Evanjelickí farári a história Dačovho Lomu

Obec Dačov Lom vznikla v roku 1943 zlúčením Horného a Dolného Dačovho Lomu. Na území dnešného Dačovho Lomu pôvodne jestvovala iba obec Lom, ktorá sa prvýkrát v písomnej listine spomína v roku 1333. O tom, že existovala skôr, svedčia údaje o výstavbe kostola, postaveného v ranom románskom slohu, najneskoršie v prvej polovici 13. storočia. Ján Slávik /ev. farár, historik a etnograf, narodený v Dačovom Lome/ podľa jednotlivých stavebných prvkov pripúšťa, že mohol byť postavený i v 11. alebo 12. storočí. Podľa Dačovcov, ktorí tu mali majetky už v roku 1337 a do 18. storočia obec i spravovali, sa začala nazývať Dačov Lom.

Posledný potomok slávnej Dačovskej rodiny Pavel Daczo, predseda krajinskej školskej správy, zomrel 19.6.1890 a bol pochovaný na cintoríne v Kosihovciach. Ako uvádzajú posledné historické výskumy, vznikol v 16. storočí v chotári Horného Dačovho Lomu Dolný Dačov Lom. Prvá hodnoverná správa o ňom je z roku 1511 /Lom Imferior/. Pôvodná obec sa začala nazývať Horný Dačov Lom /1773 Horní Lam, 1808 Horní Lom, Horný Dačov Lom/. Obidve obce mali už v 16. storočí vlastnú obecnú samosprávu. Pri vydávaní úradných dokumentov používali spoločné pečatidlo, v ktorého kruhopise sa obidve označovali spoločným názvom Dačov Lom. Na začiatku 19. storočia si nechal Dolný Dačov Lom vyhotoviť vlastné pečatidlo, pôvodné si prisvojil Horný Dačov Lom.

Historickým symbolom použitým na pečatidle, upozorňujúcim na tunajšie poľnohospodárstvo, je lemeš. Tento symbol bol použitý aj pri zostavovaní erbu Dačovho Lomu v roku 1995 - tvorí ho červený štít, v ktorého strede je kolmo postavený strieborný lemeš. Veniec okolo lemeša je strieborný, dve ruže v ňom sú zlaté. Písmená D L po stranách lemeša sú tiež zlaté.

Po vzniku Uhorského štátu bola obec územno-správne začlenená do rozsiahleho územia Hontianskej stolice. Od roku 1850 patrili obidve obce do Hontianskej župy, do roku 1880 do menšieho správneho celku - slúžnovského okresu Bzovík, neskôr Krupina. Župné zriadenie bolo zrušené v roku 1928. Okolie Dačovho Lomu nebolo archeologicky preskúmané, a preto nemožno podať presné informácie o pôvode obyvateľstva. Čiastočné poznatky z chotára /Môstky, Babin vrch, Polomy, Čerťaž/ umožňujú predpokladať, že kontinuita slovanského osídlenia tu nebola narušená, preto i pôvod obyvateľstva je slovanský.

S prvými čiastočnými údajmi o možnom počte obyvateľov sa stretávame pri sčítaní v roku 1715, kedy mal Horný Dačov Lom 33 a Dolný 21 domácností. Celostoličný súpis hontianskej stolice uvádza, že ešte pred rokom 1720 odišlo do Novohradskej stolice stodvadsaťdva poddanských rodín, ktoré sa usadili v 46 osadách. Medzi nimi sú uvádzaní i poddaní z panstva Majthényiovcov z Dolného Dačovho Lomu. Vysťahovalectvo na Dolné zeme pokračovalo do konca 18. storočia. Pri sčítaní v roku 1828 mali obidve dediny 169 domov a 1016 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní pred zlúčením mal Horný Dačov Lom 534 a Dolný 407 obyvateľov. Najviac ľudí - 1100 - tu žilo v roku 1869.

