Svätý Ján bol najmladším spomedzi apoštolov a je známy ako učeník, „ktorého Ježiš miloval“. Narodil sa pravdepodobne v Betsaide ako syn Zebedeja a brat Jakuba Staršieho.
Svätý Ján Evanjelista
Jeho otec bol rybárom, zrejme zámožnejšie situovaným, pretože zamestnával viacerých ľudí. Keď Ježiš povolal Jakuba a Jána, oni hneď zanechali všetko a šli za ním. Počas svojho pôsobenia ich Kristus nazval „Synovia hromu“, kvôli tomu, že chceli zoslať oheň z neba na dedinčanov, ktorí ich neprijali. Ich matka raz prosila Ježiša, aby mohli oni dvaja sedieť v Božom kráľovstve po pravici a ľavici Boha.
Ján bol jediným učeníkom, ktorý zostal s Ježišom až do poslednej chvíle jeho života tu na zemi. Jemu zveril Pán svoju Matku. Podľa tradície sa po vzkriesení Ján usadil v Efeze aj s Máriou, Ježišovou Matkou. Napísal štvrté evanjelium, tri listy a Apokalypsu (Zjavenie apoštola Jána). Založil viacero prvokresťanských spoločenstiev v Malej Ázii.
Ako jediný z apoštolov nezomrel mučeníckou smrťou, hoci ho na rozkaz cisára Domiciána hodili do suda s vriacim olejom. Potom musel odísť do vyhnanstva na ostrov Patmos. Zomrel až okolo roku 100 v Efeze vo vysokom veku.
Spoločenstvo s Ježišom
Sv. Ján Evanjelista bol synom otca Zebedeja a matky Salome a bratom sv. Jakuba Staršieho, apoštola. Spolu s apoštolom Petrom a Jakubom tvorili akési najdôvernejšie spoločenstvo okolo Pána Ježiša. Boli svedkami Premenenia na hore, ale takisto videli i krvavý pot v Getsemani.
Stará tradícia zachovaná v liste Polykarpa z Efezu pápežovi Viktorovi (189-198) hovorí o sv. Jánovi Evanjelistovi, ale rovnako sa to týka aj jeho brata Jakuba, toto: „Ján, ktorý spočinul na hrudi Pána, bol rodom kňaz a nosil petalon. Bol svedok a učiteľ. On odpočíva v Efeze“.
Podľa tohto svedectva obidvaja bratia, Jakub i Ján, pochádzali z Veľkňazskej rodiny. Petalon bol vlastne čelenkou veľkňazov. U Židov platilo pravidlo, že každý kňaz, ktorý nebol zrovna v aktuálnom úrade veľkňaza, musel sa živiť remeslom.
Možno i z týchto faktov lepšie pochopíme zvláštnu prosbu ich matky, aby zaujali význačnejšie miesta v Božom kráľovstve. V určitom zmysle táto prosba mala svoje opodstatnenie. Bolo známe, že židovský veľkňaz bol povinný bdieť v modlitbách v spoločenstve mladších kňazov noc pred sviatkom zmierenia. Podobne to robí Pán Ježiš na Olivovej hore.
Z toho, čo sme povedali, môžeme pochopiť aj skutočne teologické nadanie, ktoré sa prejavuje v Evanjeliu sv. Jána, aj zvláštnu pozíciu, ktorú mal apoštol Jakub u kresťanov židovského pôvodu, ako aj to, prečo musel ako prvý z apoštolov zomrieť mučeníckou smrťou práve sv.
Sviatok a Tradície
Sviatok sv. Jána sa slávi na Východe od 4. storočia. Pôvodne bol spojený so spomienkou na jeho brata, Jakuba staršieho. Sv. Ján podľa tradície pôsobil v Efeze, za cisára Domiciána bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos, kde napísal Apokalypsu a po návrate do Efezu, kde napísal svoje Evanjelium, zomrel vo vysokom veku (za cisára Trajána).
K jeho úcte v stredoveku prispela aj legenda, že vraj, aby obrátil istého pohanského kňaza v Efeze, vypil otrávené víno, a nič sa mu nestalo. Na sviatok tohoto svätca sa na mnohých miestach požehnáva víno.
Liturgia tohoto sviatku predstavuje sv. Jána ako veľkého ohlasovateľa tajomstva večného a vteleného Slova. V prvom čítaní počúvame: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: slovo života. Lebo sa zjavil život a my sme ho videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám“ (Jn 1, 12). Sv. Ján bol uchvátený Slovom, ktoré sa stalo telom a na ktorého sa bolo možné dívať ľudskými očami a aj ľudský dotknúť.
Život svätého Jána Apoštola je inšpiráciou pre mnohých kresťanov. Jeho oddanosť Ježišovi Kristovi, jeho teologické nadanie a jeho dlhý život v službe evanjelia sú príkladom pre všetkých, ktorí sa snažia nasledovať Krista.
Požehnanie vína na sviatok sv. Jána Apoštola vo vianočnej oktáve má vyhradené špeciálne požehnanie. Táto tradícia vychádza z legendy o živote svätého Jána. Popisy legendy sa líšia v tom, čo sa stalo ďalej, ale Ján buď vypil víno a neutrpel žiadnu otravu, alebo víno požehnal a z kalicha vystúpil jed v podobe hada. Na pamiatku tejto udalosti má Cirkev špeciálne požehnanie vína, ktoré možno nájsť v Rímskom rituáli.
Súčasťou je modlitba, ktorú kňaz použije po svätej omši vo sviatok sv. Jána: „Pane, náš Bože, ty dávaš mnoho dobrých darov. Aj víno je tvojím darom. Je plodom zeme a ľudskej práce a tvoj Syn Ježiš Kristus si ho zvolil ako znamenie novej zmluvy vo svojej krvi. Rozmnož nad nami svoje milosrdenstvo a preukáž nám svoju milosť, ako si to už mnohokrát urobil tým, ktorí dúfali v tvoju dobrotivosť. Požehnaj + toto víno, ktoré si nám dal ako plod viniča a našej práce, a všetkých, ktorí ho budú požívať, napĺňaj svojím požehnaním, aby hľadali teba, pravý vinič, a upevňuj ich v zdraví tela i duše. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov."
Ďalšia časť modlitby znie: "Podľa tvojho zaľúbenia, Pane Bože, požehnaj + a posväť + túto nádobu vína (alebo iného nápoja) silou svojej pravice; a daj, aby pre zásluhy svätého Jána, apoštola a evanjelistu, všetci tvoji veriaci, ktorí ho pijú, našli v ňom pomoc a ochranu.