Knižnica Svätý Jur: História, Zbierky a Podujatia

Knižnica Svätý Jur je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, zbierky a podujatia, ktoré ponúka.

História Knižnice

Vznik knižnice je spojený s počiatkami kežmarskej školy, pretože ako učitelia, tak aj žiaci potrebovali učebné pomôcky. Existenciu knižnice potvrdzujú aj kežmarské mestské účtovné knihy z konca 16. storočia, ktoré sú uložené v Okresnom archíve v Poprade. V rokoch 1484 - 1489 pôsobil v Kežmarku kníhkupec Ambróz, ktorý dovážal knihy a tak umožnil nákup kníh podľa potrieb a záujmov obyvateľov mesta. Knihy boli do mesta dovážané aj prostredníctvom remeselníkov a obchodníkov, ktorí popri nakúpenom tovare, najmä z Nemecka, dovážali aj knihy.

Nemalý podiel na raste školskej knižnice mali študenti, ktorí študovali na univerzitách v zahraničí a späť sa vracali s knihami. V rukopise Ausgabenbuch (Kniha výdavkov) z roku 1600 sa uvádza, že na farskom dvore bola zriadená klenutá miestnosť len pre knihy, o ktorú sa mal starať farár. Na svoju dobu mala knižnica príkladné spravovanie.

V 17. storočí zaznamenala škola i evanjelická cirkev nepokojný vývoj. V prvej polovici 17. stor. to boli vieroučné boje ortodoxie s kryptokalvinizmom a v druhej polovici 17. stor. to bola zase despotická politika cisárskeho dvora a násilné rekatolizačné snahy arcibiskupa Szelepcsényiho. Tie vyvrcholili roku 1674 bratislavskými delegovanými súdmi proti evanjelickým kňazom a učiteľom. V dôsledku toho stratila evanjelická cirkev v Kežmarku nielen svoj kostol, ale aj školu a spolu s ňou aj knižnicu. Nejestvuje žiadna správa o tom, čo sa stalo s knihami školskej knižnice.

V 18. storočí na štruktúru knižného fondu školskej knižnice vplýval racionalizmus, empirizmus, kriticizmus, pietizmus a osvietenstvo. Od roku 1722 každý žiak povinne prispieval na knižnicu 1 florénom. Nariadenie z roku 1749 zakazovalo mestu akúkoľvek pomoc kežmarskej škole a roku 1760 Mária Terézia zakázala aj akékoľvek zbierky pre cirkev a školu.

V 19. a Teodor de Jóny prispeli k rozšíreniu knižného fondu kežmarskej knižnice. Jeho pozostalosť obsahovala 15 300 zväzkov kníh, ktoré boli výsledkom jeho dlhoročnej zberateľskej činnosti. na kežmarskom lýceu študoval právo.

Knižnica bola vždy umiestnená v priestoroch školy, s výnimkou spomínanej účelovej miestnosti z roku 1600. Po roku 1674, keď evanjelická cirkev nesmela mať nijakú školu, nemáme správy o jej umiestnení. V roku 1722 záznam na schôdzi patronátu školy konštatuje, že knižnica má nedostatočnú opateru a na žiadosť kurátora Pavla Mudrányiho budú knihy premiestnené do jeho domu počas prestavby novej školskej budovy. Tento stav bol však prechodný, nakoľko knižnica vždy mala svoj knižničný poriadok, svoje miestnosti, katalógy aj vlastnú správu.

V školskom poriadku z roku 1813 sa ustanovuje knihovník, ktorým sa stal profesor Štefan Kraľovanský. Od roku 1840 spravovaním knižnice bol vždy poverený profesor filológie. Do roku 1861 vykonávali túto prácu profesori lýcea bez odmeny, odvtedy dostávali odmenu vo výške úrokov zo Schmidtovej základiny 105. florénov ročne.

Knižnica dostala primerané a vyhovujúce priestory v roku 1775 v novopostavenej budove školy. V rokoch 1971 - 1974 bola vykonaná rekonštrukcia budovy lýcea. Knihy boli v tom čase umiestnené v priestoroch hradu a na evanjelickej fare. Knižnica bola počas 50. rokov v stave spracovávania, prístup odborníkov bol v nej len sporadický a informácie neboli komplexné.