V priebehu svojho ekonomického vývinu mal Dačov Lom prevažne poľnohospodársky charakter. Najväčšími vlastníkmi pôdy boli Dačovci, po nich Dobákovci, Majthényiovci, Balassovci a Zichyiovci. Súbežne s poľnohospodárskou výrobou sa praktizoval chov hovädzieho dobytka a oviec, ktorý sa do väčších rozmerov rozšíril po príchode "horniakov". Popri roľníkoch tu našli uplatnenie remeselníci: kováči, kolári, stolári, obuvníci, vyrábali sa opálky z prútia, drevené náradie. Ekonomickú skladbu obyvateľstva počas poddanstva a po jeho zrušení dokresľujú zápisy z cirkevných dokumentov.

Podľa zápisnice o vizitácii cirkvi v roku 1674 odvádzal každý roľník-oráč farárovi kilu žita /pšenice/ a kilu raže /1kila-asi 100kg/ Okrem toho mu patrila i tretina zo mlyna a tzv. sedicimut-šestnásta čiastka zo všetkých poľných úrod v oboch Lomoch a v Sucháni. V zápisnici z konventu v roku 1861 sa konštatuje, že cirkevná pokladňa je prázdna a bola vzatá pôžička vo výške 130 florenov /1fl-100grajciarov/ z Plachtiniec. Roľník, podľa výskumu cisárskej komisie, vyrobil ročne 150 fl., trojčlenná rodina 200 fl., denný zárobok bol 30 grajciarov. Aby sa dlh splatil bolo rozhodnuté, že hospodár, "írek majúci" /dedičstvo po otcovi/ a "prevádzajúci orbu", odvedie cirkvi 40 fl., neorajúci a remeselník 30 fl., želiar 20 fl., chudobná vdova 10 fl.

V roku 1864 činil dôchodok cirkvi zo mlyna 28 kíl chleboviny 2 kily čistého, čo sa použilo ako základina cirkevnej obilnice /obilnej banky/. Každý roľník, ktorý potreboval obilie na siatie, mohol si ho z obilnice požičať a po zbere úrody vrátiť - za každú kilu - kilu a štvrť. V roku 1910 odpredala cirkev za 3 400 korún Pavlovi Frankovi cirkevný mlyn, spomína sa v písomných materiáloch už v roku 1516. Obecné mlyny vlastnili i obidve obce. Na konci prvej polovice 20. storočia sa využívali prírodné materiály na výstavbu domov a hospodárskych stavieb. Murované domy z kameňa spájaného hlinou sa začali stavať v polovici 19. storočia. Pokrývané boli slamenou krytinou, zhotovenou z troch druhov slamených dielcov - šúbikov. Používal sa esteticky pôsobivý hladký spôsob pokrývania.

Súčasťou roľníckych domov bola vstupná miestnosť /pitvor/ s dymovou kuchyňou /hudiarňou/, izba /chyža/, komora a maštaľ /staja/. Väčšina domov bola podpivničená. Súčasťou mnohých gazdovstiev boli samostatné obilné komory a stodoly /humná/. Z ľudovej architektúry sa zachovalo len málo stavieb. Patria medzi ne: dom Pavla Šajbana /Ss 1812/, dom Pavla Baľovho /Ss 1818/ a najzaujímavejšia je komora vo dvore Hlivárovcov-Fodorovských /Ss 1819/. Sezónne laznícke sídla roľníkov /štadli/ vznikali ešte pred zrušením poddanstva. V ich okolí sa rozkladali rozsiahle kopaničné lúky a polia. Založené boli na pôde, ktorú vlastniace panstvo hodnotilo pri komasácii /1900/ ako neužitočnú.

Murované laznícke domy,podobné dedinským, boli postavené tam, kde sa po komasácii stali hlavným centrom gazdovstva /prakticky všetky lazy v oboch bývalých chotároch/. Po prvej svetovej vojne v r.1918 došlo v lazoch Dolného Dačovho Lomu- Útlake a Kanade, ku konfiškácii zichyiovského veľkostatku. Pôdu odkúpili roľníci z dediny, ktorí si tu postavili laznícke sídla /Juraj Varga, Juraj Krumpeľa, Ján Ďurov, Ján Pavlis a iní/. Ďalší občania odpredali pôdu "horniakom". Tak sa prisťahovali Ján a Juraj Fulajtárovci, Juraj a Michal Harazínovci, Vincent Košík, Pavel Sľúka, Ján a Ondrej Kabanicovci, Ľudovít Hriň, Martin Odzgan, Štefan Lapin, Imrich a Ondrej Sliackovci, Bedrich Buga.

