotickej veži), boli jeho pánmi až do druhej polovice 16. storočia. Modernizáciu a vybudovanie nového fortifkačného systému si vyžiadalo nebezpečenstvo tureckých nájazdov. Stavebný ruch na Krásnej Hôrke sa teda rozprúdil v 40tych rokoch 16. storočia. Hrad vtedy získal nový veniec opevnenia pôdorysu nepravidelného trojuholníka s troma mohutnými nárožnými baštami.

V roku 1578 nastupuje na Krásnu Hôrku ako hradný kapitán prvý z Andrássyovcov - Peter, ktorého vnuk Matej v roku 1642 získal od uhorského kráľa a rakúskeho cisára Ferdinanda III. Habsburského hrad Krásnu Hôrku spolu s panstvom do dedičného vlastníctva. Andrássyovci sa postupne vypracovali medzi popredné šľachtické rody a svoje politické pozície si udržali až do roku 1918, kedy po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikla demokratická Československá republika.

Andrássyovci ako majitelia hradu pokračovali v jeho rozširovaní hradu a vďaka mnohým úpravám vytvorili z Krásnej Hôrky honosné šľachtické sídlo. V 17. storočí bol hrad obohatený o ďalšie stavby - „paláce“ v duchu neskororenesančných šľachtických sídel. Ide o tzv. dolný hrad so štukovou výzdobou klenieb v miestnostiach a stredný hrad, ktorý slúžil pravdepodobne hlavne na reprezentačné účely.

Koncom 17. storočia si obrovský majetok rozdelili a majiteľmi hradu sa stali príslušníci monockej (dlholúckej) vetvy rodu. Napriek všeobecnému úpadku hradov Krásna Hôrka naďalej prekvitala. V priestoroch niekdajšej veľkej bašty po roku 1770 vybudovali hradnú kaplnku s klasicistickým interiérom.

V 70 tych rokoch 18. storočia prebehla na hrade posledná prestavba, ktorú možno označiť za historickú. Mohutná juhovýchodná bašta zvaná Dobogó bola prebudovaná na kaplnku. Prestavbu nariadil Štefan III., ktorý bol v roku 1766 povýšený do grófskeho stavu. Krásna kaplnka stojí na rozhraní baroka a klasicizmu.

Gotická, najstaršia časť hradu v roku 1817 vyhorela. Vtedajšia majiteľka, vdova po Štefanovi III. Andrássym, Mária Festetichová, nariadila vykonať len najnutnejšie opravy, pretože ako jeho posledná majiteľka hrad onedlho opustila.

Premena na Múzeum

Vzťah majiteľov k svojmu rodovému hradu možno už koncom 17. Preto sa pomerne skoro, už po roku 1850, Andrássyovci rozhodnú Krásnu Hôrku pretvárať na múzeum.

Práve tieto miestnosti boli základom pre vznik rodového múzea, ktoré Andrássyovci nazývali ”régiségtár“. Prvá zmienka o tom, že Krásna Hôrka je múzeom pochádza z roku 1857. Na základe jednej z rodových dohôd bola Krásna Hôrka určená ako miesto posledného odpočinku členov rodu. Koncom 90. rokov 19. storočia gróf Dionýz Andrássy poverí Gy. Cziglera z Budapešti prestavbou pivníc stredného hradu a drobnými úpravami nádvorí.

Krásna Hôrka preto nezostala v povedomí ako vojenská pevnosť (odohrala sa, aj to iba pri nej, Bitka pri Rožňave v roku 1556, hrad bol vojenským centrom aj v čase stavovských povstaní), ani ako okázalé reprezentačné sídlo, ale ako rodové pietne miesto, kde boli zhromažďované a uložené pamiatky na predkov a dávnu minulosť. Hrad paradoxne naplnil svoju reprezentačnú funkciu (s výnimkou krátkeho obdobia Františka Andrássyho okolo roku 1740) práve v 19. storočí, kedy ho členovia rodu Andrássy s hrdosťou ukazovali svojim politickým a obchodným partnerom, či vzácnym návštevám.

Na vzhľade jeho architektúry sa podpísali prestavby do prvej polovice 18. storočia a jeho charakter vidieckeho sídla s príjemnou atmosférou determinovala akási malebná zanedbanosť a romantické zásahy v priebehu 19. storočia. Hmotová skladba hradu je vynikajúcim príkladom toho, ako v priebehu storočí hrad narastal a rozširoval sa - od prvých budov hradného komplexu na najvyššom bode brala až po architektúru nesúviacu s jeho prvotnou funkciou v predbrání. Počiatky hradu siahajú do prelomu 13. a 14. storočia a ich stopy sú dnes pod nánosmi ďalších období len ťažko čitateľné. Krásna Hôrka je preto viac hradom renesančným ako stredovekým a to aj vďaka rozsiahlym stavebným úpravám za Bebekovcov v 16. storočí a za Mikuláša Andrássyho v 17. storočí.