Dnes je knižnica prístupná verejnosti od pondelka do piatku a prednášky o dejinách lýcea a knižnice sú v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku pre skupiny aj jednotlivcov.

Zbierky Knižnice

Knižnica sa pýši rozsiahlymi zbierkami, ktoré zahŕňajú:

• 3 000 kníh zo 16. storočia, tlačených v rokoch 1501 - 1600 čo je najbohatší fond tlačí zo 16. storočia na Slovensku - medzi nimi originály diel Erasma Rotterdamského, Luthera, Melanchthona, J.
• 30 000 titulov tzv. starých tlačí z r. 1601 - 1800. Napríklad originálne vydania J. A. Komenského a P.
• v slovenskom jazyku, resp. 1400 titulov novín a časopisov zo 17. - 20.
• 600 titulov grafických listov zo 16. - 19.
• Okrem toho je v lyceálnom archíve okolo 2000 rukopisov, z ktorých ešte nie sú všetky spracované - napr. zbierka pergamenových listín z 15. - 19. storočia je väčšinou nemeckej proveniencie - podstatnú časť tvoria jedinečné pergamenové listiny.

K svetovým unikátom patrí napr. Hodnotu historických knižníc zvyšujú inkunábuly (prvotlače) a tlače 16. stor. p. pri najnovšej katalogizácii bolo zistených ďalších 12. Väčšinou sú náboženského charakteru, ale tretinu predstavujú laické námety ako sú história, medicína, astronómia, literatúra. Fond prvotlačí poukazuje na široké styky spišských vzdelancov s cudzinou, kde si knihy zaobstarávali. Je zaujímavé, že v Kežmarku sa nezásobovali knihami z Čiech a Poľska, ale z Nemecka, čo dokazujú rukopisné záznamy a exlibrisy, väčšiu časť prvotlačí venoval Theodor de Jóny.

Tlače 16. stor. sú zastúpené prevažne teologickou literatúrou, pretože 16. stor. bolo predovšetkým storočím reformácie. Z predreformátorov môžeme menovať Girolama Savonarolu a Jána Husa, z reformátorov Martina Luthera a Filipa Melanchthona, ktorých diela sú vytlačené mnohé ešte za čias ich života. Pokračovateľmi lutherovej reformácie boli Amsdorf, Brenz, Bugenhagen a zakladatelia švajčiarskej reformácie Kalvin a Zwingli.

Veľmi zaujímavá je aj zbierka historických diel zo 16. storočia, najzaujímavejšie sú správy, ktoré sa týkajú rímsko-nemeckého cisára Karola V. Krásnu literatúru tvoria diela autorov ako Esop, Euripides, Ovidius, Homér, Sofokles, Erazmus Roterdamský, Petrarca a iní.

Osobitnú pozornosť by sme mali venovať zbierke učebníc, ktoré tvorili základ knižnice. Melanchthonov vyučovací systém tu platil mnoho desaťročí, o čom svedčí veľký počet gramatík latinských, gréckych, hebrejských, rôzne slovníky, učebnice rétoriky, dialektiky, písania listov... Okrem učebníc sa tu nachádzajú aj tlače o činnosti nemeckých škôl a univerzít, a o pôsobení ich profesorov.

Skupinu prírodovedných diel tvorí 46 titulov z matematiky, geometrie, fyziky, astronómie, prírodovedy a poľnohospodárstva.

Archívna knižnica

Archívna knižnica sa skladá z troch častí: príručná archívna knižnica, zbierka starých tlačí a rukopisov a zbierka drobnej tlače.

Zbierku drobnej tlače vedieme v evidencii fondov a zbierok archívu a obsahuje rôzne brožúrky a rozsahom útle publikácie zaujímavé pre dejiny regiónu či z produkcie významných osobností regiónu. Je usporiadaná podľa teritoriálneho kritéria (Modra, Pezinok, Svätý Jur a zbierka regionálnej všeobecnej tlače).