Podobne odpredali lazy "horniakom"-Sliackovcom, Krahulcovcom - roľníci v hornodačovolomskej Novine. Po vzniku JRD stratili lazy pôvodné poslanie. Vlastníci postupne odchádzali do dediny alebo iných sídiel. Tak napr. v Močari, kde bolo pred vznikom JRD obývaných 23 domov, je dnes obývaný len jeden. V Polomách, zo 14 trvale obývaných, dnes ani jeden. Dvanásť bývalých lazov na Blate a Vŕšku pripadlo do vojenského priestoru Lešť, z ktorého bolo vysťahovaných 34 rodín. Z nich si 16 zakúpili nové domy v iných sídlach, 18 rodín malo, resp. si kúpili, domy v obci.

Evanjelický kostol v Dačovom Lome

Dominantou obce je evanjelický kostol s románskym portálom zamurovaným v obrannom múre. Postavený bol najneskoršie v prevej polovici 13. st. v ranorománskom slohu. V svetlosti mal rozmery 860x636x438cm. Hrúbka muriva nebola rovnomerná, v priemere dosahovala 90cm. V čase jeho výstavby bola obec dostatočne ekonomicky silná a mala veľký cirkevný zbor.

V 14. st. už kostol kapacitne pre veriacich nepostačoval, preto k nemu smerom na západ pristavili ďalších 806cm v svetlosti a na múry nadmurovali 90cm, takže potom mal výšku 528cm. Prestavba bola vykonaná v gotickom slohu. V 15. st. bola k chrámu pristavená svätyňa s gotickou hviezdicovo-rebrovou klenbou. V roku 1713 bol strop kostola okazetovaný maľovanými doskami, v roku 1790 bola k nemu pristavená veža. Terajšiu stavebnú podobu nadobudol po oprave a prestavbe staviteľom M.Harmincom v roku 1905. Po oprave bol vybavený novým oltárom, organom, krstiteľňou a lavicami. V roku 1920 udrel do veže blesk a značne ju poškodil. Opravu vykonal staviteľ Viktor Cífer. Zaujímavú drevenú ohradu po obvode obranného múrika zhotovil okolo roku 1930 Július Beránsky, dačovolomský občan.

Po reformácii /1517/ sa stala cirkev evanjelickou. Rok, kedy sa tak stalo, nie je známy. Prvý písomný údaj o pôsobení evanjelického farára je z roku 1608. Podľa neho Ján Fidelianus v tom roku odišiel za farára do Medovariec. V časoch najväčších protireformačných tlakov bol kostol v roku 1674 cirkvi na dobu ôsmich rokov odňatý. Farár Daniel Antony bol predvolaný na prešporský súd a odsúdený do vyhnanstva. V tom čase zahynul pri obrane kostola cirkevník Kukučka. K dačovolomskej cirkvi patrila do roku 1784 ako fília i cirkev suchánska. Spoločná cirkev bola v 18.st. jednou z ekonomicky najsilnejších cirkví v Honte. Svedčia o tom údaje o platení tzv. Ekonomické postavenie cirkvi jej umožňovalo voliť si za farárov významné osobnosti tej doby.

Účinkovali tu seniori Peter Rosiar, Jozef Schmidt, superintendent Jeremiáš Pilárik, kandidát na túto funkciu Ján Schmidt a ďalší. Za jedny z najpamätnejších dní cirkvi sú považované 26.a27.august 1741, keď sa tu konala voľba superintendenta /biskupa/. Zvolený bol tunajší farár Jeremiáš Pilárik /do D.Lomu prišiel v roku 1729/. Z rozhodnutia svetských a cirkevných hodnostárov sa akt uvádzania do tejto funkcie konal v nedeľu 27.8.1729 v miestnom kostole, v reči všetkým zrozumiteľnej - slovenskej /nie latinskej/. O dva roky po uvedení do funkcie 10.7.1743 Jeremiáš Pilárik ako päťdesiatročný zomrel. Pochovaný je pod dlažbou svätyne kostola. Za pôsobenia farára Jána Schmidta /1744-1757/ v roku 1753 zhoreli pri veľkom požiari škola, farské maštale a ďalších 25 hospodárskych budov v dedine.

