Náboženská Sloboda a Prenasledovanie Kresťanov: Rozhovor o Službe a Pomoci Trpiacim

Sloboda vierovyznania je základným ľudským právom, no v roku 2022 až 67 % svetovej populácie žilo v krajinách, kde sa toto právo porušuje. Medzinárodné prieskumy dokazujú, že najväčší útlak pre svoju vieru zažívajú práve kresťania - ide až o 300 miliónov, teda každého siedmeho kresťana na svete. Denne pre svoju vieru zomiera 11 kresťanov. Na tieto skutočnosti upozorňuje medzinárodná pápežská nadácia ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi.

Červená streda je najväčšou osvetovou kampaňou nadácie ACN, ktorá poukazuje na porušovanie náboženskej slobody vo svete. Tisícky Slovákov sa včera zapojili do celosvetovej iniciatívy Červená streda. Bratislavský hrad, Most SNP, Britská ambasáda ako i kostoly a školy v hlavnom meste tiež prejavili solidaritu s prenasledovanými červeným svetlom. Načerveno svietili aj katedrály a mnohé chrámy v Košiciach, Žiline, Trnave, či Nitre. Zapojili sa aj mestá ako Poprad, Bardejov, či Sabinov.

V Pezinku sa pri príležitosti Červenej stredy konala diskusia, v ktorej bol hosťom spisovateľ a výtvarník Daniel Hevier. „Do Červenej stredy sme sa zapojili preto, aby sme si aj my pripomenuli, že sloboda vyznania, ktorú vďaka Sviečkovej manifestácii a nedávnemu 17.

Iniciatíva sa rozšírila z brazílskeho Rio de Janeiro, kde miestna kancelária ACN v roku 2015 nasvietila sochu Krista Spasiteľa načerveno na pamiatku prenasledovaných a trpiacich pre vieru. Mimoriadnu dôležitosť kampane vnímajú krajiny na celom svete. V Rakúsku potvrdilo účasť takmer 100 farností osvetlením, alebo usporiadaním modlitebných podujatí. V Kolumbii sa uskutoční stretnutie so sestrou Gloriou Narvaezovou, rehoľníčkou, ktorá bola päť rokov zadržiavaná islamistickými teroristami. V austrálskej Canberre sa uskutoční modlitebné podujatie Noc svedectva. Anglicko a Škótsko pozýva k aktivite s názvom “Chuť domova” v rámci ktorej sa rodiny a komunity môžu stretnúť pri tradičných jedlách z krajín, kde sú kresťania prenasledovaní, modliť sa a prispieť finančným darom.

Betlehemské svetlo v sebe nesie odkaz pokoja, mieru a zmierenia, potrebujeme ho ako soľ. Pri preberaní svetla od slovenských skautov v Prezidentskom paláci to uviedol prezident Peter Pellegrini. Slovenskí skauti v nedeľu odovzdali v Zakopanom poľským skautom betlehemské svetlo, ktoré v sobotu prevzali na medzinárodnej ekumenickej slávnosti v katedrále v rakúskom Linzi. Tradícia, podľa ktorej slovenskí skauti symbolický plameň odovzdávajú svojim poľským rovesníkom, siaha do roku 1991. Odvtedy sa miesto odovzdávania každoročne strieda na oboch stranách Vysokých Tatier.

Vo štvrtok zomrel emeritný biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku Géza Erdélyi, mal 89 rokov. Pohreb bude v piatok 12. decembra 2025 o 13. hodine v reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Na čele cirkvi stál v rokoch 1996 až 2008 a od roku 2001 pôsobil aj ako prezident Poradnej synody maďarských reformovaných cirkví.

Volodymyr Zelenskyj sa stretol s pápežom Levom XIV. v Castel Gandolfe neďaleko Ríma. Podľa Vatikánu boli rozhovory zamerané na vojnu na Ukrajine. Pápež zopakoval potrebu pokračovať v dialógu a vyjadril naliehavé želanie, aby súčasné diplomatické iniciatívy priniesli spravodlivý a trvalý mier. Pápež sa v mariánsky sviatok modlil v Ríme za pokoj a spravodlivosť vo svete.

Kampaň každoročne poukazuje na stav náboženskej slobody vo svete na základe zistení nadácie ACN - Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá už 75 rokov pomáha tým, ktorí sú pre svoju vieru utláčaní. Tie potvrdzujú, že prenasledovanie kresťanov vo svete sa stále zhoršuje a v niektorých krajinách už dosahuje úroveň genocídy. Migrácia na Blízkom východe zase ohrozuje prežitie najstarších kresťanských komunít.

