Alexis Carrel, významný vedec a lekár, je známy nielen vďaka svojim priekopníckym objavom, ale aj pozoruhodnou životnou cestou. Jeho príbeh je cestou od materializmu a skepticizmu k hlbokej viere a duchovnému hľadaniu. Poďme sa ponoriť do života tohto obdivuhodného človeka.
Raný život a vzdelanie
Alexis Carrel sa narodil v júni 1873 v St. Foy-les-Lyon vo Francúzsku. Dobre vychovaný, osobne obdarený mimoriadnym pozorovaním. Hovorili o ňom, že mal dve oči aj za hlavou. Otec, priemyselník, zomrel v roku 1877. Matka sa zasvätila výchove troch detí, podporovaná svojimi bratmi, ktorí patrili k lyonskej buržoázii. Prostredie bolo kultúrne a kresťanské. Keď Alex skončil svoje humanitné štúdiá na Univerzite sv. Dobre vychovaný, osobne obdarený mimoriadnym pozorovaním.
Od materializmu k pochybnostiam
Tento mysliteľ, ktorý bol na výške s Charlesom Nicollom, sa naplnil myšlienkami materializmu. Tézy Tainea, Berthelota, Renana, ktorí pod zdaním vedy propagovali neveru a prispôsobovali si Ampéra, Volta, Pasteura, tvorili zákon tak v Lyone, ako v Paríži. Výsledok bol, že Carell po niekoľkých rokoch štúdia stratil vieru.
Tvrdí, že mimo vedeckého poznania niet istoty. Boh, duša duchovná a nesmrteľná, zázrak, mravný zákon kodifikovaný v Desatore, to boli pre neho hypotézy zbavené rozumového podkladu. Potrebuje štyridsať rokov na to, aby povedal, že stratil tento čas.
Lurdy a zázrak
V roku 1903 ako 30-ročný doktor medicíny, profesor anatómie na fakulte v Lyone, sprevádzal vlak s chorými do Lúrd. Povedal o tom: „To je robota.“ Nahradil len kolegu, ktorý sa kvôli chorobe nemohol zúčastniť. Skrýval svoj posmech a tešil sa, ako katolíkov usvedčí, že sa mýlia, keď veria v zázraky. Nervové poruchy sa môžu vyliečiť, ale ostatné je záležitosťou fakírov. V Lurdoch sa však ukázala iná vec. Vyliečenie rakoviny, lupusu, tuberkulózy, vytknutia, zlomeniny, vrodenej slepoty… Oficiálne dosvedčené lekármi zo všetkých zemí, veriacimi i neveriacimi.
Carrel určoval diagnózu tejto chorej. Povedal svojmu priateľovi: „Dúfam, že mi nezomrie pod prstami. Ak sa táto uzdraví, bude to naozaj zázrak… Uveril by som všetko.“ Carrel opatruje a ošetruje túto chorú Máriu. Po kúpeľoch ju dovedú k jaskyni. Carrel povedal pred svojím priateľom: „Ach, keby som mohol veriť, ako títo všetci nešťastní, Svätá Panna, že nie si predstavou nášho mozgu! Uzdrav toto choré dievča: Veľa trpelo. Zrazu si myslí, že má halucinácie. Pred jeho očami umierajúca vstáva z mŕtvych, jej údy ožívajú, pulz sa stáva normálnym, žalúdok nenormálne nadutý sa primerane zmenšuje.
Carrel si zapisuje: „2.40. O tretej je vzkriesenie hotové. Som uzdravená, hovorí Mária Ferrand. Podajú jej šálku mlieka. O štvrtej píše: „To je nemožné, to je neslýchaná vec, to bol zázrak, ktorý sa tu stal. Celú noc podrobne a detailne študuje tento prípad. Dvaja lekári konštatujú to isté, čo on. Carrel sa pýta uzdravenej: „Čo budete teraz robiť?“ Odpovedala: „Pôjdem k rehoľniciam sv. Vincenta. Ak ma príjmu, budem opatrovať chorých.“
Carrel raz šťastný a raz znudený dobrodružstvom, keď už dlho blúdil nocou, vošiel do baziliky, sadol si po boku starého vidiečana, vložil hlavu do rúk a povedal túto modlitbu: „Sladká Panna, pomáhajúca nešťastným, ktorí ťa pokorne vzývajú, chráň ma. Verím ti. Chcela si odpovedať na moju pochybnosť krásnym zázrakom. Neviem ho ešte vidieť a ja pochybujem. To ešte nie je konverzia, len ďaleká príprava.
