Významné osobnosti a história obce Smolinské

Obec Smolinské, ležiaca v malebnom prostredí západného Slovenska, sa môže pýšiť bohatou históriou a radom významných osobností, ktoré sa tu narodili alebo pôsobili. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto osobností, predovšetkým z radov kňazov a rodákov, ktorí svojou činnosťou prispeli k rozvoju a kultúrnemu dedičstvu obce.

Anton Juriga Jarina

Anton Juriga sa narodil 14. januára 1918 v obci Smolinské neďaleko Šaštína do roľníckej rodiny Tomáša a Heleny Jurigovcov. Spolu so sestrou Ľudmilou - dvojičkou - boli najmladšími zo šiestich detí. Budúci básnik študoval na malackom františkánskom gymnáziu, kde ho však po viacero rokov viedli ako tzv. privatistu, teda externého študenta.
Inak bol totiž ašpirantom saleziánskeho ústavu v Trnave, čo nebolo nič nezvyčajné, lebo mnohí mladíci, ktorí sa tu pripravovali na prijatie do noviciátu, boli zároveň študentmi meštianskych a gymnaziálnych škôl.

V zachovanej korešpondencii Antona Jurigu, ktorú adresoval františkánovi Rudolfovi Dilongovi, v tom čase už známemu básnikovi, sa dvadsaťjedenročný mladík predstavuje týmito slovami: „Slovutný pane! Odpustite, že sa Vám takto, bez všetkých zdvorilostných formúl a bez dokonalejšieho včerajšieho poznania miešam do korešpondencie. (…) Menom po dedoch ma podpisujú Anton Juriga. Vo verši (prezradím Vám, že sa utiekam pod strechu Vašej poézie práve tak, ako Oliva, Helena, Maruša, Silan, Berger, Rodan[2]…) sa skrývam pod Artisom. (Ak ste toto meno nevideli niekde, nedivte sa! Nie je to moja vina. Ďalej Vám to vysvetlím.) Okrem týchto mien všetci obyvatelia ústavu mi pripisujú titul, ktorý vyčítali možno z básní: Dilong číslo dve! Toľme, ako vidíte, mi udelil osud titulov, že nemať okuliare a takej jurigovskej nebojácnosti (s Ferdišom si skoro tykám), ktorá Vás možno i zarazila v mene dovolenia - písať Vám, skoro by som sa nepoznal. Ale chvála Bohu a mojim pradedom, viem sa vždy vynájsť - i keď už je zle a keď mi chcú nahnať strachu a poéziu podpáliť. I preto myslím, že ani Vy ma pre tieto čarbaniny nezabijete! No a ak by ste ma náhodou ožobráčili, budem môcť v duši zaplesať: Bolí to pre vec svätú, lebo pre svätú trpíš! Pre poéziu!“
píše Juriga Dilongovi v liste z Trnavy s dátumom 10.

Z korešpondencie Jurigu Jarinu je zrejmé, že Dilongova odpoveď bola priateľská. „Dôstojný pane!“ píše mu následne Juriga Jarina. „(…) pošepnem, prosím o sv. a potom srdečná vďaka za Váš list, ktorý som si opravdu nezaslúžil. k srdcu, že nedajbože mi ho dať. Ale nech! predvídali jeho osud. potichu. Vraj ani keď Písmo čítajú nie je také ticho, ako ostalo vtedy. všímali si každej maličkosti, a výsledok? pekne píše, štramák“. A odvtedy čítame Vaše Dýchajte, lazy, Hviezdy, Helenu verejne. s príchuťou poézie a posielať niekomu? O tom ani počuť. sa to vyrojí. v Prahe zaspal. Viete, poézia je mi predovšetkým. Poéziou žijeme (…) a poézia ma spasí. schodíkom ku svätosti´. o tej poézii spievam? v Plameni, v aprílovom čísle), nemohol som. nepotrebujeme´. tam hádam, kde je Vl. Reisel. No to tak veľmi nevadí, aspoň vyzrejem. zbierka, ktorú už mám nachystanú, bude tým dokonalejšia. prekonať a prekonávam ich a nie málo. časopis nám nechodí a ja čítam všetky. dostať sa ku nim, keď všetci stoja nado mnou ako policajti. nepodporia.

Na malackom gymnáziu v tom čase existoval Gavlovičov krúžok, ktorý veľmi podporoval aj jeho vtedajší riaditeľ Celestín Lepáček, znalec a propagátor Gavlovičovho diela. Treba ešte spomenúť, že podľa svedectva Svetloslava Veigla zomrelo Tónovi Jurigovi Jarinovi jeho dievča, a to ho veľmi poznačilo. Často vraj chodieval na jej hrob v Malackách, ale jej meno ostalo verejnosti neznáme.
Svoje túžby, city, rozorvanosť i avantgardný rozbeh vložil do svojho básnického debutu, ktorý vydal v júni 1941 pod názvom Noci na prelome. V súdobej tlači sa zbierka stretla s pomerne priaznivou odozvou. Napríklad v Novej mládeži sa píše: „Keď pôjde básnik T.