Rozhovor s Kňazom o Jeho Skúsenostiach a Službe

Pred piatimi rokmi sa vrátil z USA, kde devätnásť rokov spravoval farnosť na predmestí Detroitu. Hovorí o komunite anglicky hovoriacich veriacich, ktorým sa venuje v Bratislave, približuje príbeh konvertitu anglikána, ktorého prijímal do Katolíckej cirkvi a birmoval. Vysvetľuje tiež, ako sa dostal k slúženiu tzv. tridentských omší, prečo v tom pokračuje aj po návrate z Ameriky a čo ho vedie k propagácii misií a podpore misionárov.

Pôvodne som si ju kúpil, keď som chodil do školy zastupovať na náboženstvo jednu katechétku. Chodil som aj s kňazským kolárikom, ale aj v tejto košeli. Pred piatimi rokmi ste sa vrátili z USA na Slovensko. Aj vtedy sme s vami robili rozhovor. Zvyknúť som si zvykol. Veď odtiaľto pochádzam a vrátil som sa do systému, ktorý som poznal a kde som vyrastal. Je jasné, že kto bol dlhšie v Amerike, tak si tam navykne na určité fungovanie. Asi najvýraznejší rozdiel medzi farnosťami v USA a tými u nás je prítomnosť laikov a ich zaangažovanie. V USA by vo farnosti nefungovalo veľa vecí, ak by laici neboli ochotní do toho vložiť čas a svoje talenty. V rámci tejto komunity sa mi podarilo získať laikov pre niektoré jednoduché služby, ako je napríklad služba ushera, po slovensky uvádzača. Máme model nedeľnej školy. Ako kňaz by som nemohol učiť všetky štyri skupiny. Preto som využil to, čo poznám z Ameriky. Máme skupiny birmovancov, prvoprijímajúcich detí, predprvoprijímajúce deti a deti medzi tým.

Služba uvádzača spočíva v tom, že dvaja ľudia prídu do kostola skôr. V prípade anglickej omše veľa ľudí nevie omšové texty v angličtine naspamäť. Trúfam si povedať, že viac ako polovica by nevedela odpovedať na omši, keby nemala v ruke texty. Pri omši používame anglický misál, kde sú nedeľné omšové texty, biblické čítania aj spevy. Nie. Tento človek sa postaví zvnútra ku vchodu do kostola a víta ľudí a prípadne ich usadí. Ich službu vidno pred omšou, keď sa zaplnia rýchlejšie zadné lavice a voľné miesta ostanú vpredu alebo v strede lavíc. Áno, Švédsko je protestantská krajina a oni majú toto vycibrené. Je tam hodnota privítania. Keď ste sa ma pýtali, čo som si priniesol z Ameriky a praktizujem to aj na Slovensku, tak na konci svätej omše po záverečnom požehnaní idem pred kostol a ľuďom podám ruku. To robím po nedeľnej anglickej omši v Kostole sv. Ladislava a aj v Blumentáli.

Väčšina pracuje v medzinárodných firmách, korporátoch, potom sú tu ľudia, ktorí pracujú v automobilovom sektore, napríklad Kórejci. Tí chodia na omše veľmi málo a príležitostne. Neviem, prečo to tak je. Možno sú nepraktizujúci. Objavia sa niekedy na veľké sviatky. Pre ľudí pochádzajúcich z anglicky hovoriacich krajín je to jediná možnosť, ako byť na svätej omši v ich rodnom jazyku. Cudzinci, ktorí majú v Bratislave sväté omše vo svojom jazyku, idú niekedy na anglickú omšu a niekedy na omšu vo svojom jazyku. Ľudia na anglických omšiach sú naučení aj viac reagovať. Nie je to taký „poker face“, že sa nesmiem zasmiať ani zareagovať. Pri kázni na anglických omšiach vnímam aj reč tela veriacich, prípadne aj zareagujú, je tam aktívne počúvanie. Čo znamená, že vediete anglicky hovoriacu komunitu? Všetci majú moje telefónne číslo. Potrebujú sa porozprávať, vyspovedať, niečo vyriešiť, tak vedia, že môžu prísť. Ak niečo neviem, nasmerujem ich. Ja osobne to nedokážem organizovať. Ale od Veľkého piatka prišiel do komunity fantastický laik, dubajský Ind. Za celý čas, čo som tu, sa mi nepodarilo urobiť nejakú opekačku.

