Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice: História a Význam

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice je významnou stavbou s bohatou históriou, ktorá sa odráža v jeho architektúre a umeleckých dielach. V tomto článku sa pozrieme na dva kostoly s rovnakým zasvätením, ale odlišným osudom - kostol v Diviackej Novej Vsi a Trinitársky kostol v Bratislave.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Diviackej Novej Vsi

Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1578. Svedčí o tom aj arkádovitá loď chrámu. Tento rok je vytesaný aj do kameňa pod erbom rodu Ujfalussy nad vchodom do sakristie. Pôvodne bol kostol bez veže a slúžil protestantom. Renovovaný bol v roku 1695.

Veža bola pristavaná okolo roku 1760 a dal ju pristavať gróf Karol Ujfalussy. Na kríži veže sú písmená CC+UJ, čo znamená comes Carolus Ujfalussy (gróf Karol Ujfalussy). Tento kríž bol koncom 20. storočia vymenený za nový. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej nepochovávali nikoho okrem rodiny Rudnayovcov.

Strecha kostola bola renovovaná v roku 1822 a bola pokrytá šindľom. Parapet empory na poschodí je členený murovanou arkatúrou. Vedľa presbytéria s polygonálnym uzáverom a s lunetovou klenbou je dvojitá prístavba sakristie s valenou klenbou. V hlavnom priestore kostola je interiér zaklenutý valenými klenbami s lunetami. Fasáda je hladká, s úpravou z roku 1937.

Zvony

Vo veži kostola boli zavesené dva zvony. Väčší, 120 funtový, zasvätený Najsvätejšej Trojici, mal po obvode nápis bežným gotickým písmom: nicolaus. iohanes. andreas. uifalussy. spes.nostra.christus.1586 (Mikuláš, Ján, Andrej Ujfalussy, nádej naša Kristus), bez akýchkoľvek ďalších ozdôb. Predpokladá sa, že zvon bol do kostola prenesený z kaplnky sv. Kataríny, nachádzajúcej sa v hornom kaštieli.

Menší zvon, 80 funtový, zasvätený úcte svätých mučeníkov Fabiána a Šebastiána, bol darovaný biskupom Antonom de Révay. Zvony boli posvätené nitrianskym biskupom de Révay. Žiaľ, ani jeden zo zvonov sa nezachoval. Teraz sú vo veži umiestnené tri zvony.

• Najväčší bol odliaty v roku 1994 zásluhou dekana Pavla Mazúcha a je zasvätený Najsvätejšej Trojici.
• Druhý zvon je zasvätený Panne Márii a má nápis: „TENTO ZVON KU UCTE BLAHOSLAVENEJ PANNE MÁRII NECHALA ZHOTOVIŤ OBEC NOVEJSA. LIAL KÖNIG FRIGYES, ARAD 1912."

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Diviackej Novej Vsi je teraz jediným filiálnym kostolom Diviackej farnosti. Kostol je postavený na okraji dediny smerom na západ na vŕšku, na celkom suchom mieste a chránený pred ohňom.

Kanonická vizitácia z roku 1831 hovorí, že kostol je v dobrom stave. Chór je zhotovený z pevných materiálov. Kostol má organ s piatimi mutáciami, ale málo sa používa. Kazateľnica je čiernej farby a je stará. Kostol nemá krstiteľnicu a neuschováva ani posvätné oleje.

Oltáre

V kostole sa nachádzajú štyri oltáre:

• Hlavný oltár zasvätený Najsvätejšej Trojici z prvej polovice 18. storočia.
• Barokový oltár sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. storočia.
• Bočný oltár sv. Anny, barokový z konca 17. storočia.
• Bočný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie, barokový z poslednej štvrtiny 17. storočia.

Hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnica boli v druhej polovici šesťdesiatych rokov odborne zrekonštruované a obnovené. Z kazateľnice bol v polovici deväťdesiatych rokov zhotovený oltár, ktorý sa v súčasnosti používa pri bohoslužbách.

V kostole boli barokové lavice zo 17. storočia, z mäkkého dreva v dvoch radoch po celej dĺžke kostola. Pre ich nepoužívateľnosť boli v šesťdesiatych rokoch vymenené za nové.