V tom istom roku mu tiež vyšla báseň nazvaná Ulica prvého poschodia v nadrealistickom zborníku Vo dne a v noci (v Bratislave vydali Skarabeus a FKM), v ktorom boli publikované pôvodné básne i prózy, ale aj preklady a reprodukcie umeleckých diel. Juriga Jarina sa ocitá v spoločnej knihe s menami, ktoré budú neskôr v čítankách: R. Dilongom, P. Bunčákom, Š. Žárym, J. Lenkom ai. Mladý básnik sa nestal kňazom. úradník. v ňom prebýval aj kus bohémskej nátury. vydavateľstva FKM aj s fotografiami víťazov. s ilustráciami L. názvom takisto nikdy nevyšla. Portrét Jurigu Jarinu vyšiel v časopise Nový svet spoločne s fotografiami jeho spolupútnikov Jula Zborovjana a Gregora Cúta. zvláštna smutná kapitola… Čakám Tatry, lež nie je tam voľné miesto. ostať v Bratislave v nemocnici, lež ani tam nemajú miesta. a potom bude so mnou kaput. že jeho telo sužuje tuberkulóza.

Sa už preňho nenašlo miesto v liečebni ani v nemocnici. teda uchýlil do rodnej obce, kde ho našla 5. decembra 1946 smrť. Oliva, Pavol Kotos či český poeta Jiří Wolker. v Žiline), ktorú zostavil Marián Salatín. uverejnení vystrihoval. zbierkou. boľavo bičujúcej krásy mystéria smrti a predčasného odchodu. všetko dopovedať. Tonka Jurigu bol jedinou veľkou túžbou, hľadaním, a preto bolesťou. človek túži, hľadá a trpí. mimoriadnych básní. Báseň Otázka pred odchodom je zo zbierky Kvety bolesti z časti Nič sa viac nestratí. Druhú časť zbierky nazval Tóno Juriga Jarina Cesta k večnosti. Básnik Tóno Juriga Jarina je pochovaný v Smolinskom kde má aj pamätnú tabuľu. Július: Tvár a tvorba slovenskej katolíckej moderny.

Na snímke je dom, v ktorom býval Anton Juriga Jarina.

ThDr. Ján Michálek

Ďalšou významnou osobnosťou spojenou so Smolinským je ThDr. Ján Michálek. Narodil sa 2. apríla 1852 v Smolinskom. Gymnázium navštevoval v Skalici, Bratislave a Ostrihome, kde študoval I. ročník teológie. V štúdiách pokračoval v Budapešti, kde 4. mája 1879 dosiahol doktorát posvätnej teológie. Za kňaza bol vysvätený 16. júla 1876. Bol kaplánom v Holíči v okrese Skalica, od 30. júla 1877 v Dvoroch nad Žitavou v novozámockom okrese, od 18. júla 1878 v Gbeloch v skalickom okrese. Od 5. novembra 1882 bol farárom v rodisku. 1901 Radošovce, 1904 dekan, 1913 farár Šaštín, 1923 kanonik Bratislava. Neskôr sa stal kanonikom bratislavskej kapituly. V rodisku požehnával v r. 1924 zvony a obnovený kostol ako bratislavský opát-kanonik sub infula. Svoje homílie uverejňoval v časopise Kazateľňa, články v Katolíckych novinách, M. Korona a Népnevelő.

Ďalší kňazi pôsobiaci v Smolinskom a okolí

Okrem spomínaných osobností pôsobili v Smolinskom a okolitých obciach aj ďalší kňazi, ktorí zanechali svoju stopu v miestnej histórii. Medzi nich patria:

• Ján MIŠIČ - Štúdiá ukončil na Pázmáneu roku 1653.
• Zachariáš - Štúdiá ukončil r. 1630.
• Michal SMUTKO (Michael Smutkó) 1634 - 1636 štúdiá ukončil r.
• Matej RADIJOVIČ (Mathias Radijovicz) 1636 - 1648 zomrel: 18. 5.1648 (42.
• František Sebastián LUŽINSKÝ (Franciscus Sebastian Luzsinszky) 1651 - 1659 z Radošoviec odišiel do Báhoňa, kde pôsobil do r.
• Michal VALKOVIČ (Michael Valkovics) 23. 6.1659 - 1663 štúdium skončil na Pázmáneu r. 1647.
• Peter VALENTÍN (Petrus Valentinus) 30. 4.1663 - 1668 do Radošoviec prišiel z Malých Topoľčianok, odišiel do Sobotišťa, kde bol farárom do r.
• František BARTALOVIČ (Franciscus Bartalovicz) 31.
• Pavol Ignác ŠIMONOVIČ (Paulus Ignatius Simonovicz) 20. 8.1679 - 12.1703 Pázmáneum r. 1669.
• Ján Michal BOBOT (Joannes Michael Boboth) 4.1704 - 5.1704 R. 1689 Magister philosophie. Do Radošoviec zo Šandorfa.
• Martin VALOVIČ (Martinus Valovics) 7. 5.1704 - 10. 2.1715 Pseudonym Radosovczensis (radošovský). Pôvodom z Radošoviec. R. 1676 „magister philosophie in …Tirnaviensi gradnatus“ Štúdium ukončil r. 1678. Pôsobil na Sliači, Gbely, Brodské. Do Radošoviec z Brodského. Zomrel 10.

Títo kňazi a mnohí ďalší prispeli k duchovnému a kultúrnemu životu obce Smolinské a okolia. Ich práca a odkaz sú dôležitou súčasťou histórie tohto regiónu.

Prehľad kňazov spojených s obcou Smolinské

Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z kľúčových informácií o kňazoch, ktorí pôsobili v Smolinskom a okolí:

Obec Smolinské si uchováva pamiatku na tieto osobnosti a ich prínos k miestnej komunite. Ich životné príbehy a diela sú inšpiráciou pre súčasné i budúce generácie.

tags: #knaz #narodeny #smolinske