Trúfam si povedať, že čím mladší kňaz, tým viac je vystavený angličtine. A potom sú kňazi, ktorí študovali v cudzine. Napríklad verbisti majú cudzincov aj v komunite. Prejavujú sa medzi cudzincami názorové smery, ktoré sú prítomné v cirkvi? Nie. Myslím, že väčšina ľudí detailne nesleduje liturgicko-teologické vojny. Oni si žijú svoj život, vychovávajú deti, sú radi, že majú prístup k anglickej svätej omši. Chodí k nám Angličan, ktorý pochádza z anglikánskeho pentekostálneho prostredia, stal sa katolíkom, čiastočne aj kvôli svojej manželke. A zrazu objavil tradíciu a latinčinu, to, čo charizmatici nemali. Trošku to až príliš tlačí, treba to vyvažovať.

Nekrstil som ho. S anglikánmi si uznávame krst, a pokiaľ je istota o jeho platnosti, tak sa neopakuje. Dostal som fakultu udeliť mu sviatosť birmovania a prijať ho do Katolíckej cirkvi. Odbočím, ale v Detroite sa odohral prípad, keď kňaz, ktorý bol dva roky vysvätený, si cez pandémiu pozeral video svojho krstu. Zistil, že ho pokrstili v mene Stvoriteľa, Vykupiteľa a Posvätiteľa. Všetky sviatosti mal neplatné. Arcidiecéza musela dať vyslovene komuniké do farnosti, kde krstil, spovedal a podobne, a ľudia si museli opakovať sviatosti. Preto keď sme sedeli so spomínaným konvertitom, ktorý je, mimochodom, Nigérijčan a berie si katolíčku z Nigérie, tak zavolal mame a opýtal sa, či si pamätá, ako bol pokrstený. Overil si to a potom som napísal arcibiskupovi, že žiadam fakultu na udelenie birmovania a prijatie do Katolíckej cirkvi. Mohol byť pobirmovaný aj arcibiskupom v slovenčine, keďže vie obstojne po slovensky. Pripravoval sa dva roky. Skoro celá príprava sa konala v Istanbule, kde pracoval predtým, ako prišiel na Slovensko. V moslimskej krajine sa pripravoval na prijatie katolíckej viery. Spojil som sa so španielskym saleziánom, ktorý sa mu v Turecku venoval. V Turecku to majú tak nastavené, že kto sa chce stať katolíkom, musí absolvovať takéto stretnutie. Predchádza mu vyznanie viery ako na Veľkú noc.

Nie, toto bol za päť rokov druhý prípad, keď anglikán vstúpil do Katolíckej cirkvi. Teraz máme v príprave na sviatosti štyroch dospelých, kde je Američan, ktorý je katechumen, teda nemá žiadne sviatosti. Tí, ktorí sa pripravujú na birmovku, majú partnerov katolíkov. Keď prišiel na Slovensko, vo viere bol len tak okrajovo. Tu si všimol, že ľudia chodia viacej do kostola, a začalo ho to zaujímať. Prišiel na svätú omšu, zapáčilo sa mu to a chce veci viery viac spoznať. Aj pre mňa ako kňaza je dobré pripravovať dospelého na sviatosti, lebo sa musím vrátiť k základom.

