Určite nikomu neuniklo, že sa blížia očakávané a deťmi milované Vianoce. Štedrý večer je synonymom chvíľ pohody a radosti pri jednom stole. Okrem spoločnej večere však tento výnimočný deň ukrýva množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa líšia podľa regiónov.
Niektoré z nich majú korene v pohanských rituáloch, iné sa odvíjajú od kresťanskej symboliky. Pripravte sa na cestu naprieč Slovenskom a objavte, ako sa oslavoval tento výnimočný deň v rôznych kútoch našej krajiny. Kúpa darčekov, stavanie stromčeka, výzdoba a príprava štedrovečernej večere k nim nepochybne patria.
Slovensko je malá krajina s veľkým bohatstvom, nielen prírody, ale aj kultúrnych tradícií. Vianoce sú toho najlepším dôkazom. Hoci ich oslavujeme v rovnakom čase, každý región od západu po východ ich prežíva trochu inak. A práve v tých rozdielnostiach našich tradícií je ich krása.
V každom kúte Slovenska začínajú Vianoce rovnako, adventom. Vence so štyrmi sviečkami zdobia stoly, deti otvárajú adventné kalendáre a pečú sa prvé koláče.
Regionálne rozdiely v štedrovečerných tradíciách
Slovensko je rozmanitá krajina s množstvom zvykov, ktoré sa od seba výrazne líšia podľa jednotlivých oblastí. Vraví sa, aký kraj - taký mrav a toto známe slovenské príslovie platí pri vianočných zvykoch na Slovensku stopercentne.
Slovenské Vianoce sú plné zvykov, ktoré sa líšia podľa regiónu. Mnohé z týchto zvykov sú späté s ročnými obdobiami, cirkevnými sviatkami, svadbami či inými významnými udalosťami v živote jednotlivca a komunity.
Vianočné tradície na východnom Slovensku:
Zo všetkých regiónov na východnom Slovensku cítiť najvýraznejší vplyv kresťanských tradícií.
Zemplín, Šariš, Spiš a Abov patria medzi regióny s najsilnejšími vianočnými tradíciami. Vo východných častiach Slovenska (napr. okolie Medzilaboriec, Svidníka či Sniny) žije rusínska komunita, ktorá slávi pravoslávne Vianoce až 6. januára.
Podľa neho by sa ľudia mali vyhýbať nielen ťažkým jedlám, ale aj zábave. Sám za seba hovorí prísny pôst na Štedrý deň, ktorý sa dodržiava i počas adventu.
Najmä na Gemeri a Spiši sa zaužívalo liatie olova. Pôvodne sa tento zvyk praktizoval väčšinou na sv. Ondreja (30. novembra). Pri srdci zahreje zvyk prestierania pre pocestného či medové krížiky na čelo dievčatám, aby ich chlapci ľúbili.
Niektoré rodiny na východe večerajú iba pri svetle sviečky a snažia sa pri štedrovečernom stole sedieť čo najdlhšie, aby si túto jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru, ktorá sa opakuje len raz do roka, užili. Jedným z pravidiel, ktoré musí dodržať každá rodine je, že počas večere sa nesmie odísť od stola, prináša to nešťastie.
Vo väčšine rodín sa pred večerou celá rodina pomodlí a poďakuje. Po spoločnej modlitbe sa večera začína tradične oblátkami s medom. Zvykom je tiež zjesť kúsok chleba so soľou, ktoré sa nechávajú počas večere pod obrusom a to v okolí Spišskej Novej Vsi. V okolí Bardejova je tradícia kúsok chleba s cesnakom a medom či najskôr zjesť oplátku s medom a potom chlieb s cesnakom v Rožňave.
Prekrajovanie jabĺčok odhalí osud na najbližší rok. Každý dúfa v peknú hviezdičku pre zdravie a šťastie. Zemplínske špecifikum: tzv.
Medový krížik na čelo, hádzanie orechov do kútov izby, vykrajovania jabĺčok, ale aj zvyky, ktoré pôsobia viac pohansky než kresťansky. Napríklad liatie olova do vody či tzv. luciový stolček.
Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí v nasledujúci rok. Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku.
Tradičné vianočné jedlá na východnom Slovensku:
Oblátky sa na vianočnom stole východniarov objavujú s chlebom a soľou, niekde aj s cesnakom, ktorý sa kedysi spolu s medom považoval za zaklínadlo proti chorobám.
Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je kapustnica, v ktorej sú huby a klobása. V okolí Trebišova sa pripravuje táto kapustnica s paradajkovým pretlakom a ryžou, ku ktorej sa podáva zemplínsky biely koláč a poprípade podľa chuti kyslá smotana.
