Hronský Beňadik, miesto s bohatou históriou, sa nachádza na strategickom mieste, ktoré bolo oddávna nazývané Slovenská Brána. Spájali sa tu dve dôležité cesty, čo z neho robilo kľúčový bod pre kontrolu diania v krajine. Na skalnatom brale nad riekou Hron vyrastal od 10. storočia mohutný kláštorný komplex. Podľa archeologických nálezov bolo miesto osídľované nepretržite od mladšej doby kamennej. Archeologické výskumy dokázali, že už v období Veľkej Moravy sídlili na tomto mieste vyspelé slovanské kmene. Ešte pred príchodom mníchov osídlili toto skalné bralo nad údolím Hrona pôvodní slovanskí obyvatelia.
Je veľmi pravdepodobné, že kláštor existoval už pred rokom 1075. Zakladajúca listina datovaná týmto rokom je súpisom majetkových práv už existujúceho kláštora. Na jeho význam poukazuje aj listina z roku 1209, ktorou pápež Inocent III. potvrdil jeho majetky.
Význam Kláštora v Dejinách
Dôležitosť kláštora vyplývala aj z jeho pôsobenia ako hodnoverného miesta, ktoré v živote feudálnej spoločnosti zohrávalo nezastupiteľnú úlohu. Vydávali sa tu všetky druhy písomností, overovali listiny, úradne riešili majetkoprávne spory, spravoval archív, deponovali cennosti. Svoje písomnosti tu archivovala aj okolitá šľachta. Je zrejmé, že takéto činnosti museli vykonávať primerane školení členovia rádu, pôsobiaci i mimo múrov kláštora v širšom okolí. Takúto úlohu plnilo opátstvo až do konca feudalizmu.
V rokoch 1063 - 1074 vládol v Ostrihome uhorský kráľ Šalamún a v Nitre, ktorá bola sídlom údelného vojvodstva, vojvoda Gejza, Šalamúnov bratranec, ktorý sa neskôr stal kráľom. Gejza viedol so Šalamúnom urputný boj o zachovanie údelu. Na Gejzovej strane stála aj pápežská kúria a uhorskí biskupi. Je pochopiteľné, že podporoval usadenie benediktínov na svojom území nitrianskeho vojvodstva. V roku 1074 Gejza zvíťazil nad Šalamúnom a s podporou byzantského cisára získal moc nad väčšou časťou krajiny. Šalamún mal starý benediktínsky kláštor v Pannolhalme, dnešnom Maďarsku. Gejza nechcel byť horší, a preto sa rozhodol, že aj on založí nový, vlastný benediktínsky kláštor. Otázkou bola len lokalita. Výber padol na miesto, ktoré bolo hlboko na území Nitrianskeho kniežatstva a už oddávna bolo nazývané Slovenská Brána (dnešný Hronský Beňadik). Stála na veľmi dôležitej dopravnej trase.
Turbulentné Obdobia a Obnova
Vojnové udalosti v Uhorsku po moháčskej porážke a následné ohrozenie Turkami sa stalo osudným pre ďalší vývoj kláštora. Rozpustili kláštornú komunitu, v prvej polovici 16. storočia kláštor zanikol a vyrástla z neho mohutná renesančná pevnosť. Z tohto obdobia poznáme i posledných volených opátov. Po nich panovník menoval iba gubernátorov. Majetky kláštora prešli do správy ostrihomskej kapituly. Kláštor bol vojenskou pevnosťou a pod jeho hradbami sa veľakrát odohrala vojenská akcia. Turci v roku 1599 mesto spustošili a vypálili. Kláštor zotrval ako pevnosť až do konca tureckých nájazdov.