V roku 1894 bol za farára zvolený rodák z Dačovho Lomu Juraj Slávik /nar.31.3.1859/. Celé roky svojho pôsobenia obetoval povzneseniu cirkvi a hospodárskej úrovne obce. S jeho menom je spojená komasácia /sceľovanie pozemkov/. V roku 1900 založil Potravné družstvo, ktorého fíliou sa v roku 1905 stalo družstvo v Sucháni / v roku 1909 sa osamostatnilo/. V roku 1903 založil Mliekárenský spolok, bol jeho správcom. Pri mliekárni, ktorú zriadil, bol parný kúpeľ /začiatkom 20. st. na dedine niečo neslýchané/. Jeho zásluhou bola v roku 1905 vykonaná spomínaná prestavba kostola, pričinil sa o prestavbu cirkevnej školy v roku 1900. Zo zdravotných dôvodov sa mu nepodarilo založiť zamýšľaný Čitateľský spolok, Gazdovský kruh a Úverový spolok.

V roku 1910 sa musel farárstva vzdať. V rozlúčkovej reči na konvente v roku 1912 uviedol:"Ťažko mi bude zanechať milú cirkev, ktorá mi zverená bola, ktorej blaho, dobro som vždy na srdci nosil. Ako teskno mi bude opustiť rodnú viesku moju, milé tváre, kraj a kroj oku lahodiaci. Pri svojom nástupe som našiel, síce nie vinou predchodcu, ale vinou zlých, ťažkých čias, cirkevnú kasu prázdu. A podobne aj v dedine videl som ľud pred neprajnými časmi schudobnený, od neprajných nám činovníkov vyciciavaný a zadĺžený. Tomuto odpomôcť pokladal som si za povinnosť." Juraj Slávik zomrel 27.6.1912. Pochovaný je na cintoríne v Hornom Dačovom Lome. V Dačovom Lome sa narodil i straší brat Juraja Slávika - Ján /1855-1934/, evanjelický farár v Dobrej Nive. Bol veľkým zástancom národných práv Slovákov. Je známy ako cirkevný historik a etnograf.

Zoznam evanjelických farárov v Dačovom Lome

• Ondrej Bačík - prišiel v r.1615
• Pavel Schräter-1625-1663
• Pavel Schroman-1663-1669
• Daniel Antony-1670-1674
• Juraj Blaho-1674
• Juraj Špetko-1683-1688
• Peter Rozsiar-1691-1704
• Samuel Rotarides-1704-1729
• Jeremiáš Pilárik-1729-1743
• Ján Schmidt-1744-1757
• Jozef Schmidt-1757-1785
• Michal Mikyta-1786-1790
• Juraj Goldberger-1790-1822
• Gustav Molitoris-1861-1870
• Sámuel Záthurecký, slov.

Prvá drevená škola bola postavená pravdepodobne v 16 storočí a po požiari v roku 1753 obnovená. V roku 1824 bola vystavená škola z kameňa. V roku 1890 ju nahradila nová, ku ktorej v roku 1900 pristavili menšiu učebňu a byt pre druhého učiteľa. Podľa záznamov ju v prvej polovici 20. storočia v jednom školskom roku navštevovalo osemdesiat i viac žiakov.

Prvý písomný údaj o pôsobení učiteľa je z roku 1633, v ktorom sa uvádza, že v obci pred týmto rokom pôsobil ako učiteľ Baltazár Schroter. Od roku 1877 do roku 1900 pôsobil v Dačovom Lome ako učiteľ Ľudovít Izák, zakladateľ školskej istiny pre chudobné deti. Jeho syn Ľudovít Izák ml., známy hudobník, si podľa doliny Lihovec odvodil umelecký pseudonym - Miloš Lihovecký. V školskom roku 1948 bola v obci zriadená Neúplná stredná škola, do ktorej dochádzali žiaci od 5.ročníka i zo Sucháňa. V päťdesiatych rokoch boli určitý čas v budove školy zriadené a prevádzkováné materská škola a dadovňa. Od roku 1958 navštevovali žiaci 5.-8.ročníka ZŠ v Senohrade, po vzniku okresu Veľký Krtíš v Modrom Kameni. Poslednou riaditeľkou školy bola Zuzana Bobišová. V roku 1978 bola škola integrovaná do ZŠ v Modrom Kameni.