Vizitácia z roku 1831 hovorí, že bočné oltáre boli zhotovené veľmi jednoducho. Okrem spomínaných obrazov nemali nič. Všetky oltáre mali drevené svietniky. Spolu ich bolo osemnásť. Menzy oltárov boli drevené. Na hlavnom oltári je dostatočne veľký Bohostánok, je uzamknutý a kľúč je uschovaný v sakristii. Nádoby na uschovávanie svätenej vody v kostole nie sú.

Sakristia je murovaná. Bola v nej veľká skriňa na uschovávanie posvätných rúch. Tiež sa tu nachádza pri zadnom vchode jedna spovedelnica, ktorá má mriežku. Kostol je dobre zásobený posvätnou bielizňou.

Do kostola vedú neskorogotické dvere zo 16. storočia, drevené, spevnené kovaním z páskovaného železa s motívmi podkov a ľalií. Kostol bol viackrát opravovaný, je v dobrom stave, čistý, dobre vybavený kalichmi, barokovou monštranciou z 18. storočia.

Trinitársky Kostol v Bratislave

Katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice je dominantnou stavbou na bánovskom námestí. Názov kostola potvrdzuje latinský nápis na priečelí DEO VNITRINO HABITACVLVM ISTHOC EX STRVXIT VNITA PIETAS (Jednotná zbožnosť postavila tento príbytok trojjedinému Bohu), objavený pri rekonštrukcii v 70. rokoch 20. storočia.

Dňa 22. júla 1799 bola podpísaná zmluva medzi mestským staviteľom (pravdepodobne Albertom Hilom) a mestom Bánovce o stavbe rímsko-katolíckeho kostola. V Bánovciach bol v tom čase richtárom Jozef Baríni. Dňa 8. júla 1804 v siedmu nedeľu po Turiciach najjasnejším pánom nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom počas slávnostných obradov bol konsekrovaný (posvätený). Do oltára boli vložené relikvie svätého Vincenta a svätého Vavrinca.

Cit.: Pretože v roku 1799 sa starý kostol zrútil, nakoľko ani početný farský ľud nemohol pojať a smeroval k ruine, v roku 1803 od základov bol nový erigovaný (vztýčený) a postavený. Má to, čo mu patrí. Je svetlý. Na jej vrchole je dvojitý kríž a nad ním je orlica prebodnutá šípom ako rodový znak rodiny Illésházyovcov.

Tzv. trojičný kostol, ako ho väčšina Bratislavčanov nazýva je jeden z najvýraznejších bratislavských kostolov. Trinitárov. Rád trinitárov (lat. mníšske rády Rímskokatolíckej cirkvi. anjel s červeno-bielym krížom na prsiach, ktorý viedol za ruky dvoch spútaných otrokov, kresťana a maura. zjavil Jánovi, že je povolaný od Boha, aby založil rád na vykupovanie otrokov. Sväty Félix z Valois.

Svätí Ján z Mathy a Félix z Valois vykupujú zajatcov z moslimského otroctva. Hlavný oltárny obraz kostola Trinitárov v Bratislave od Františka Antona Palka z roku 1728, ktorý sa znázornil sám vpravo ako chlapec držiaci mešec s peniazmi.

Do Viedne prišli trinitári zo Španielska na žiadosť cisára Leopolda I. v roku 1688. trinitári prišli do Ilavy z Viedne v roku 1695. Viaceré mestá sa skoro uchádzali o príchod tohto nového rádu, ale voľba padla na hlavné mesto Uhorska.

Na župnej kongregácií bol schválený zámer postaviť nový kostol a kláštor trinitárov. Znak trinitárskej rehole sa dodnes nachádza na dnešnom kláštore minoritov na predmestí Viedne v Alser Vorstadt. budú presťahovaní z Ilavy do Bratislavy. sveta, totiž piatim kňazom, deviatim klerikom seminaristom a trom laickým bratom.

Michalskou bránou na začiatku Kozej ulice. priľahlé domy, ako aj tretí domček ako stavenisko kostola. Tieto budovy sa nachádzali v susedstve cintorína sv. na jeho severnej hranici, ktorá bola otočená k Michalskej bráne. bratia z trinitárskeho konventu. a od základu prestavať malý kláštorný kostol, ktorý nevyhovoval veľkému počtu veriacich.