Zázrak sám od seba nikoho neobrátil. Vzkriesenie Lazára neobrátilo farizejov. Konštatovanie veľkých zázrakov Emila Zolu neobrátilo. Obrátenie je dielom milosti, ktorá rešpektuje slobodu človeka a predpokladá skromnú a pokornú modlitbu.
Po návrate do Lyonu po roku v Lurdoch C. si pripravuje konkurz na chirurgiu do Lyonu. Podá prácu o tom, čo videl v Lurdoch. Opísal, čo videl, a nehovoril o zázraku, ale o neznámych silách.
Práca v Amerike a Nobelova cena
Nechcú mať bádateľov a vynálezcov. Ale C. V roku 1904 ide do Ameriky. Spojené štáty ho prijímajú s otvoreným náručím, jednomyseľne ho prijmú do laboratória experimentálnej chirurgie Inštitútu lekárskych vynálezov, ktorý založil Rockefeller. Rozmnožuje a obohacuje vynálezy o prežití buniek a náprave tkanív. V roku 1912 dostáva za tieto lekárske objavy Nobelovu cenu.
V roku 1912 dostáva za tieto lekárske objavy Nobelovu cenu. Intervenciou Spojených štátov je pozvaný do Francúzska, aby tam na okraji lesa viedol podobný ústav ako v Amerike. Lecomte z Nouy je mu pomocníkom. Nasledujú objavy. Profesori, keď začali užívať tinktúru jódu, sa zamýšľajú: toto antiseptikum ničí mikróby, ale poškodzuje tkanivo. C. pracuje. Vynachádza taký preparát, ktorý ničí mikróby a zároveň chráni tkanivo.
Návrat k viere
Po skončení prvej svetovej vojny išiel znovu do Spojených štátov, aby sa stade vrátil v roku 1939 do vlasti. V roku 1941 viedol Inštitút ľudskej vedy. C. sa dvíha. Stupne jeho životného stúpania udávajú jeho diela. V roku 1935 vyšlo jeho dielo Človek - tvor neznámy. Po smrti v roku 1950 mu vyšlo: Úvahy nad vedením života. V tejto knihe ukázal C. nehumánny charakter našej civilizácie. Človek v dnešnom svete, orientovaný na zisk a požívačnosť, je nešťastný. V popieraní prvotín ducha je naša civilizácia barbarská. My nenapredujeme, my zaostávame. Len sama pravda nás oslobodí, avšak pravda o človeku.
Vo veku 65 rokov sa na vrchole vedeckej kariéry priblížil ku krédu svojho detstva. Ale doteraz celkom nepochopil to, čo voláme náboženskou praxou. Presse A. píše: „Náboženská otázka ho držala za srdce. Rád o nej hovoril. A z našich rozhovorov o náboženstve bolo stále zrejmejšie, že ak aj niečo v jeho praktickom náboženskom živote bolo nedokonalé, predsa už vtedy bol oslavovateľom Boha v pravde a v duchu. O Bohu citlivo uvažoval.
Keď sa vrátil takto k viere svojho detstva, vo veku 71 rokov zomrel v Paríži 4. novembra 1944. Podľa svojej vôle odpočíva v kaplnke S. Gildas pod ochranou cisterciánskych mníchov, svojich priateľov. Tento učenec, ktorý tak pekne písal o modlitbe, chcel, aby aj jeho hrob bol ustavičnou modlitbou.
Dielo a odkaz
Carrel sa na vrchole svojej kariéry pozdvihol proti diktatúre mnohosti a prostredia, proti povere vedy. Túto poveru oddialil od viery. Treba, aby bolo slnko. Túto vieru skromných žiadal C. od Boha po uzdravení Márie Ferrandovej. Na ňom sa vyplnilo slovo evanjelia. Blahoslavení tí, ktorí majú hlad a smäd po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
V čase, keď sa veda laboratória robila kráľovnou, C. má veľkú zásluhu, že vrátil svojimi slovami a príkladom, on, veľký vedec, vznešenú chválu na vedu modlitby.
V reflexiách o ľudskom poslaní C. napísal: Odpoveď viery je neporovnateľne účinnejšia ako odpoveď vedy.
Tabuľka: Kľúčové míľniky v živote A. Carrela
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1873 | Narodenie v St. Foy-les-Lyon, Francúzsko |
| 1903 | Účasť na púti do Lúrd a svedectvo zázračného uzdravenia |
| 1904 | Odchod do USA a práca v Inštitúte lekárskych vynálezov |
| 1912 | Získanie Nobelovej ceny za medicínu |
| 1935 | Vydanie diela "Človek - tvor neznámy" |
| 1944 | Úmrtie v Paríži a pochovanie v kaplnke S. Gildas |