• Baltazár Schroter-pred r.1633
• Daniel Furdelianus-1693-1703, predtým bol za ev. nábož.

Dačov Lom lákal a dodnes láka etnografov i umelcov. Mnoho cenných materiálov sa nachádza v múzeách a galériách. Obec spomína vo svojich príspevkoch v Slovenských novinách roľnícky dopisovateľ Juro Jančovkin, ktorý sa podpisoval Rakytinský. Pozornosť jej venovali dvaja maliari zo začiatku 20. storočia - Emil Pacovský a Jaroslav Augusta. Jaroslav Augusta opísal Dačov Lom v knihe Spomienky a Emil Pacovský v novinových príspevkoch.

Prostredníctvom Juraja Slávika sa obec Dačov Lom dostala do povedomia známeho slovenského spisovateľa Martina Kukučína /1860-1928/. Priateľstvo Juraja Slávika s Martinom Kukučínom ešte z čias jeho pôsobenia v Almáši /Jabloňovce/ vyvolalo úprimný vzťah spisovateľa k Dačovmu Lomu. Možno sa domnievať, že podľa dačovolomského priezviska Berac pomenoval svojho hrdinu Mate Beraca v románe Dom v stráni. Stankovi Zochovi, ktorý krátku dobu v Dačovom Lome pôsobil, venoval málo známu báseň o lomianskej hostine, ktorej sa spisovateľ nemohol zúčastniť.

Negatívne dôsledky na hospodárske postavenie obce zanechala 1. svetová vojna a udalosti po nej. Na bojiskách zahynulo 37 mužov - vojakov. V roku 1916 boli pre potreby armády zrekvirované zvony - veľký 800kg a malý 233kg zvon. Podľa neoverených údajov zvuk veľkého zvonu dodnes zneje Budapešťou. Pre armádu odobrali i píšťaly z organu. Náhrada za zvony bola vyplatená v roku 1922. V tom istom roku boli zakúpené dva nové zvony, tretí menší daroval podinšpektor cirkvi a hornodačovolomský richtár Ján Hlivár s manželkou. V molovom súzvuku E,A,C ich počúvame dodnes.

Pri vpáde maďarských boľševikov do obce /15.6.1919/, keď sa obyvatelia nepodriadili voľbe direktoria, v prestrelke pri škole zahynuli Pavel Šimunkin a Pavel Macík, ranený bol Ján Kňažko-Oravcov. Spolu s nimi padol jeden čsl. vojak a sedem boľševikov. Časť oboch obcí pri vpáde zhorela. Vojak i boľševici boli pochovaní na hornom cintoríne. Udalosti počas II. svetovej vojny mali tiež vplyv na život v obci. Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie v septembri 1938 narukovali všetci vojaci do štyridsať rokov, vzápätí sa vrátili domov. Po napadnutí bývalého ZSSR 22.júna 1941, v tom istom roku narukovali na Východný front 14 vojaci, v ro...

V súpise pápežských desiatkov je naša obec /vznik možno hľadať už v X. - XI. storočí/ vedená ako samostatná katolícka farnosť už v r. 1332 - 1337. V 16. storočí nastáva reformácia a rím. kat. farnosť medzi obyvateľstvom už veľmi oslabila. Po 300 rokoch tak dochádza k zániku katolíckej farnosti a zosilnel vplyv protestantizmu. Po známej bitke revolučného hnutia na Bielej Hore vr. 1620 nastáva silný útlak a pomstu proti luteránstvu, nevyšla už z boja víťazne. V okolí od Lučenca počínajúc boli len ev. farnosti a kostoly. Za čias Márie Terézie a Jozefa II. vrcholia r. 1781 definite rozhodnutie o evanjelickej farnosti v Uhorskom.