V roku 1881 vypukol v meste požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu. Ten bol až do roku 1889 opravovaný. V roku 1929 prišli do Beňadika saleziáni. V roku 1951 tu boli internované rehoľné sestry z Kongregácie Božského Vykupiteľa. V roku 1990 zomrel farár Jozef Páleník a po jeho smrti sa do kláštora opäť vrátili saleziáni. V roku 1999 na miesto saleziánov nastúpila Spoločnosť katolíckeho apoštolátu - pallotíni. Od roku 2015 bol menovaný za farára Mons. František Kapusňák, SF a od roku 2018 bol menovaný za farského administrátora Mgr. Vdp.
Relikvia Kristovej Krvi
V nedeľu Krstu Krista Pána 10. januára 2021 sa v popoludňajších hodinách opäť uskutoční let lietadla, na jeho palube sa bude nachádzať generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek, ktorý udelí Slovensku požehnanie s relikviou Kristovej krvi. Relikvia Kristovej krvi obsahuje krv, ktorú náš Pán Ježiš Kristus vylial za nás na Kríži za naše hriechy a ich následky. Nákaza, ktorá nás v týchto dňoch zasahuje v stále väčšej miere, je varovaním i výzvou k obráteniu.
Relikvia Kristovej krvi je uchovávaná v Bazilike sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku. Opátstvo získalo relikviu od kráľa Mateja Korvína v roku 1483. Ide o kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej krvi. Kráľ Matej Korvín získal túto relikviu pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako prejav pápežovej vďaky za boj uhorského panovníka proti Turkom. V roku 1489 v kostole v Hronskom Beňadiku postavili špeciálnu časť, kde bola relikvia uctievaná. Uvedenú kaplnku vysvätil nitriansky biskup Gregor. V roku 1510 získala kaplnka nový oltár, ktorý sa dnes nachádza v Ostrihome.
V prvej polovici 19. storočia Hronský Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay (1829), ktorý sa postaral o obnovu monštrancie, o čom hovorí aj nápis na zadnej strane relikviára. Relikvia s pomerne veľkým množstvom zaschnutej krvi na cennom plátne, vložená do relikviára, je každý piatok exponovaná na verejnú úctu. Viera kresťanov, ale aj iné dôkazy potvrdzujú autentickosť Ježišovej krvi, ktorá bola vyliata pri jeho umučení za nás všetkých. Ako nás Ježišovo utrpenie očisťuje od hriechov, tak nás jeho predrahá krv zachraňuje a posilňuje k peknému kresťanskému svedectvu. Moc Kristovej krvi sa v našich dejinách niekoľkokrát preukázala, zvlášť pri morových nákazách i iných nebezpečenstvách. Nehovoriac o mnohých osobných zápasoch a neriešiteľných situáciách, v ktorých ľudia v úcte ku Kristovej krvi našli posilnenie.
Ľudia prichádzajúci k relikvii v jej blízkosti môžu autentickejšie prežiť chvíle Ježišovho utrpenia, môžu mu obnovene vyjadriť svoju lásku i oddanosť. Generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek stál aj za požehnaním Slovenska relikviou Kristovej krvi z lietadla v marci 2020, v čase prvého rozšírenia pandémie nového koronavírusu a prvého lockdownu. Bez toho, aby špeciálne dával správu do médií, informácia o požehnaní sa rýchlo rozletela po celom Slovensku, odozva od zosmiešňujúcich ľudí i ľudí vážiacich si toto požehnanie boli mimoriadne.
Dnes nás generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek opäť pozýva duchovne sa pripojiť k požehnaniu modlitbou. Je vhodné, aby sa veriaci mohli duchovne pripraviť a pripojiť k tomuto úkonu a účinne prijať milosti z neho prameniace v záujme ochrany Slovenska a jeho ľudu pred pandémiou koronavírusovej infekcie.
Generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek chce prosiť o Božie zmilovanie i o navrátenie sa ku kresťanskému životu. Je povinnosťou nás všetkých prispieť k jeho zámeru kajúcnou modlitbou za všetky naše zlyhania, nevďačnosť a hriechy. Za všetky zlyhania manželstiev, rodín, verejných činiteľov i duchovenstva. Peter Brodek predložil aj text Modlitby ku Kristovej krvi, ktorý sa majú katolíci modliť a duchovne sa tak pripojiť modlitbou k požehnávaniu Slovenska relikviou Kristovej krvi.
Modlitba ku Kristovej Krvi
Ó, predrahá Krv večného života, výkupná cena celého sveta, nápoj a kúpeľ spásy pre naše duše, ktorá nás bez prestania zastávaš pred milosrdným trónom Najvyššieho. Klaniam sa ti s najhlbšou úctou i túžbou, nakoľko je to len možné, zadosťučiniť za krivdy a zneuctenia, ktorých sa ti ustavične od ľudí dostáva, najmä od tých, čo sa ti bezbožným spôsobom života rúhajú.
Uvažujme: Ktože by nemal túto krv nekonečnej ceny chváliť? Ktože by sa nemal roznietiť láskou k Ježišovi, ktorý ju vylial na kríži? Čo by sa so mnou stalo, keby ma táto božská Krv nevykúpila? A kto ju vyronil až do poslednej kvapky zo žíl môjho Pána? Neoceniteľný balzam, ktorý si zo žriedla nesmiernej lásky vytiekol, učiň, aby ťa všetky srdcia a všetky jazyky chválili, oslavovali a ďakovali ti teraz i vždycky i na veky vekov.
Významné Osobnosti Spojené s Hronským Beňadikom
Hronský Beňadik bol domovom a pôsobiskom mnohých významných osobností. Medzi ne patria aj rehoľné sestry a kňazi, ktorí tu slúžili a zanechali trvalý odkaz.
- Sestra Benícia (Júlia Flochová): Narodila sa 30. marca 1897 v Ludrovej. Od roku 1927 až do roku 1948 pracovala v starobinci v Banskej Štiavnici ako kuchárka a neskôr ako ošetrovateľka. Od roku 1950 bola na dôchodku v rôznych miestach, vrátane Hronského Beňadika (1954 - 1963). Zomrela 20.
- Sestra Berchmana (Gabriela Ilková): Narodila sa 27. júna 1926 v Ludrovej. Ako učiteľka pôsobila v Pavlovciach nad Uhom a Tekovských Lužanoch. Neskôr pracovala ako zdravotná sestra v Bytčici a v Slovenskej Ľupči. Zomrela 4. októbra 1970 v kláštore v Pohorelskej Maši.
- Sestra Hermana (Jaroslava Matláková): Narodila sa v roku 1976 a pôsobila v rôznych farnostiach a inštitúciách. V roku 2014 bola hovorkyňou všetkých zasvätených na Slovensku. Pracuje ako redaktorka a moderátorka v katolíckych médiách.
- Sestra Damiána (Lucia Kajanová): Narodila sa v roku 1978. Pracovala v Detskom domove v Ružomberku a ako katechétka v rôznych mestách. Doživotné sľuby zložila 11. augusta 2007 v Žiline.
Tieto sestry svojou prácou a oddanosťou prispeli k duchovnému a sociálnemu rozvoju komunít, v ktorých pôsobili.
Hronskobeňadický kláštor a jeho prestavba Franzom Stornom
V priestoroch obnovenej sýpky v bývalom benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku sa 17. júna 2018 konala prezentácia novej knihy Hronskobeňadický kláštor a jeho prestavba Franzom Stornom. Knihu napísal kňaz Nitrianskej diecézy Jozef Gajdoš. Jej témou je prestavba kláštorného areálu v 2. polovici 19. storočia. Práve on dal kostolu v Hronskom Beňadiku dnešnú podobu.
Autor svoju knihu venoval archeológovi Michalovi Slivkovi k jeho 70. narodeninám. Práve on sa mimoriadnou formou zaslúžil o rozvoj cirkevných dejín na Slovensku, zvlášť monasticizmu.