Zbierka starých tlačí zahŕňa dobové encyklopédie, slovníky a tematicky rôzne publikácie týkajúce sa náboženskej, právnickej, historickej, vinohradníckej a inej problematiky zo 16. až 1. polovice 20. storočia. Zatiaľ iba malá časť je skatalogizovaná a vystavená vo vitrínach vo vestibule hlavnej budovy archívu. Niektoré exempláre pochádzajú z knižníc magistrátov Modra a Svätý Jur, iné zo súkromných knižníc rôznych rodín a rodov.

Napríklad II. zväzok Historicko-zemepisné vedomosti o novom Uhorsku od Mateja Bela (Notitia Hungarie) vydaný v Amsterdame v roku 1736 pochádza z knižnice šľachtického rodu Rakovských z Kočoviec. Exemplár sa neznámym spôsobom (azda zbierkovou činnosťou Františka Meissla) dostal do knižnice pezinského múzea. Ďalej osemrečový slovník talianskeho vedca Ambróza Calepiniho (latinsko-hebrejsko-grécko-francúzsko-holandsko-nemecko-taliansko-španielsky) vydaný v Bazileji bez vročenia (pravdepodobne v roku 1584) pochádza z knižnice Izáka Abrahamidesa, od ktorého sa pravdepodobne cez evanjelické kruhy dostal do knižnice modranského magistrátu. Viaceré exempláre starých tlačí boli vytlačené v tlačiarni historickej Trnavskej univerzity v Trnave v 18.

Najrozsiahlejšia je príručná archívna knižnica, ktorá obsahuje už takmer 4 400 kusov. Využívajú ju tak zamestnanci archívu, ako aj bádatelia pri štúdiu archívnych dokumentov. Výpožičky z ktorejkoľvek časti (oddelenia) knižnice sú výlučne prezenčné.

Súčasťou príručnej knižnice je právnická literatúra, ktorá je uložená osobitne a nie je skatalogizovaná. Je sprístupnená iba formou jednoduchého súpisu, ktorý pre potreby archívu a svoje výskumné účely zostavili študenti Katedry dejín práva Trnavskej univerzity v Trnave pod vedením doc. Adriany Švecovej. Obsahuje zbierky zákonov, právnych predpisov a noriem, publikácie so zameraním na konkrétne právne odvetvie (pracovné, správne, hospodárske, občianske právo a iné) či na spoločenské oblasti (školstvo, polícia, hasiči, armáda, četníctvo, zdravotníctvo).

Medzi knižničné zbierky radíme aj zbierku kalendárov, evanjelických tlačí a učebníc. Prvé dve sú sprístupnené formou katalógu. Zbierka kalendárov je rozčlenená na 3 menšie skupiny (Modra, Svätý Jur, Pezinok), pretože pochádza z činnosti tamojších magistrátov slobodných kráľovských miest. Obsahuje spolu 216 exemplárov z rokov 1608 ‒ 1874. Najstarší kus má dokonca pergamenovú väzbu zo zatiaľ neidentifikovaného stredovekého kódexu.

Zbierka evanjelických tlačí obsahuje takmer 650 rôznych tlačovín z 19. ‒ 1. polovice 20. storočia z činnosti evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktoré sa dostali do archívu s fondmi evanjelických cirkevných zborov v Modre.

vied historických a ďalších príbuzných vedných odborov. Účelom odbornej archívnej knižnice je poskytovať vlastným pracovníkom a bádateľom publikácie, ktoré dopĺňajú resp. Po tomto čase knižnica knihy nevypožičiava.

Zariadenie knižnice a jej knižničný fond sú štátnym vlastníctvom.

Podujatia a Aktivity

Miesta knižnica organizuje rôzne podujatia a aktivity pre verejnosť. Jedným z príkladov je projekt „Ozveny z Pilišských hôr“, ktorý realizoval Miestny odbor Matice slovenskej Jur nad Hronom s cieľom pomôcť zahraničným Slovákom zachovávať kultúrne dedičstvo svojich predkov.