Po reformácii vr. 1610 prichádza prvý evanjelický farár, Jan Molitóris. V rokoch 1781 - 1791 za pôsobenia a úmornej pracovnej aj organizátorskej činnosti p. Daniela Stráňavského sa začal stavať Nový veľký klasicistický kostol ev. a. v.. K histórii ev. a. v. cirkvi patrí, že ku nej patria dcérske cirkevné zbory v Hradišti, aj a Rovňanoch. Od nástupu nového ev. farára J. Molitórisa v r. 1610 prešla táto kat. farnosť niekoľko renovácií a prestavieb, zvlášť novým potrebám cirkevného aj duchovného života. Vr. 1824 bola vybudovaná nová evanjelická fara aj nová cirkevná škola /Vyšná škola/. V nej už bolo aj sídlo učiteľa a kantora ev. cirkvi. V r. 1870 sa fara zrenovovala. ,,Prvej ev. a. v. ľudovej školy" vznikla okolo r. 1740. Prvým zaznamenaným učiteľom bol Tomáš Králik od r. Ondrej Fidicínius od r.1756. Tretí učiteľ Jan Uhliari vr. 1758-1769. V rokoch 1769 - 1771 vyučoval Jan Kocián a potom Jan Benický od r. 1771 do r. 1784. Machník. Celkom 40 rokov učil v ev. škole Ján Cirák /1898 - 1938/. 9. 6. 1834 udrel blesk do veže a kostola a úplne vyhorela veža aj kostol. V rokoch 1836 - 37 bolo treba opraviť strechu a klenbu. Až o 50 rokov neskôr vr. 1884 - 1885 bola vybudovaná nová, mohutná, múraná - vysoká 32 m veža. V roku 1919 boli vyrobené 2 nové zvony a umiestnené do veže. V r. 1924 bol vyrobený a umiestnený aj veľký zvon.

Narastajúca aktivita ev. mládeže vyvrcholila 11. 10. 1932 zvolením p. učiteľky p. Magda Hamarová. Po r. 1942 bola Evanjelická škola premenovaná na Obecnú školu. Od r. 1948/49 mení Nový školský zákon názov školy na Národná škola. Od r. 1960/61 bola rozhodnutím KNV zmenená na Strednú školu v Uhorskom. Od týchto rokov mení aj bývalá Vyšná škola svoj charakter niekoľkokrát. Pôvodná Vyšná škola ev. a. v. cirkvi postavená vr. 1824 mala len jednu školskú triedu. K evanjelickej farnosti patrí aj budova fary. Nová evanjelická farárka p. Moncoľová nastúpila do funkcie vr. 1992 s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Cieľavedome a úspešne pracuje aj cirkevný spevokol. Napriek všetkým aktivitám tu dlhodobo po r. 1945 nastal pokles počtu členov ev. cirkvi.

Súpis obyvateľov r. 1930 uvádza, že v obci žije 481 evanjelikov 241 rím. katolíkov. Spolunažívanie evanjelikov a rímsko katolíkov je bezkonfliktné a rozumné. Funkciu kantora po r. 1918 vykonával p. Jan Peťko. V rokoch 1971 - 1989 za pôsobenia farára J. Fila bol P. Jan Taját cirkevným dozorcom. Presvedčivým prejavom narastajúcej aktivity cirkevného zboru po r. 1990 je ďalšie zveľaďovanie cirkevného majetku. Rekonštrukcia kostola a veže prebehla v r. 1995. Prvá oprava bola vykonaná v rokoch 1805 - 1808. Tretia rekonštrukcia sa konala po ďalších 86. rokoch na celej streche kostola aj r. 1946.

Tabuľka superintendentov Banského dištriktu

Medzi významných evanjelických kňazov, ktorí sa narodili alebo pôsobili na Slovensku, patria:

• Emil Boleslav Lukáč
• Ján Botto
• Ján Chalupka
• Ján Kalinčiak
• Ján Kollár
• Jozef Miloslav Hurban
• Juraj Tranovský
• Samo Chalupka
• Andrej Sládkovič
• Elena Maróthy-Šoltésová
• Martin Rázus
• Pavol Dobšinský

tags: #evanjelicky #farar #vo #velkej #1942