Občas slúžite aj tzv. tridentské omše. To má svoju vlastnú históriu, súvisí s mojím pôsobením v Amerike. Vnímam sa ako duchovný syn svätých Cyrila a Metoda, teda pre mňa je dôležitý jazyk zrozumiteľný ľuďom, zrozumiteľnosť bohoslužby. V Detroite, kde som pôsobil, som sa stretol s viacerými ľuďmi, ktorí chodili k lefébristom alebo dokonca k sedevacantistom. Zhodou okolností jedna moja farníčka bola zosobášená s takýmto sedevacantistom. A raz sa rozbehla zaujímavá debata medzi ich biskupom a profesorom dogmatiky v detroitskom seminári, ktorý má slovenský pôvod. Výsledkom troch verejných teologických debát bolo, že niektorí ľudia hovorili, že „ak budete mať tridentskú svätú omšu, ktorá je pre nás dôležitá, tak my prídeme“. Niektorí pochopili, že nemajú nasledovať tieto prúdy. Ale vtedy ešte neexistovalo všeobecné dovolenie, ktoré dal Benedikt XVI. Keď ho vydal, tak som si povedal, že splním sľub. Pre nich to je neobvyklé, ale využili sme nové liturgické normy, aby mohli mať starú formu svätej omše. Bola to jediná tridentská omša v sobotu s nedeľnou platnosťou. Takto som sa naučil, ako ju sláviť. Ako človek, ktorý sa narodil po Druhom vatikánskom koncile, som oslobodený od všelijakých zlozvykov. Priebeh a dynamika starej formy omše je iná. Povedal by som to tak, že vo väčšine našich kostolov je normálna štandardná svätá omšu. No keď vás zavolajú na omšu charizmatici alebo neokatechumenáti, tak dynamika liturgie sa bude líšiť.

Všímam si, že stará forma omše nepriťahuje len starých ľudí z nostalgie, ale aj mladých. Pre niektorých, čo sú teologicky viac podkutí, je to omša Tomáša Akvinského a iní ju zase vyhľadávajú preto, lebo im príliš nesedí interaktívne ladená nová forma omše. Oceňujú tichší a meditatívny rozmer v tzv. Keď som sa vrátil na Slovensko, sám som sa nikomu neponúkal, ale dozvedeli sa, že viem slúžiť túto formu omše, a zavolali ma. Hoci priznám sa, že ja kážem aj na tridentskej omši trochu gestikulačným spôsobom, možno to niektorých aj irituje. (Úsmev.) Pre mňa je táto služba vyslovene pastoračné rozhodnutie. Veľa úletov je úzko naviazaných na to, kto vedie konkrétnu komunitu. A to neplatí len pri tradicionalistickom prúde. Podľa mňa ide o reakciu na určité neistoty prítomné aj v našom cirkevnom svete. Pred nejakými dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi boli totiž pravdy viery jednoznačne zadefinované. Keď sa začalo rozprávať napríklad o homosexuáloch, všetko bolo hneď hriechom. Dnes sa učíme rozlišovať, vnímať veci komplexne. Navyše pápež František nie je dogmatický typ, ale pastorálny.

Čiže sám nemám úplne jasnú odpoveď, čím to je, že špecificky v tradičných kruhoch ľudia viac túžia po istote. Určite áno. Moja skúsenosť je, že z tých, čo chodia na tridentskú omšu, je málokto otvorený napríklad voči charizmatikom. Pritom oba prúdy považujem za charizmatické formy, len jedna je charizmatická expresívnym spôsobom a druhá zase tým meditatívnym, pokojnejším. Je mi len ľúto, že nie vždy ľudia, či už z jednej, alebo druhej strany náručia, toto vnímajú.

Pod farnosť Blumentál spadá bratislavské krematórium. V našej farnosti evidujeme za rok osemsto až tisíc katolíckych pohrebov. Našťastie deväťdesiat percent pohrebov má na starosti náš trvalý diakon. Pred tridsiatimi rokmi som bol diakon tu v Blumentáli a mal som osem pohrebov za deň. To bolo koňovanie. Vtedy však existovala finta, že jeden týždeň mal službu Blumentál, druhý Dóm sv. V našej farnosti, ale zrejme nielen u nás, máme vo zvyku, že poprosíme rodinu, aby poskytli aspoň stručný životopis o zosnulom. Alebo nech napíšu, čo boli pre nich jedinečné momenty z jeho života.

Na Youtube uverejňujete videá s misionármi. Na niektorých vidno, že na miesta misií aj cestujete, v niektorých prípadoch zase video pošlú misionári. Misie ma fascinovali od detstva. Myslel som, že raz aj budem misionárom. Bol som síce v Amerike, ale to je iné ako v rozvojovom svete. A práve počas môjho pôsobenia v USA sme si adoptovali jednu farnosť v Afrike, kam sme išli viackrát s rozličnými skupinkami. Dokonca mám teraz priamo dvoch spolužiakov na misiách - jedného na Madagaskare a druhého v Rusku. Pre mňa cirkev nie je len to, čo je u nás. Tanzánia, tam chodím takmer každý rok už štrnásť rokov. Aj áno, ale do istej miery sa utvrdzujem v tom, že misionárom dokážem pomôcť viac odtiaľto - cez kázne, videá na Youtube či cez osobné kontakty. Oni zväčša potrebujú peniaze a ľudia skôr podporia konkrétne projekty alebo dokonca konkrétnych misionárov. Keďže viem anglicky, tak by mi vyhovovala anglicky hovoriaca krajina. Rád by som sa ešte raz išiel pozrieť do Austrálie, ale to je skôr zvedavosť.