V programe vystúpil Spevácky zbor Nezábudka z obce Pilisszentlászló z Maďarska. Zaspievali nám niekoľko slovenských piesní. Tie najznámejšie spievalo s nimi celé obecenstvo. Po Pilišskej hymne znel veľký potlesk a prídavkom bola pieseň: Na Kráľovej holi . Tá ukončila slávnostnú časť programu.

Žiaci ZŠ s MŠ, ktorých pripravili učiteľky Adela Brezinská a Rita Vražbová, prekvapili divákov dramatizáciou diela Legenda o bohatstve Slovákov, ktorej autorom je Gregor Papuček a peknými ľudovými piesňami. Spevácka skupina Hronka zaspievala šesť piesní z čerstvo vydaného Spevníka-Ozveny z Pilišských hôr. Spevácka skupina Rozmaring z Jura nad Hronom zostala verná svojim maďarským ľudovým piesňam. Vydanie spevníka podporilo finančne Regionálne osvetové stredisko v Leviciach.

Obnova Synagógy vo Svätom Jure

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) vyhlásil výsledky architektonickej súťaže zameranej na obnovu historickej synagógy vo Svätom Jure. Synagóga vo Svätom Jure má výnimočné miesto v kontexte historického a kultúrneho dedičstve Slovenska. Táto pamiatka dlhé roky chátrala a Bratislavský samosprávny kraj ju zachránil doslova v hodine dvanástej. V roku 2021 sme ju získali do vlastníctva, a následne sme stavbu sanovali a stabilizovali, pretože hrozilo zrútenie celej strechy. Do súťaže bolo predložených 18 návrhov od renomovaných architektonických ateliérov.

Víťazom architektonickej súťaže je skupina autorov z ateliéru FVA pod vedením Ing. et Mgr. art. Martina Vanka. Porota oceňuje kvalitu verejného priestoru, ktorý prepája ulice Pezinská a Mikovíniho. Navrhovaný pavilón na hranici susednej parcely necháva vyznieť rekonštruovaný objekt synagógy a vytvára variabilný priestor pre potreby miestnej komunity. Tento návrh najviac vyhovuje požiadavkám vyhlasovateľa s ohľadom na zadanie, podmienky budúceho financovania a ďalšej prevádzky areálu vo vzťahu k zvoleným funkciám. Plne podporuje historický význam synagógy.

Druhé miesto obsadila skupina autorov pod vedením Ing. arch. Lukáša Ildžu. Porota osobitne ocenila odvážne monumentálne riešenie a vysokú kvalitu architektonického návrhu, ako aj jeho veľkorysosť. V riešení však nevzniká komunitné prostredie a návrh predpokladá zvýšenú mieru nákladov.

Na treťom mieste sa umiestnila spoločnosť TVAR architekti pod vedením Ing. arch. Tomáša Pohaniča. Porota oceňuje, že návrh rešpektuje pôvodnú urbanistickú štruktúru pamiatkovej zóny a situuje novostavbu na hranici uličnej čiary, a to vytvorením kvalitného vstupného portálu z Pezinskej ulice.

Synagóga sa nachádza v severovýchodnej časti mesta na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Svätý Jur. Založená bola v roku 1790 v bývalej zemianskej kúrii „Edlhof“ zo 17. storočia. V roku 1880 prešla reštaurovaním a slúžila náboženským účelom až do roku 1942. Počas napoleonského obliehania Bratislavy v roku 1809 sa do synagógy vo Svätom Jure uchýlil rabín Chatam Sofer. V meste našiel útočisko a pokračoval vo svojej rabínskej činnosti, čím prispel k duchovnému životu miestnej židovskej komunity.

Chatam Sofer je dodnes uctievaný ako jeden z najväčších rabínov sveta. Po obnove synagógy vo Svätom Jure očakávame, že toto miesto priláka pozornosť nielen židovskej komunity, ale aj širokej verejnosti z celého sveta.

Víťazný návrh na obnovu synagógy vo Svätom Jure od skupiny autorov FVA kladie dôraz na otvorenosť a integráciu historického priestoru do širšieho kultúrneho kontextu. Návrh vychádza z princípov vzťahu medzi vnútorným a vonkajším priestorom, ktorý je základom architektúry. Hlavnými východiskami návrhu sú odstránenie nežiaducich historických nánosov, sprístupnenie synagógy verejnosti a vytvorenie priestoru pre kultúrne a komunitné aktivity, s prihliadnutím na aktivity kultúrneho turizmu.

