Spišská Kapitula, často označovaná ako „slovenský Vatikán”, je sídlom spišského biskupa a kapituly. Nachádza sa západne od Spišského hradu na Martinskom kopci. Spišský hrad a Spišská Kapitula sa nachádzajú v srdci Spiša a aj v rámci neho v centre niekdajšej Spišskej stolice. Sú to strategicky dôležité miesta. Hrad a mestečko vznikli v 11. - 12. storočí. Ich obyvateľstvo v minulosti plnilo strážnu funkciu nielen pre Spiš, ale aj pre Uhorské kráľovstvo.
Spišská Kapitula z vtáčej perspektívy.
V stredoveku Spišská Kapitula so svojimi kanonikmi na čele s prepoštom pôsobila takpovediac ako grófova kancelária. Nielen susedstvo týchto dvoch miest vyjadruje ich vzájomnú prepojenosť. Spišskú Kapitolu totiž postavili na kopec pomenovaný podľa svätého Martina, ktorý bol pohraničným strážcom a aj prepoštský kostol a neskoršia biskupská katedrála je pomenovaná podľa svätého Martina. Zároveň v kostoloch okolitých pohraničných sídel môžeme obdivovať nástenné výjavy ďalšieho pohraničného strážcu, kráľa svätého Ladislava.
Význam Katedrály svätého Martina
Building of the Collegiate church of St. Martin at the turn of 13th century, indicates the importance of Spiš County in the policy set forth by the Hungarian kings of the Arpad family. Two buildings had risen, unique for the region of Hungarian kingdom: Chapter church of St. Martin and Spiš castle as a royal residence. Church of St. Martin became the memorial place of burial for many members of the families, who lived in the Spiš castle. The church became the place where various significant works of art sui generis had been collected as well.
The latest architectonic-historical research proved the fact, that in the very beginning Cathedral included a transept. Room, situated on the second floor in the western part of the double-tower, was re-defined as a representative hall (royal westwerk).
Katedrála svätého Martina je dominantou Spišskej Kapituly a jednou z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok na Slovensku. Jej architektonický vývoj a historický význam sú úzko späté s dejinami Spiša a Uhorského kráľovstva.
Interiér Katedrály svätého Martina.
Architektonické prvky a vývoj
The presented book offers description of both the historical and architectural evolving of the St. Martin´s Cathedral in Spišská Kapitula, together with the catalogue of preserved architectural and mason fragments, monuments, altars etc., belonging to the Cathedral.
Autor/Kolektív:Mgr. et Mgr. Vladimír Olejník, PhD.Ďalší autori:Ing. Peter Glos, Mgr. Peter Harčar, Ing. Magdaléna Janovská, PhDr. Mária Novotná, Ing. Ľubor Suchý, PhD., PhDr. Mgr.
Katedrála prešla počas svojej existencie viacerými stavebnými úpravami a rozšíreniami. Pôvodný románsky kostol bol postupne prestavaný v gotickom štýle, pričom si zachoval niektoré pôvodné prvky. V interiéri katedrály sa nachádza množstvo cenných umeleckých diel, vrátane gotických oltárov, sôch a fresiek.
Významné udalosti a osobnosti
Svätá Alžbeta Uhorská, ktorej 800. výročie narodenia sme si pripomínali v roku 2007, je dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a Gertrúdy Meranskej a zároveň sestrou Bela IV. Narodila sa v Blatnom Potoku (Sárospatak).
Ako štvorročnú ju zasnúbili s durínskym grófom Hermanom. Malá Alžbeta vyrastala na durínskom dvore. Ibaže o päť rokov neskôr Herman zomrel. Následne sa Alžbeta stala snúbenicou druhorodeného syna, o sedem rokov staršieho Ľudovíta. Za grófa Ľudovíta sa vydala ako 14-ročná. Ako 15-ročná porodila syna, o dva roky neskôr dcéru a o ďalší rok neskôr druhú dcéru. Keď sa jej narodila tretia dcéra, už bola vdova.
Alžbeta bola veľmi pobožná a to ju odlúčilo od všetkých okrem manžela. Chudobným pomáhala tam, kde vedela. Počas hladomoru v roku 1225 dala otvoriť sýpky. Dávala piecť chlieb počas celého dňa a rozdávala ho hladujúcim. Vo Wartburgu dala postaviť nemocnicu pre malomocných a aj sama sa zapojila do poskytovania starostlivosti pre nich. Nepohŕdala ani fyzickou prácou, postila sa a trýznila svoje telo.
Ich manželstvo z lásky však, žiaľ, trvalo veľmi krátko. V roku 1227 sa Ľudovít vydal na križiacku výpravu, ale ešte po ceste ochorel a zomrel. Zúfalá vdova bez Ľudovítovej ochrany nemohla ďalej ostať na hrade. V roku 1228 so svojimi deťmi odišla z hradu Wartburg a odsťahovala sa do Marburgu.
V nasledujúcich rokoch významnú úlohu v jej živote zohrával františkán Konrád z Marburgu, prvý nemecký inkvizítor, ktorého ako spovedníka pre Alžbetu vybral pápež. Alžbeta ešte za Ľudovítovho života sľúbila Konrádovi poslušnosť. Zo svojich vdovských prostriedkov založila v Marburgu chudobinec. Pôsobila tam ako ošetrovateľka. Chodila v šedom oblečení, pretože bola členkou františkánskeho tretieho rádu.
Výchovu svojich detí prenechala na príbuzných, ktorí ju považovali za blázna. Ponechala si svoj majetok, no iba z toho dôvodu, aby ho mohla rozdať chudobným. Pritom mala na výber a mohla sa rozhodnúť pre moc, pompu a honosný dvorný život. Cisár Fridrich II. ju požiadal o ruku, ale ona ho odmietla. V roku 1231 ochorela a 17. novembra zomrela. Pochovali ju v Marburgu. V roku 1235, čiže len štyri roky po smrti, ju vyhlásili za svätú. U nás má sviatok 19. novembra, no vo svete 17. novembra.
Katedrála svätého Martina bola svedkom mnohých významných udalostí v dejinách Spiša. Pôsobili tu významné osobnosti cirkevného a kultúrneho života.
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule.
Keď na ceste z Prešova do Levoče vyjdeme z tunela a odbočíme na „gotickú cestu“, ktorá vedie do Levoče, pred očami sa nám objaví jedinečná scenéria. Najprv zazrieme zrúcaninu hradu, ktorý sa týči na pustom vrchu. Na prvý pohľad sa zdá, akoby biele steny boli prirodzeným pokračovaním travertínových kôp, ktoré vykúkajú spoza trávnatého svahu. Potom, trochu obďaleč, si cestovateľ všimne dve kostolné veže v Spišskej Kapitule, ako vykúkajú spoza prstenca opevnenia. Až potom, ak vôbec, mu padne zrak na Spišské Podhradie ukryté v údolí medzi dvomi štítmi. Okrem týchto dvoch úchvatných pozoruhodností sa nám totiž pred očami objaví aj tretia. Cestu lemujú gaštany. Osamelosť tejto gaštanovej aleje pôsobí v pustom kraji veľmi pekne.