Situácia v Nigérii: Prenasledovanie a Násilie

Otec Remigius Ihyula, projektový partner ACN, ktorý v októbri 2022 navštívil aj Slovensko, vedie Nadáciu pre spravodlivosť, rozvoj a mier v rámci diecézy Makurdi v nigérijskom štáte Benue. Tento štát patrí medzi najviac postihnuté útokmi fulbských pastierov. ACN podporuje miestnu cirkev, ktorá poskytuje pomoc vnútorne vysídleným osobám v 14 táboroch a v 13 hostiteľských komunitách.

Vraždenie a masové vysídľovanie Nigérijčanov, posilnené čoraz modernejšími zbraňami, sa začalo v roku 2009 a v roku 2014 sa ešte zhoršilo. Milióny ľudí boli nútené utiecť a tisíce žijú v táboroch, niektorí žijú u rodinných príslušníkov. To, čo sa nazýva fulbským násilím, by sa malo nazývať teroristickými útokmi Fulbov v na nevinné dediny. Niektorí hovoria, že ich motívom je náboženstvo, iní hovoria, že do údolia Benue prišli kvôli klimatickým zmenám. Ale nie je to kvôli zmene klímy, pretože tá je faktorom všade a ľudia sa nezabíjajú všade.

Štát Benue sa považuje za „potravinový kôš Nigérie“. Je to región s najvyššou poľnohospodárskou produktivitou a uspokojuje potravinové potreby ľudí v Nigérii aj mimo nej. Plodiny živia rodiny poľnohospodárov a z predaja produktov platia za lekárske ošetrenie, školné a iné životne dôležité veci. Teroristické aktivity však Nigérijčanov o tieto možnosti pripravili. Poľnohospodári z Benue sú však veľmi hrdí. Naši poľnohospodári boli vždy schopní hospodáriť a živiť sa sami.

Duchovná výživa je dôležitá, ale v prvom rade sa snažíme riešiť ich praktické potreby. Ľudia sú v zúfalej núdzi. Potrebujú hygienu, jedlo, vzdelanie a psychologickú starostlivosť. Mnohí ľudia prestali kvôli násiliu posielať svoje deti do školy, preto sa snažíme zabezpečiť vzdelávanie pre študentov v táboroch. Cirkev im umožnila bezpečne navštevovať školy v mestách. Niektorí obyvatelia táborov prežili viacnásobné vysídlenie. Máme zamestnancov, ktorí poskytujú psychosociálne poradenstvo, aby sme riešili ich traumu, a poskytujeme aj duchovnú pomoc, pretože kresťanská viera niekedy pomáha ľuďom lepšie a rýchlejšie sa uzdraviť. Potrebujú svoju vieru, ktorá je najdôležitejšou podporou, ktorú im môžeme poskytnúť. Preto mi biskup hovorí, aby som tábory navštevoval každý deň. Keď ma vidia, dáva im to nádej a posilňuje ich vieru v Boha. Napriek všetkému, čo sa im stalo, musia byť ochotní odpustiť - to je posolstvo nášho kázania pre nich, aby mohli obnoviť svoj život.

Modlíme sa len za to, aby nám Boh dal vodcov, ktorí nebudú zaujatí a pomôžu tým, ktorých vyhnali z ich dedín, vrátiť sa späť a pokračovať v živote. Zdá sa, že naše súčasné vedenie ich ťažkú situáciu zanedbáva, pretože títo ľudia nehovoria ich jazykom a neuctievajú rovnaké božstvo ako oni. Naši ľudia sú denne masakrovaní a zabíjaní a náš prezident ich nepríde navštíviť. A keď o tom chce náš guvernér hovoriť, prezident ho umlčí. Hovorí, že je to odveká záležitosť. Toto sú niektoré z problémov, s ktorými bojujeme.