Vedľa synagógy bude vybudovaný pavilón kultúrno-informačného centra, ktorý poskytne priestor pre čitáreň, výstavy, koncerty, vernisáže a dočasné expozície menšieho charakteru na prízemí. Na poschodí bude stála expozícia venovaná Chatamovi Soferovi, ktorá zdôrazní historický význam tohto miesta. Synagóga a pavilón budú prepojené tak, aby vzniklo prirodzené spojenie medzi „izolovaným“ symbolickým priestorom synagógy a „otvoreným“ miestom pavilónu, ktorý komunikuje s okolím.

Odhadované náklady na obnovu synagógy vo Svätom Jure sú vo výške približne 1,1 mil. eur bez DPH. Táto suma zahŕňa obnovu obostavaného priestoru pamiatky, výstavbu prístavby, úpravu nádvoria a rekonštrukciu oplotenia. Súčasťou projektu sú aj činnosti spojené s dopracovaním architektonickej štúdie, vypracovaním projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie, stavebné povolenie, realizáciu a kolaudáciu, ako aj autorský dozor a inžinierske činnosti.

Synagóga vo Svätom Jure patrí k významným národným kultúrnym pamiatkam. Synagóga na Pezinskej ulici č. 21 je jedinou nehnuteľnou pamiatkou na židovskú komunitu vo Svätom Jure, ktorej kontinuálne osídlenie a inštitúcie v meste je doložené od 20. rokov 18. storočia do roku 1942. Od roku 1942 neslúži pôvodnému účelu a samovoľne chátra. Dnes je súčasťou domovej parcely na Pezinskej ul. č.21, na ktorej sa v 18 storočí nachádzala šľachtická kúria Jesenákovcov.

Synagóga vznikla pravdepodobne prestavbou zadnej časti severného dvorového krídla kúrie po roku 1790 a v roku 1876 bola rozšírená a prestavaná v duchu architektonického historizmu. Túto historickú podobu si zachovala doposiaľ. Synagóga sa rozkladá na pozdĺžnom pôdoryse, orientovanom v osi sever - juh. Hmotou prízemia nadväzuje na dvorové krídlo domu č. Synagóga je dvojpodlažná budova, pokrytá vlastným zastrešením, tvoreným sústavou štyroch šikmých nadväzujúcich striech buď‘ plynulým nadviazaním strešných rovín alebo prienikom striech v úžľabiach. Budova však zachováva aj stopy staršieho vývoja, zhmotnené v kamennej časti budovy, a viažuce sa na fázu konca 18. storočia, kedy boli na parcelu lokalizované inštitúcie židovskej náboženskej obce a pravdepodobne aj na predchádzajúcu fázu renesančnej kúrie zo 17.

Synagóga bola cez 2. svetovú vojnu terčom vandalizmu. Po vojne sa stala hospodárskym objektom, boli vytvorené hospodárske dvere na východnej strane v osi svätostánku, ktorý neexistuje, a bolo vložené interiérové jednoramenné drevené schodisko na emporu (galériu). Na stenách v interiéri sú rozlíšiteľné dve vrstvy výmaľby pravdepodobne z roku 1876 a z medzivojnového obdobia.

Úbytok originálnych prvkov po roku 1942 sa týka omietok exteriéru, ktoré sa v ucelenejšom, ale dokumentačne výpovednom stave zachovali len na západnej strane, a tiež sa týka okenných výplní, z ktorých sa zachovali len okenné rámy v dezolátnom stave. Zachované sú hodnotné originálne prvky: dve kamenné lavabá pravdepodobne z 18. a prelomu 19.- 20. stor., kamenné súčasti schránky na milodary s dedikačným nápisom z roku 1869, kamenný portál vstupu na prízemie synagógy z roku 1876, do omietky rytý nápis nad vstupom na prízemie synagógy, stolárske kazetové vstupné dvere v predsieni a stolárske obložky zárubní v interiéri lode, liatinové stĺpy, podopierajúce galériu, samotná ženská galéria, kamenná tabuľa na pamiatku padlých v 1.