Po smrti Žofie Serédy v roku 1710 začal jej syn František s manželkou Katou Keresztes budovať barokový šľachtický dvor. Za Františka Andrássyho tak bola vybudovaná prvá brána s monumentálnou sochárskou výzdobou svätcov, kaplnka sv. Jána Nepomuckého pred hradom, barokový (asi) trojičný stĺp (dnes torzálny) a vzniklo niekoľko malieb s náboženskými motívmi. Zrejme k tomuto obdobiu môžeme priradiť aj rozšírenie kultu Panny Márie, ktorej Nanebovzatiu bola neskôr zasvätená aj hradná kaplnka. Pravdepodobne v tomto období boli na nádvoriach vytvorené tzv. záhrady, ktoré vznikli obmurovaním rastovej skaly. Koncom 18.

K zaujímavým etapám v novodobých dejinách hradu patrí obdobie po požiari začiatkom 19. storočia. Vtedy vdova po Štefanovi III. grófka Mária Festetich dala hrad opraviť a do jeho miestností (v strednom hrade) sa dokonca nasťahovala. Miestnosti zariadila a dotvorila dielami Josefa Caucika a Henriho Caveta.

Obnova a Zmeny po Znárodnení

Po znárodnení majetku Andrássyovcov sa uvažovalo o rôznom využití hradu Krásna Hôrka, s čím súviseli aj úvahy o jeho prebudovaní a prispôsobení novým ideologickým požiadavkám. V 60. rokoch tak začala rozsiahla pamiatková obnova, ktorej cieľom bolo z renesančnej pevnosti s príjemným vidieckym charakterom a jemnými romantickými zásahmi urobiť stredoveký obranný hrad.

Podobne ako architektúru, aj expozície hradu poznačil režim popierajúci dejiny šľachty. Obnova bola ukončená v roku 1989 sprístupnením tzv. horného hradu. V 60. rokoch boli násilne reinštalované miestnosti Františkinho múzea a rovnako aj pôvodné Andrássyovské múzeum utrpelo zásahmi v podobe odstraňovania zbierok a ich ”deponovaním“ či úplným zničením. Mnohé z tých predmetov, ktoré na Krásnu Hôrku nepatrili sa na hrad dostali v 80. rokoch, v presvedčení diletantského vedenia múzea, že militárie patria k fortifikácii a honosnejší nábytok ku kaštieľu. Tým sa takmer nenávratne roztrieštili zbierky budované celými generáciami rodu.

Zničené boli aj nádvoria a ich pôvodný systém záhrad a odvodnenia. Nevhodná vápencová dlažba z 80. rokov bola v roku 2005 nahradená ešte nevhodnejšou dlažbou, ktorá ani esteticky a ani funkčne nespĺňa kritériá kladené na krytiny v pamiatkach. Požiar v roku 2012 možno považovať za koniec éry expozícií z čias socializmu.

Sakrálne Stavby v Tvrdošíne a Krásnohorskom Podhradí

Okrem hradu Krásna Hôrka sa v jeho okolí nachádzajú aj významné sakrálne stavby. V mestskej časti Krásna Hôrka sa nachádza kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý bol postavený v roku 1890 a bez väčších zmien sa zachoval do súčasnosti. Kostol stojí pri hlavnej ceste na začiatku Krásnej Hôrky.

V mestskej časti Medvedzie sa nachádza kostol sv. Cyrila a Metoda, postavený v roku 1923 na pamiatku syna richtára, ktorý zahynul v I. svetovej vojne. V Oraviciach sa nachádza kostolík sv. Anny, postavený v rokoch 1817-1820 a obnovený v roku 1864.

V Tvrdošíne sa nachádza Mariánsky stĺp z konca 18. storočia a socha sv. Jána Nepomuckého, taktiež z konca 18. storočia. Kamenné sochy ležiacich levov, pôvodne umiestnené pri farskom úrade, sú taktiež z konca 18. storočia. Kamenný kríž z konca 18. storočia sa nachádza v areáli cintorína v Medvedzí.