Ak si náhodou naši vedúci predstavitelia prečítajú tento rozhovor, stanem sa terčom. Pre nich som problémom ja - nie prezident, ktorý si neplní svoje povinnosti, ktorý nechráni svojich občanov, ale ja, pretože hovorím pravdu. V Nigérii, keď ľudia hovoria, že nespravodlivosť by sa mala riešiť, stávajú sa terčom. Som katolícky kňaz. Ak ma zabijete, zabijete jedného človeka. Ale ja aj tak nebudem žiť večne a pravda by sa mala hovoriť. Prezident počul a videl veľa správ o štáte Benue, môže sem raz prísť a pozrieť sa, čo sa deje?

V prvom rade dúfame, že sa nám podarí získať finančné prostriedky na traumatologické centrum, ktoré bude slúžiť vnútorne vysídleným osobám a ďalším ľuďom, ktorí prežili veľké krízy. Rovnako potrebujeme zdravotnú starostlivosť pre týchto ľudí, vhodné zariadenia, ktoré sa o nich postarajú. Okrem toho chceme vzdelávať deti vnútorne vysídlených osôb. ACN je pre diecézu Makurdi darom z nebies. Táto organizácia priniesla naše posolstvo do sveta. Modlíme sa za vás a za vaše úmysly a za to, aby ste sa nás aj naďalej zastávali. Modlíme sa, aby táto spolupráca bola plodná a zlepšila situáciu našich bratov a sestier.

Msepera Ujam (40) prežila útok pastierov z kmeňa Fulbovia. Jej manžela zavraždili a jej telo na výstrahu potreli jeho krvou. Na severe krajiny a čoraz častejšie aj v takzvanom Strednom páse trpia kresťania a umiernení moslimovia terorom militantných islamistických skupín, ako je Boko Haram a radikalizujúci sa moslimskí pastieri dobytka - Fulbovia. Len v jedinej Diecéze Makurdi štátu Benue bolo za posledných desať rokov zabitých viac ako päťtisíc kresťanov. Cieľom radikálnych džihádistov je podľa neho islamizácia všetkých väčšinovo kresťanských regiónov. Podľa cirkevných predstaviteľov je však náboženská sloboda len prázdna veta na papieri. Zvlášť povzbudzujúci je však stále vysoký počet kňazských povolaní. Nigérijskí kňazi sú obetaví pastieri trpiaceho obyvateľstva a sami sú často obeťami únosov.

Miestne bandy a radikálne skupiny plienia celé obce, čo núti milióny Nigérijčanov hľadať útočisko v táboroch pre vysídlené osoby. Tam sú úplne odkázaní na pomoc zvonka, pretože z tábora je veľmi nebezpečné odchádzať. Práve títo ľudia však potrebujú všestrannú pomoc. Často ide o preživších svedkov brutálneho násilia, vraždenia a ničenia majetku. Traumatizovaní ľudia tu môžu získať terapeutickú a pastoračnú starostlivosť. Veľmi dôležité je aj vzdelávanie a témy odpustenia a vzájomného porozumenia.

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Maurizio Pallu povedal, že ho uniesli spolu s dvoma Nigérijčanmi a všetkých troch spolu aj prepustili. Taliansky kňaz, ktorého uniesli minulý týždeň na juhu Nigérie, je opäť na slobode. Taliansky minister zahraničných vecí Angelino Alfano to uviedol dnes pre rozhlasovú stanicu Radio Capital. Podľa jeho vyjadrenia, ktoré prevzala agentúra AP, bol Talian Maurizio Pallu prepustený v utorok večer, päť dní po tom, ako sa stal obeťou únosu v juhonigérijskom meste Benin City. Kňaz je v dobrom stave a vracia sa do metropoly Abuja, kde pôsobí posledné tri roky.

Podľa pôvodných informácií uniesli spolu s týmto kňazom štyri ďalšie osoby. S približne 206 miliónmi obyvateľov je Nigéria najľudnatejšia krajina Afriky.

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Pallu povedal, že ho uniesli spolu s dvoma Nigérijčanmi a všetkých troch spolu aj prepustili. Poraziť démonov Podrobnosti o totožnosti únoscov či okolnostiach prepustenia rukojemníkov zatiaľ nie sú známe. Pallu poznamenal, že za uplynulý rok ho uniesli dvakrát, napriek tomu však dúfa, že v Nigérii bude môcť ďalej pracovať a „poraziť tak démonov“.

Tabuľka: Pomoc Trpiacej Cirkvi v Nigérii

tags: #knaz #z #nigerie #na #slovensku