Na Slovensku zomrelo v priebehu roka 2016 niekoľko významných osobností. Medzi ne patrí aj kňaz Peter Sedlák, ktorého život a dielo zanechali hlbokú stopu v slovenskej kultúre a histórii.
Raný život a štúdium
Peter Sedlák pôsobil v Naháči ako priateľ poddaného ľudu. Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v Častej, v rodine drobného remeselníka bývajúcej v neďalekom Ompitáli, teraz sa volá Doľany. Keď mal 10 rokov, zomrel mu otec a matka musela prijať službu gazdinej v pavlínskom kláštore v Šaštíne, aby mohla vychovať štyri osirelé deti. Tu Juraj spoznal kláštorný život a po skončení kláštorných gymnáziálnych škôl vo Sv. Jure a Mária Háte od roku 1771 ako chovanec ostrihomského arcibiskupa študoval teológiu v Budíne a v Trnave, kde bol roku 1776 vysvätené za kňaza.
Kňazská služba v Naháči
Ako kaplán bol tri roky v Seredi, tri mesiace v Lukáčoviciach a v roku 1780 nastúpil za kňaza do Naháča, kde pôsobil do roku 1807 (27 rokov). Keďže pochádzal z obyčajnej robotnej rodiny, poznal biedu ľudí slovenskej dediny, preto jeho snaha bola vždy zameraná na pomoc tej najbiednejšej dedinskej vrstve obyvateľstva.
Osvietenský spisovateľ a národný buditeľ
Bol osvieteneckým spisovateľom, spoluzakladateľom spolku Slovenského učeného tovarišstva a jeho prvým tajomníkom i pokladníkom. Napísal spolu 43 prác, z čoho bolo vydaných len 30 diel. Zameral sa na oblasť národnobuditeľskú, náboženskú, roľnícku, právnu, hospodársku, zdravotnícku a umeleckú. Vo svojich knihách sa snažil poučovať ľudí o nových poznatkoch poľnohospodárstva a možnostiach zlepšenia práce roľníkov (Piľní domajší a poľní hospodár - 8 zväzkov, Zeľinkár, Slovenský včelár, O úhoroch a včelách, Krátke dejiny slovanského národa a i.), bojoval proti žobravým reholiam, proti opilstvu, poverám a pod.
Radil, čo má gazda a gazdiná robiť po celý rok v jednotlivých mesiacoch. Poučuje o rôznych užitočných rastlinách. Poučenia podáva vo forme besedy, rozhovoru alebo výkladom histórie. Dôkladná znalosť problémov mu umožnila rady a vysvetlenia i najzložitejších problémov podávať jasne a zrozumiteľne.
Jeho pôvod a snahy, žiaľ, nenašli dosť pochopenia svetských a cirkevných predstavených, preto za knihu “Dúverná zmluva medzi ďáblem a mníchem“ musel ísť na 14 dní do väzenia a mnohí oponenti s Fándlym nesúhlasia doteraz. Mal rozpory so spolubratom Jozefom Ignácom Bajzom - farárom z Dolného Dubového (ten napísal prvý slovenský román “René mládenca príhody a skúsenosti“), ktorý obhajoval biblickú staročeštinu. Bránil národné práva, bojoval za rovnoprávnosť proti maďarizácii a za sociálnu slobodu. V Dúvernej zmluve opísal krutú biedu a sociálny útlak ľudu. “Z práce ľudu žije kráľ, šľachta, armáda, kňazi a predsa ho všetci utláčajú a ponižujú“.
V Dúvernej zmluve súhlasil so zrušením kláštorov, lebo pre všetkých, teda aj pre mníchov musí platiť rovnaký zákon, aby každý žil z práce svojich rúk. Kláštory treba využiť pre školy a nemocnice, tak vytvoriť nové pracovné príležitosti. Vrchnosť by mala zabezpečiť možnosť zárobku pre roľníkov v zimnom období výstavbou manufaktúr. Zamýšľal založiť hospodársku školu k realizovaniu nových teórií do praxe. Prakticky učil ľudí poľným prácam, záhradníctvu, včelárstvu a pod. Aby mohol farníkov učiť po domácky spracovať bavlnu, doplnil si svoje vedomosti v šaštínskej manufaktúre. Pre teologický dorast spísal prlatné zákony a na ochranu poddaných napísal: “príhodné a svátečné kázňe,“ kde oslavuje Veľkú Moravu a Svätopluka: “Blahoslavená si bola od Boha! Sataroslávna, veľká slovenská, veľká moravská krajina, z Bulgárie od potoka Morava až po Hron, a od teho budúcne aš do včilajšej Moravi, aš do Čech víťazlive rozšírená..“
Vierozvestcov Cyrila a Metoda si vyžiadal “ten, od mnohích ščaslivích vojní ve svete ichírní a chvalitební král, ten pre vekú bojovnú a zbrojnú silu mnohím národom strašliví, ten pre mnohé, nad velkími ňepráteli obdržané víťazstvá slávní slovenskí král Svätopluk..“ Fándly písal knihy v bernolákovskej kodifikovanej kultúrnej západoslovenčine a v knihe Zelinkár zdôraznil vzletnými slovami veľký význam Bernolákovho jazykového činu pre rozkvet národnej literatúry: “O volakterí rok uviďí učení svet, že slovenskí jazik a jeho pisebné pero vždicki sa móže, inším rečám a vtipom v Európe vichválením, z velkú chválu pripodobniť jak duchovníma, tak svetskíma kňihami.“
Fándliho literárna tvorba sa stala neskôr ideovým prameňom veľkolepého básnického diela Jána Hollého a nastupujúcej štúrovskej generácie (viď Štúrov epitaf na hrobe J. Hollého na Dobrej Vode). Práve druhá generácia osvietencov sústredených okolo Ľ. Štúra už pochopila a podporila snahy Učeného tovarišstva o presadenie slovenčiny. Dotiaľ síce väčšina vzdelancov uznávala slovenský jazyk ako najzachovalejší a najpôvodnejší slovanský jazyk, ale jednoznačne presadzovali staročeštinu.
Fándly v roku 1807, keď začal strácať zrak, s podlomeným zdravím odchádza do rodného domu a zakrátko 7. marca 1811 v nedožitých 61 rokoch zomrel. Takže k všeobecnému uznaniu slovenského jazyka vzdelancami došlo až po smrti vedúcich osobností Učeného tovarišstva. Či už za zlom považujeme schôdzu 14. Februára 1843 v Bratislave alebo stretnutie (Štúr, Hurban a Hodža) v Hlbokom 11.-16 júla, čo bolo spojené aj s poradou u Hollého na Dobrej Vode, alebo prvé vydanie slovenského časopisu Slovenskje Národňje Noviny (v lete 1843) s prílohou Orol Tatranský.
Ďalšie významné osobnosti
Okrem Petra Sedláka zomreli v roku 2016 aj ďalšie významné osobnosti Slovenska, ako napríklad:
- Štefan Mruškovič - etnológ, muzeológ
- Anton Srholec - kňaz
- Karol Polák - športový komentátor
- Leopold Haverl - herec
- Veronika Terézia Racková - misionárka a lekárka
- Roman Hofbauer - politik