Farnosť Najvätejšej Trojice v 20. storočí máme dobre zdokumentované viaceré obnovy kostola sv. Jána z Mathy. Za socializmu tiež prebehli viaceré reštauračné práce na kostole. V roku 1993 bol postavený nový mramorový kríž vo farnosti v lokalite Červený kríž.

Základný kameň kostola položil 15. apríla 1734 biskup Jozef Berényi, vikár prímasa Esterházyho. Kostol bol dostavaný už v roku 1737 a 18. Kostol má dva zvony - veľký, ktorý dostal v roku 1761 meno Najsv. Trojice a malý, pomenovaný podľa sv. V presbytériu kostola sa nachádzajú dve sochy, na ktorých sú stvárnení sv. Rochus* a sv. Šebastián. Bočnú bráničku vedľa priečelia fary zdobia sochy sv. Floriána a sv. Súčasťou kostola je aj jednoposchodové krídlo farskej budovy, ktoré postavili v 19. Kostol má pekné ornáty a aj tri vzácne obrazy - sv. Petra, sv. Pavla a Krista na kríži. Ten posledný bol prenesený z kostola sv.

Kostol bol postavený v 2. polovici 17. storočia. V roku 1989 kostol prešiel generálnou opravou. Po zavedení plynu, bol kostol vymaľovaný, obnovená fasáda, vykonaný náter strechy a veže kostola. Posviacka obnoveného kostola bola 27.

Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach na Hlavnej ulici č. 67, pôvodne Jezuitský kostol, je svojím spôsobom košickým unikátom. Kostol bol konsekrovaný v r. 1681 o čom svedčia konsekračné kríže na fiktívnych stĺpoch na stenách v interiéri kostola a nápis na čelnej vonkajšej fasáde kostola.

V roku 1654 biskup Benedikt Kisdy založil jezuitské kolégium, ktoré bolo v r. 1657 povýšené na Academia Cassoviensis. V r. 1660 ju cisár Leopold I. potvrdil ako univerzitu s teologickou, právnickou a filozofickou fakultou. Kostol Najsvätejšej Trojice sa tak stáva univerzitným kostolom.

V rokoch 1926 - 1936 dali premonštráti kostol ozdobiť nástennými maľbami maliarom Richardom Oroszom, otcom premonštráta Mariána Orosza. Na strope kostola sú výjavy zo života sv. Norberta a na stenách výjavy premonštrátskych svätcov.

Počas historickej návštevy mesta Košice 2. Júla 1995 pápež svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých.

Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sv.

V r. Brat Hyacintus Desider ako posledný zo zrušeného rádu bol vybraný za správcu kostola. zomrel 12. septembra 1850. podmienkou, že bude povýšený na farský kostol. kostol Najsvätejšej Trojice. Najsvätejšej Trojice.

Dňa 1.januára 1854 o 10. Duchu svätý” a jeho nasledujúce verše boli dospievané z chóra. kresla pred oltárom a zhromaždenému ľudu vysvetlil dôvod a význam začatej slávnosti. o založení farnosti a o investitúre jej prvého farára a to v latinčine i v nemčine. a od evanjelia ako symbol novoprijatej jurisdikcie. a predniesol svoje prvé slová v hodnosti farára. Jozef Pribula podpísal vlastnou rukou protokol o inštalovaní farnosti. účasti 40 cirkevných i svetských hostí. panovníka, arcibiskupa ako i za zdravie živých a spásu mŕtvych. 1854.

Na strope kostola sú výjavy zo života sv. Norberta a na stenách výjavy premonštrátskych svätcov.

V roku 1993 bol postavený nový mramorový kríž vo farnosti v lokalite Červený kríž.

Počas historickej návštevy mesta Košice 2. Júla 1995 pápež svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých.

Zhrnutie

Kostoly zasvätené Najsvätejšej Trojici sú svedkami bohatej histórie a kultúrneho dedičstva Slovenska. Od gotických prvkov v Diviackej Novej Vsi po barokový štýl v Bratislave a Košiciach, tieto stavby odrážajú rôzne obdobia a vplyvy, ktoré formovali ich súčasnú podobu. Ich príbehy sú spojené s významnými osobnosťami, náboženskými udalosťami a umeleckými dielami, ktoré prispievajú k ich jedinečnosti a hodnotám.

tags: #knazi #kostol #tojica