Róbert Ťapušík: Život kňaza na hranici lásky

Farský administrátor z Dvorníkov pri Hlohovci, vdp. Róbert Ťapušík, je kňaz, ktorý sa nezištne zapojil do pomoci v nemocnici počas pandémie COVID-19. Jeho príbeh je svedectvom o obetavosti, viere a láske k blížnemu.

Duchovná služba v prvej línii

Jeden z kňazov - dobrovoľníkov v Nemocnici s poliklinikou v Galante sa podelil so svojimi dojmami z covidového oddelenia. Na otázku, či sa vstupom na covidové oddelenie nemocnice naplnili jeho predstavy, Róbert Ťapušík zareagoval:

„Donedávna to bol ešte svet na onej druhej strane... svet za veľkými chladnými dverami s ráznym varovaním pred vstupom do tohto sveta... Bol to svet jednoducho nazývaný prvá línia. No táto pomyselná hranica - línia deliaca dva svety - sa v posledných mesiacoch a dňoch stala veľmi úzkou a priam zaniká. Stala sa novou každodennou hranicou lásky, ktorá už nedelí svet na bezpečný a trpiaci. Stala sa hranicou lásky, ktorá nerozdeľuje, ale naopak každého, kto sa rozhodne prekročiť ju, spája“.

Podľa duchovného otca Róberta toto prostredie, kde nielen telá, ale i duše chorých trpiacich ľudí bojujú na lôžkach v tichom hluku medicínskych prístrojov, musí veľmi intenzívne motivovať aj všetkých kňazov ponorených do sveta za dverami nemocnice, ktoré nazýva hranicou lásky, aby neustávali v ich obetavom snažení sprostredkovať Krista hladnej, ubolenej, zúfalej, strach majúcej, avšak Bohu otvorenej duši. Táto pomyselná hranica lásky nespája len svet trpiacich a chorých, ale aj tých, ktorí vstupujú k ich lôžkam. Takto cez svojich kňazov prichádza k chorým Kristus, ktorý túži podoprieť ich vysilené telá.

„Ponúknuť im opäť nádej, že v tom nie sú sami, že každú chvíľu prichádzajúca smrť nie je priepasťou beznádeje, ktorá časom pohltí aj ich,“ hovorí kňaz Róbert, dobrovoľník v Galantskej nemocnici. Zároveň prostredníctvom TO ABU posiela odkaz svojím oltárnym bratom, aby nezabúdali na vzájomné podporné modlitby. „Navzájom si v tieto dni na oboch rovnocenných poliach zápasu o spásu duší spoločne vyprosujme silu. Veď spoločným zavŕšením všetkých našich činov je láska. Tam je cieľ: kvôli nemu bežíme; k nemu bežíme a keď ho dosiahneme, nájdeme odpočinok,“ dodal trochu unaveným, ale rozhodným hlasom kňaz Róbert, pracujúci na covidovom oddelení Galantskej nemocnice.

„So súhlasom lekárov a na požiadanie rodín poskytujú naši duchovní zaopatrenie zomierajúcim a paliatívnym pacientom na uzatvorených oddeleniach,“ informoval biskupský vikár pre nemocničnú duchovnú službu Trnavskej arcidiecézy vsdp. Rudolf Kopinec. Podľa hovorcu Arcibiskupského úradu v Trnave vsdp. Dušana Kolenčíka ďalší šestnásti poskytujú v rámci Trnavskej arcidiecézy duchovnú starostlivosť o chorých v nemocniciach a domovoch sociálnych služieb (DSS). Trnavská arcidiecéza zatiaľ podľa hovorcu neregistrovala inú požiadavku o zdravotnícku výpomoc a je pripravená vyjsť záujemcom v ústrety v rámci možností.

„Záujem o takúto službu pomáhať chorým medzi našimi duchovnými bol, avšak prekážkou bol ich vek. Išlo o starších kňazov, ktorých nechceme vystavovať riziku v súvislosti s COVID-19,“ povedal Kolenčík pre TASR. Do Galanty nastúpili vekom mladší kňazi, z ktorých jeden má stredné zdravotnícke vzdelanie.

Cesta ku kňazstvu

Róbert Ťapušík je mladý kňaz, ktorý má pod palcom farnosť v Dvorníkoch. Keď do dedinky prišiel, bojoval so strachom. Nové povinnosti a viac mimoduchovných aktivít, ktoré súvisia s chodom fary, v ňom vyvolávali rešpekt. Hovorí, že je bojko, no láska k Bohu mu pomáha ťažšie životné situácie zvládať.

Pochádza z malej dedinky, kde sa viera žila tradične. Inšpirovaný vierou svojej babky, ktorá chodievala do kostola každý deň, začal vnímať pozíciu kňaza ako záhadný mystický objekt. Počas gymnázia sa mu naskytla možnosť spoznať predstaviteľa cirkvi z inej stránky a stal sa súčasťou hlbšieho vnímania celého života viery.

Podal si prihlášku na medicínu a tajne aj do seminára. Rodičom o tom nepovedal zo strachu pred obhajobou vlastného rozhodnutia. Napokon sa to dozvedeli, keď mu prišlo pozvanie na pohovor do kňazského seminára.

Na otázku, či sa dá vzťah kňaza s Bohom vysvetliť, odpovedá: "Možno to len prirovnať. Často sa moji žiaci na vyučovaní pýtajú, prečo som sa stal farárom. Spýtam sa ich, prečo sa oni do niekoho zaľúbia. Toto je asi ten najkrajší obraz, ktorý som zatiaľ objavil. Že je to zaľúbenie sa a to, do akej osoby sa zaľúbim, mení môj spôsob života. To isté je aj vo vzťahu s Bohom, no ide o veľké tajomstvo, pretože je to, samozrejme, iné, ako keď sa zaľúbite do živej bytosti. Iné je sa zaľúbiť do transcendentálnej bytosti, existencie, ktorá presahuje moje poznanie, rozum a emócie."

Róbert Ťapušík hovorí, že Boh sa odzrkadľuje vo všetkom okolo neho. Keď sa zaľúbil do Boha, v tom obraznom slova zmysle to bolo zaľúbenie sa do ľudí, do ich potrieb, do ich bolesti, do ich náboženského prežívania, zaľúbenie sa do prírody, do štúdia, do rôznych oblastí, ktoré sa vo mne ako mozaika skladali a skladajú obraz Boha.

Na otázku, či mu ako kňazovi nechýba partnerský vzťah, odpovedá, že ho má, ibaže s Bohom. Dodáva, že ak vzťah s Bohom buduje, tak sa stáva pevným a on necíti potrebu ho nahradiť niečím iným.

Róbert Ťapušík sa inšpiruje božím slovom, no ku kázňam pristupuje ako jedinečná osobnosť. Uvedomuje si, že jeho kázeň nie je vrcholom liturgie a snaží sa pre ľudí aktualizovať posolstvo evanjelia. Snaží sa, aby jeho myšlienka smerovala práve k ich srdciam.

Pôsobenie vo farnosti a skauting

Okrem pôsobenia vo farnosti sa Róbert Ťapušík venuje aj skautingu. Je súčasťou skautského zboru v Seredi a má skautský oddiel aj v Dvorníkoch. Vďaka tomu sa dostáva do kontaktu s hľadajúcimi dušami.

Skauting stojí na troch pilieroch - povinnosť voči Bohu, povinnosť voči vlasti a povinnosť voči sebe. Skaut sa pri skladaní sľubu zaviaže, že si tieto povinnosti bude plniť.

Róbert Ťapušík sa snaží ľuďom prostredníctvom kázní odkázať, že ak žijú úprimne svoju vieru, tak minimálne ich to povzbudzuje ľutovať to zlé, čo robia a motivuje ich to správať sa lepšie. To, že je veriaci, ešte neznamená, že je svätý, dokonalý a dobrý.

Pohľad na neveriacich a vnucovanie viery

Róbert Ťapušík používa pre neveriacich výraz hľadajúci. Hovorí, že človek potrebuje Boha, potrebuje zaplniť duchovnú oblasť vo svojom vnútri.

Vníma dôsledky vnucovania viery, napríklad v tom, že vo svojej farnosti má na náboženstve prihlásených skoro 300 detí, no možno tak tri až štyri percentá z nich stretáva v kostole so svojimi rodinami. Nútenie neprináša nič pozitívne, ale je to silný faktor, s ktorým sa ako kňaz stretáva.

Napriek tomu neodsudzuje rodičov, ktorí nútia svoje deti chodiť do kostola, lebo im určite nechcú zle. Ide im o ich dobro.

Arcidiecéza a dobrovoľníci

V nemocniciach a domovoch sociálnych služieb okrem diecéznych kňazov pomáhajú podľa Kolenčíka aj desiatky rehoľníkov. Iba pred pár dňami sa však za ďalších dobrovoľníkov z radov duchovných prihlásili aj traja bratia františkáni. Táto ponuka tentokrát smerovala do Fakultnej nemocnice v Trnave.

Tabuľka: Duchovná služba v Trnavskej arcidiecéze

tags: #knaz #robert #tapusik