Hlavný chod na Vianoce odštartujú východniari kapustnicou s hubami a klobáskou. V okolí Trebišova to zvykne byť verzia s paradajkovým pretlakom a ryžou. V regióne Starej Ľubovne na Vianoce jedávajú skôr šošovicovú, fazuľovú a či kyslú hubovú polievku. Samozrejme nechýba ani ryba so šalátom.
Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba - okrem kapra je to často pstruh. Miestami sa tiež vyskytujú rezne so zemiakovým šalátom.
Medzi ďalšie tradičné vianočné jedlá na východnom Slovensku patria pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom podávané so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom.
Po hlavnom jedle sa podávajú lokše s makom napr. v okolí Spišskej Novej Vsi, opekance s tvarohom a maslom v Trebišove alebo bobáľky s makom. Tie sa pripravujú z kvásku, mlieka a maku a následne sa osladia cukrom.
Zo sladkého sa pripravujú bobaľky alebo lokše s makom. Netypickejším pečivom, ktoré sa šíri z generácie na generáciu, sú tzv. sadlovníky tvorené pomletým bravčovým sadlom, makom, lekvárom a ďalšími ingredienciami.
Mnohí pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst. V Štedrý deň ráno zvyknú chodiť muži vinšovať radostné a pokojné sviatky.
Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí.
V tabuľke sú zhrnuté tradičné jedlá a zvyky na východnom Slovensku:
| Región | Štedrovečerné zvyky | Tradičné jedlá |
|---|---|---|
| Spiš | Kúsok chleba so soľou pod obrusom | Lokše s makom |
| Bardejov | Chlieb s cesnakom a medom | - |
| Rožňava | Oplátka s medom a chlieb s cesnakom | - |
| Trebišov | - | Kapustnica s paradajkovým pretlakom a ryžou, zemplínsky biely koláč |
Kedysi ľudia z Kokšova (dnes Kokšov-Bakša) chodievali do svojho kostola, ktorý bol v susednej dedine „Košickom Mincente“ po kolenách (Kokšov bol od Mincentu - dnes súčasť Valalík vzdialený 2,5 kilometra). „Pravda, teraz už to nerobí nikto.
Ľudové tradície a zvyky:
Ľudových tradícií máme veľa a ani vianočné sviatky nie sú výnimkou. Ľudia sa snažili správať k sebe pekne a robiť dobré skutky, pretože verili, že to ovplyvní ich dianie po celý ďalší rok.
Ak si niekto ráno kýchol, mohol sa dožiť vysokého veku. Koláče museli byť upečené ešte pred východom slnka a čerstvo opraná bielizeň nemohla v daný deň visieť, pretože verili, že ten, komu patrila, by rýchlo zomrel.
Bez ozdobeného stromčeka si dnes už nevieme predstaviť Vianoce, no nie vždy stál na podlahe, ako to poznáme dnes. Kedysi sa v rámci vianočných obradov piekol chlieb, posúchy a mnohé koláče z kysnutého cesta. Pečivo znamenalo hojnosť po celý rok a predovšetkým každý sa mal poriadne a dosýta najesť.
V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci a v evanjelických sa zase varila kapustnica s klobásou či údeným mäsom. Modlitba patrí k štedrovečernej večeri takmer v každej rodine, aby sa poďakovalo za bohatý stôl a možnosť byť spolu v pokojnom duchu.
Tradíciou bolo, že sa rozkrojil kus pečiva zo pšeničnej múky a žitného chleba, obložila sa ním čepeľ noža a na Troch kráľov sa skontrolovala. Ktorá strana čepele zhrdzavela, z tej úrody mal byť ďalší rok nedostatok. Pre slobodné dievčatá sa lialo do vody žeravé olovo a z toho potom vyčítali svoju budúcnosť.
Slobodné dievčatá hádzali topánku k dverám - ak špička topánky smerovala k dverám, znamenalo to, že dievča sa do roka vydá, ak to však bolo naopak, zostalo rok slobodné. Zvykom bolo aj napísať si mená chlapcov na lístočky a od Lucie každý deň spáliť jedno meno až do Vianoc, kým nezostane posledné. Po večeri sa vzali kosti a dievča ich hodilo za chrbát.
Bývalo zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurín i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva dodnes v podobe vykrajovaného pečiva rôznych tvarov, ktoré poznáme všetci.
Krásnou tradíciou bolo spievanie koledníkov pod oknami. Pripravili si vianočné piesne a domáci ich za to obdarovali. Spievať chodili zväčša obecní sluhovia alebo pastieri.
Zvykom bol aj príchod betlehemcov do domu, čo sa zachovalo z čias stredoveku počas cirkevných hier.