V Krásnohorskom Podhradí je situovaný kostol Všetkých svätých. Svojím situovaním je kostol významným krajinotvorným prvkom v panoráme diaľkových pohľadov na hrad Krásna Hôrka. Pôvodne išlo o rodový kostol Andrássyovcov, v ktorom mali aj rodinnú hrobku. Ide o v jadre gotickú stavbu pochádzajúcu z druhej tretiny 15. storočia.

Kostol je jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria s malou kaplnkou na južnej strane, a s predstavanou vežou. Po poškodení Turkami koncom 16. storočia bol rozšírený. Obnovou prešiel v roku 1787 v duchu klasicizmu, keď bola doplnená veža, a neskôr v roku 1895 bol reštaurovaný.

Koncom osemdesiatych rokov 20. storočia boli na severnej stene lode objavené stredoveké nástenné maľby zobrazujúce troch uhorských kráľovských svätcov - sv. Štefana, sv. Ladislava a sv. Imricha, ktoré boli následne reštaurované. Ďalšie maľby, ktoré možno predpokladať na stenách svätyne, čakajú na odkrytie.

V roku 1990 bola na severnej stene objavená časť stredovekých nástenných malieb. Z nich je prezentovaný výjav zachytávajúci uhorských svätých kráľov Štefana, Ladislava a Imricha. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a stále sa využíva na liturgické účely ako farský chrám. Dlhý čas zanedbané fasády boli nedávno obnovené.

Obec Krásnohorské Podhradie leží pod hradom Krásna Hôrka cca 6 km východne od Rožňavy pri hlavnej ceste v smere na Košice. Kostol je vďaka vysokej veži viditeľný už z ďaleka.

Gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach

Na výstavbu gréckokatolíckeho chrámu prispel aj gróf Dionýz Andrássy. Kostol pôvodne postavený v novorománskom slohu nebol úplne ukončený a jeho veže pre nedostatok financií boli vybudované až v roku 1896. Na ich dostavbu zásluhou správcu svojho majetku a člena košickej gréckokatolíckej farskej rady Michala Hodinku prispel značnou sumou 6 000 forintov mecén umenia, gróf Dionýz Andrássy, majiteľ hradu Krásna Hôrka. Ďalších 8 000 forintov sa podarilo získať zo zbierok veriacich.

Vnútorné steny pôvodne vymaľoval Jozef Király. Svätyňu s päťuholníkovým záverom od lode chrámu oddeľuje štítový drevený dvojpodlažný ikonostas z roku 1901, ktorý vyhotovil košický rezbár a sochár Juraj Urr. V dolnom páse sú štyri hlavné ikony. V strednom páse v strede dominuje obraz Poslednej večere. Bočné nadstavce tvaru trojuholníka majú v oválnych kartušiach podobizne dvanástich apoštolov. Maľby na ikonostase sú dielom Michala Deymeka a Konštantína Urbana z Ľvova.

Kazateľnica s baldachýnom je tiež dielom Juraja Urra z roku 1901. Pred ikonostasom sú po stranách drevené spovednice z tmavého dreva, zapustené do obvodového muriva, ktoré zhotovil Štefan Markovics. Mozaiková žulová podlaha je dielom talianskeho majstra Domenica Briera. Drevené lavice zo smrekového dreva zhotovili stolárski majstri Ján Magács a František Szignárovits.

Kostol bol gréckokatolíkom po násilnom zrušení ich cirkvi v roku 1950 odňatý a pridelený pravoslávnej cirkvi. Gréckokatolíci ho mohli opäť užívať od roku 1968, kedy bola ich cirkev opäť povolená, neskôr im bol vrátený aj chrám, ktorý je od roku 2008 aj sídelnou Katedrálou apoštolského eparchu.

Pôvodne bol v kostole iba jeden hlavný oltár vo svätyni. Neskôr pribudli na južnej i severnej strane lode chrámu dva oltáre od prešovského sochára Juraja Neviczkého. Na južnej strane oltárny obraz z roku 1926 znázorňuje Božské Srdce Ježišovo. Jeho autorom je košický maliar Elemír Halász-Hradil. Na severnej strane oltárny obraz znázorňujúci Svätú Rodinu je z roku 1932 a jeho autorom je prešovský maliar Mikuláš Jordán.

Krásna Hôrka a jej okolie sú bohaté na kultúrne a historické pamiatky, ktoré svedčia o bohatej minulosti tohto regiónu. Hrad Krásna Hôrka, kostoly a ďalšie sakrálne stavby sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.

Tabuľka: Významné Sakrálne Stavby v Regióne Krásna Hôrka

tags: #krasna #horka #kostol