Pamätihodnosti Obce Hronský Beňadik - časť Psiare
V časti Psiare sa nachádza niekoľko pamätihodností, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúre tejto oblasti:
- Socha Nepoškvrnenej Panny Márie pri hlavnej ceste z roku 1812.
- Prícestná kaplnka Piety zo začiatku 20. storočia.
- Ústredný kríž cintorína - kamenný z roku 1803.
- Kamenný pomník zomretého richtára Ondreja Köntöša z r. 1847.
- Dva drevené kríže: jeden pri štátnej ceste a druhý na cintoríne venovaný na pamiatku padlých v I. svetovej vojne.
- Kamenný kríž pri poľnej ceste do Kozároviec z roku 1949, ktorý obyvatelia Psiar venovali ako poďakovanie za ochranu v II. svetovej vojne.
- Železný kríž pri vstupe na Háj, z roku 1862, leží v k.ú. Hr. Beňadik, ale bol postavený z pozostalosti Veroniky Ráchelovej, rod. Žemberyovej a udržiavajú ho občania Psiar.
Tieto pamätihodnosti sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva obce a pripomínajú minulosť pre ďalšie generácie.
Kaplnka Piety
Kaplnka bola postavená začiatkom 20.storočia, aby slúžila na modlitbu ruženca pre ružencové spoločenstvo. Do doby pokiaľ nebola kaplnka, ruženec sa v Psiaroch modlili „Ruženčiari „ po domoch. Na oltári z 19 storočia preneseného z kláštora v Hronskom Beňadiku je socha Piéty , ktorú venovala rodina Viktora Ráchelu. V kaplnke sú ešte umiestnené sochy sv. Jozefa , Božského srdca Ježišovho a sv. Júdu Tadeáša (ktorú darovala Alžbeta Hudecová rod. Kontošová ).
Stavbu realizoval Viktor Hudec (Poliak ) .a Vincent Kosmály st. z milodarov občanov. Interiér kaplnky bol opravený z milodarov občanov v roku 1982. Celková oprava exteriéru s novým zastrešením v roku 2004 bola finančne zabezpečená miestnym rodákom Ing. Róbertom Kabinom.
Kaplnka slúžila na ružencové pobožnosti a v druhej polovici 20. storočia sa v nej začali slúžiť aj bohoslužby. Prvé slúžil miestny rodák kňaz - dôchodca Štefan Capalaj jedenkrát týždenne. Po ňom Dr. Karol Kolečánsky a postupne ďalší kňazi, pôsobiaci v Hronskom Beňadiku.
Socha Nepoškvrnenej Panny Márie
Podľa ústneho podania najstarších už nežijúcich občanov bola v katastri obce Psiare len jedna socha, a to socha Nepoškvrnenej Panny Márie. Rok zhotovenia sochy je známy zo zápisu na podstavci: „ MARIA MATKA KRISTA JEŽIŠE ORODUJ ZA NAS HRIEŠNICH U TVEHO MILEHO SINA. 1812 „
Socha pôvodne stála na voľnom priestranstve. Záhradka okolo sochy bola zhotovená v druhej polovici 20. storočia. Vzhľad sochy v súčasnosti je po jej oprave v roku 2012, ktorú vykonali manželia Tariškoví Andrea a Dušan . Opravu zabezpečili manželia Mária a Jozef Žemberyoví . Opravená socha bola vysvätená dňa 23.09. 2012.
Železný Kríž na Skale
Železný kríž postavený v roku 1862 osadený na skale za obcou Psiare , pri vstupe na Háj . Kríž bol postavený z pozostalosti Veroniky Ráchelovej rod. Žembery, manželka Štefana, pochádzajúcej z Kozároviec. Zomrela bezdetná dňa 6.októbra 1862 ako 42 ročná.