Chatam Sofer sa narodil vo Frankurte nad Mohanom 25. septembra 1762, podľa židovského kalendára to bol 7. deň mesiaca tirši v roku 5522 rodičom Schreiberovcom. Odmalička ho považovali za výnimočné dieťa. Meno dostal po veľkom prorokovi a vodcovi židovského národa Mojsche - Mojžiš. Mal výbornú pamäť a od útleho detstva bol výborný žiak. Usilovne študoval Talmud, zaujímala ho astronómia, geometria, história. V roku 1783 sprevádzal svojho učiteľa Nathana Adlera do moravského mesta Boskovice, ktorý tu začal pôsobiť ako rabín. O dva roky sám Mojsche Schreiber prijal miesto učiteľa Tóry v Prostějove. V roku 1785 sa oženil so Sárou Malkou, vtedy už vdovou, dcérou vtedajšieho prostějovského rabína Mossa Jerrwitza. Ďalším jeho pôsobiskom bolo mesto blízko Viedne - Mattersdorf. V tom čase nebola v Bratislave obsadená od roku 1801 (5 rokov) funkcia hlavného rabína. Tajnou voľbou členov židovskej rady bol zvolený za rabína v Bratislave Mojsche Schreiber. Dňa 26. 10. Stalo sa tak skoro rok po podpísaní Bratislavského mieru s Napoleonovou armádou.

Bratislavský mier bola zmluva, ktorú podpísali po bitke pri Slavkove v Bratislave. Udialo sa to 26. decembra 1805 v Primaciálnom paláci medzi Francúzskym cisárstvom a rakúskou monarchiou. Mier ukončil tretiu koaličnú vojnu, ktorá bola súčasťou napoleonských vojen. Rokovaní o mieri sa nezúčastnili samotní panovníci, ale iba diplomati. Rakúsko zastupoval knieža Johann-Joseph Lichtenstein, Francúzsko Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord. O deň neskôr zmluvu ratifikoval Napoleon v Schönbrunne.

Mnohí Prešporčania sa domnievali, že v Bratislave po podpísaní mieru zavládne pokoj. Nový rabín sa s nadšením pustil do vykonávania funkcie. Predchádzal ho chýr o jeho múdrosti. Zmenil si meno na Chatam Sofer. Pokoj Bratislavského mieru však nepretrval nadlho. V roku 1809 začalo opäť ostreľovanie Bratislavy delami napoleonského vojska. Generáli žiadali kapituláciu Prešporka. Francúzska armáda dostala príkaz mesto na Dunaji zničiť. Mnohé strely z pravého brehu Dunaja zasiahli aj židovské geto. Obyvatelia začali opúšťať delami a požiarom zničené mesto. Mnohí predstavitelia židovskej obce hľadali bezpečie v Blumentáli, Lamači a niektorí odišli až do Svätého Jura. Obávali sa aj o život Chatama Sofera. Významný rabín je dodnes spájaný s dnes opustenou synagógou v Svätom Jure. Stojí po dnes ako svedok útočiska rabína Chatama Sofera a niekoľkých jeho študentov.

Chatam Sofer sústredil v synagóge v Svätom Jure 10 mužov, ktorí sa modlili za odvrátenie hrôzy vojny a z Jura aktívne organizoval pomoc pre pospolitý ľud, ktorý stratil svoje domovy. Z radov jeho absolventov vzišli hlavní rabíni vtedajších európskych civilizačných centier. Napísal množstvo diel: zbierky vlastnej liturgickej poézie, etického testamentu synagogálnych kázní, halachických výkladov k Talmudu a komentáru k Tóre. Zanechal nezmazateľnú stopu - mimoriadne rozsiahly súbor halachických responz z oblasti židovského náboženského práva na báze Šulchan Aruchu.

Architektonický a pamiatkový význam historicky cennej národnej kultúrnej pamiatky, ktorej korene siahajú do 18.

Tabuľka: Prehľad zbierok archívnej knižnice

tags: #kniznica #svaty #jur