Kamenný Náhrobný Pomník na Cintoríne v Psiaroch
Kamenný pomník na miestnom cintoríne upútal pozornosť návštevníkov cintorína svojím vzhľadom. Ojedinelý tvar - na kamennom 130 cm vysokom podstavci osadený okrídlený anjel. Pomník bol postavený v roku 1847. V kamennom podstavci je vložená mramorová tabuľka s nasledovným nápisom: TU ODPOČÍWA W KRISTU P. ONDREJ KÖNTÖS KTERI BOL ZA 33 ROKI RICHTÁR PSÁRSKI ZEMREL W ROKU ZIWOBITIA SWEHO 71. DŇA 20. FEBRUÁRA ROKU 1847.
Musel to byť výnimočný človek keď po 33 rokov sedel na richtárskom stolci. Výnimočný pomník ako i človek pod ním pochovaný, si zaiste zaslúži, aby sa pomník zachoval pre informáciu ďalších generácií. Je nutné náhrobný pomník reštaurovať.
Kňazi Pôsobiaci v Regióne Levíc
V regióne Levíc pôsobilo mnoho kňazov, ktorí zanechali významnú stopu v živote miestnych komunít. Medzi významné osobnosti patrí Mons. František Procházka, kňaz na odpočinku, bývalý farár levickej farnosti a honorárny dekan. V súčasnosti žije v levickej fare spolu s ďalšími kňazmi.
S jeho menom sa spája rekonštrukcia františkánskeho kláštora, obnova interiéru farského kostola, vznik cirkevnej základnej školy v Leviciach, obnova levickej kalvárie i stavba Kostola Ducha Svätého a pastoračného centra na sídlisku Rybníky. Jeho skromný život ku kňazstvu inšpiroval mnohých mladých mužov. V roku 2012 pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky oslávil zlatú svätú omšu. Do nášho mesta prišiel v roku 1986 a už tridsať rokov obetavo slúži katolíckym veriacim.
Okrem už spomínaných osobností pôsobilo v okolí Levíc množstvo ďalších kňazov, ktorí sa venovali duchovnej službe a rozvoju miestnych komunít. Medzi nich patria:
- Balga Zoltán, ICLic.
- Baran Karol, OFM Cap.
- Benčat Jozef, S.L.L.
- a mnohí ďalší.
Starý Tekov a Jeho Kňazi
Farnosť Starý Tekov patrí od roku 2008 do Nitrianskej diecézy a tvoria ju tri obce: materská obec Starý Tekov a filiálne obce Hronské Kľačany a Veľké Kozmálovce. Podľa počtu katolíkov, ktorý žijú na území farnosti, je v rámci dekanátu Hronský Beňadik najväčšou farnosťou. V rámci vyššieho cirkevného členenia spadá pod patronát archidiakonátu katedrálneho.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Starom Tekove
Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti v obci patrí rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne predrománska stavba z 11. st. s polygonálne ukončenou svätyňou a predstavanou vežou. Pri obecnom úrade sa nachádza súsošie Kalvárie z 18. storočia. Uprostred dediny je postavený pamätník 1. a 2. svetovej vojny i pamätník s bustou Jána Palárika, katolíckeho kňaza a spisovateľ, ktorý v Starom Tekove pôsobil ako kaplán.
Hronské Kľačany
Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti v obci patrí rímskokatolícky kostol Božského Srdca, jednoloďová modernistická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1930 - 1932.
Veľké Kozmálovce
Dominantou obce je Kostol Všetkých svätých, ktorý bol postavený v barokovom štýle v roku 1792. Interiér chrámu zdobia nástenné maľby, ktorých autorom je Ján Šimo-Svrček, slovenský výtvarník, dizajnér a architekt (1922-2006), držiteľ ceny Pro urbe.
K významným rodákom patrí Andrej Trnkus (1836 - 1886), rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ, zakladajúci člen Matice slovenskej a jej konateľ pre tekovskú župu, spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom.