Inštitút milosti je vyjadrením ústavného práva prezidenta republiky odpustiť alebo zmierniť odsúdenému uložený trest.
Žiadosť o udelenie milosti je potrebné adresovať Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Hodžovo nám. č. 1, Bratislava.
Amnestia a milosť v Ústave Slovenskej republiky
Inštitút amnestie a milosti prešiel vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky viacerými zmenami prostredníctvom troch ústavných zákonov.
Prvú zmenu priniesla druhá novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, respektíve ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorým bola zakotvená kontrasignácia, ktorá sa vzťahuje na amnestiu.
Pôvodná ústavná právna úprava z roku 1992 nepoznala kontrasignáciu.
Kontrasignácia bola upravená až článkom 102 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky vydané podľa článku 102 odsek 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, ak ide o udelenie amnestie je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister.
V týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
Kontrasignácia v prípade amnestie znamená, že prezident môže udeliť amnestiu len po kontrasignácii, teda po spolupodpise predsedu vlády alebo ním povereného ministra.
Z uvedeného však vyplýva, že predseda vlády a ani žiadny minister nie sú povinní rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie podpísať, nie je možné ich k tomu donútiť, pretože ide o ich rozhodnutie.
Za amnestiu preberá zodpovednosť vláda, ktorá ju nesie pred Národnou radou SR, čím jej vystavuje dôveru, ktorú od nej dostala, aby mohla riadne a zodpovedne spravovať Slovenskú republiku, a to vrátane otázky verejnej bezpečnosti a bezpečnosti občanov Slovenskej republiky.
Kontrasignácia je vylúčená pri milosti, pretože milosť zostáva aj naďalej osobným rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol ďalšiu zmenu v ústavnej úprave udeľovania amnestie a milosti.
Primárnym cieľom zmien v článku 102 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo zabrániť tomu, aby nedochádzalo k zneužívaniu týchto ústavných oprávnení prezidenta.
Tento ústavný zákon vstúpil priamo do samotného oprávnenia hlavy štátu podľa článku 102 odsek 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky a upravil ho do dnešnej podoby.
Podľa ústavnej úpravy z roku 1992 bolo oprávnenie prezidenta SR pri udeľovaní amnestie a milosti omnoho rozsiahlejšie ako po zmene z roku 2001.
Rozdiel spočíval v amnestii vo forme abolície, ktorá predstavovala možnosť prezidenta SR svojím rozhodnutím nariadiť, aby sa trestné stíhanie nezačínalo a ak sa už začalo, aby sa v ňom nepokračovalo.
Právna úprava, ktorá bola súčasťou Ústavy Slovenskej republiky, prekročila štandardy amnestie a milosti typické pre demokratické a právne štáty.
Následkami abolície nie len vo vzťahu k súdnej moci, ale aj vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní bolo, že súdna moc strácala svoje základné oprávnenia v právnom štáte, najmä v riadnom procese uplatniť svoju právomoc, čo spôsobilo, že orgány činné v trestnom konaní nemohli pokračovať vo svojej činnosti smerujúcej k zisteniu skutku a jeho kvalifikácii ako trestného činu a k odhaleniu páchateľa tohto skutku.
Nie len že páchateľ skutku ostal nepotrestaný, ale ani nebolo možné zistiť, či trestný čin bol vôbec spáchaný.
Práve táto forma amnestie bola zastupujúcim prezidentom použitá v roku 1998, no skúsenosťami s rozhodnutiami predsedu vlády ako zastupujúceho prezidenta o amnestiách z 3. marca 1998 a zo 7. júla 1998 pristúpil ústavodarca v roku 2001 k výraznému obmedzeniu udeľovania amnestie tým, že udelenie milosti alebo amnestie vo forme abolície už nebolo možné a následne bolo z ústavnej úpravy vypustené.
Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 odsek 1 písm.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol zmenu aj v článku 105 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého význam spočíva v tom, že ak nie je prezident Slovenskej republiky zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) Ústavy Slovenskej republiky prechádzajú na vládu Slovenskej republiky.
Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta.
Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl.
Oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Po zmene Ústavy Slovenskej republiky z roku 2001 pre amnestiu a milosť platí, že je nezastupiteľným právom prezidenta SR, čo znamená, že ak úrad prezidenta Slovenskej republiky nie je obsadený, amnestiu a ani milosť nemá kto udeliť.
Aktuálna právna úprava oprávnenia prezidenta udeľovať milosť a amnestiu je výsledkom ústavných zmien, ktoré boli vykonané ústavnými zákonmi č. 9/1999 Z. z. a č. 90/2001 Z.
Významnou novelou zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) bol zákon č. 422/2002 Z. z., ktorý upravil čiastkové aplikačné problémy v konaní o udelení milosti, kedy bola definitívne potvrdená povinnosť ministra spravodlivosti zabezpečovať podklady pre prezidenta Slovenskej republiky v konaní o udelení milosti, upravili sa právomoci pri overovaní splnenia podmienok v prípade, že udelenie milosti je viazané na ich splnenie.
Rozhodovanie o splnení podmienok uložených odsúdenému v rozhodnutí o udelení milosti je právomocou prezidenta Slovenskej republiky.
Ak prezident bez zavinenia obvineného neurobí rozhodnutie o splnení podmienok do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa podmienky vzťahujú, platí, že odsúdený podmienky uložené v rozhodnutí o udelenie milosti splnil.
Ponechanie agraciácie a rehabilitácie malo svoj význam spočívajúci v tom, že orgány činné v trestnom konaní môžu pri týchto formách amnestie uplatniť svoju právomoc a súdna moc môže v súlade so svojím poslaním v právnom štáte rozhodnúť o vine a o treste.
Prezident Slovenskej republiky využitím inštitútu agraciácie alebo rehabilitácie koriguje rozhodnutie súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v trestnom konaní nebolo možné alebo vhodné vziať do úvahy.
Zásah prezidenta vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nie je apriórny, ale aposteriórny.
Hlave štátu je už známe rozhodnutie súdu, pozná odsúdeného, ako aj trest, ktorý mu bol uložený, čo znamená, že môže zohľadniť aj širšie okolnosti tejto osoby, prípadu, situácie, či už zdravotnej alebo rodinnej, teda faktory, ktoré nemajú relevanciu z hľadiska trestného konania, ale sú práve faktormi podmieňujúcimi rozhodnutie hlavy štátu o udelení amnestie alebo milosti.
Pokiaľ ide o inštitút milosti, tak prezident Slovenskej republiky má právo udeliť milosť vo forme agraciácie a rehabilitácie.
Súčasná právna úprava inštitútu udeľovania amnestie je takmer totožná s predchádzajúcimi právnymi úpravami, čo vyplýva z pomerne stabilného oprávnenia prezidenta vyhlásiť amnestiu.
V právnom poriadku Slovenskej republiky však neexistuje legálna definícia amnestie.
Jej samotná úprava je zakotvená v niekoľkých právnych predpisoch.
Najdôležitejšiu právnu úpravu predstavuje Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorej oprávnenie udeľovať amnestiu vyplýva z ustanovenia článku 102 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého prezident odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.
Tento rozsah právomoci má prezident od účinnosti už spomínaného ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý zúžil pôvodnú právomoc prezidenta rozhodnúť o abolícii tak ako ju upravovala Ústava z roku 1992, a to z dôvodu potenciálnej možnosti jej zneužitia.
Pôvodne, teda pred účinnosťou ústavného zákona č. 90/2001 Z. z.
Odpúšťanie a zmiernenie trestov uložených súdmi v trestnom konaní ako svoju právomoc môže prezident uplatniť na základe vlastnej úvahy bez toho, aby bol viazaný na predchádzajúci návrh prípadne inú formu spolurozhodovania ústavného orgánu.
Ústavná zmena v roku 2001 zaviedla aj kontrasignáciu rozhodnutia prezidenta o udelení amnestie alebo milosti predsedom vlády Slovenskej republiky alebo príslušným ministrom, pričom zodpovednosť za kontrasignované rozhodnutie neznáša predseda vlády Slovenskej republiky alebo príslušný minister, ale znáša ju samotná vláda.
Milosť predstavuje právny inštitút mimoriadnej a celkom výnimočnej povahy, ktorý je možné použiť v prípade, kedy zmiernenie trestu nie je možné dosiahnuť bežnými zákonnými riadnymi alebo mimoriadnymi opravnými prostriedkami v rámci trestného práva.
Z teoreticko - právneho hľadiska môže byť amnestia vyhlásená formou abolície, agraciácie a rehabilitácie.
Abolícia znamená neprípustnosť trestného stíhania, čo znamená, aby sa trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo.
Ide o výsadné právo hlavy štátu, ktorému nezodpovedá subjektívne právo konkrétnej osoby na aboličné rozhodnutie.
Predstavuje značný zásah moci výkonnej do moci súdnej, keďže ešte pred právoplatným rozhodnutím o vine a treste môže byť trestné stíhanie zastavené, respektíve vôbec nezačne.
Abolícia je trestno-procesným rozhodnutím.
Agraciácia v porovnaní s abolíciou nie je trestno-procesným rozhodnutím.
Odpúšťa sa ňou nevykonaná časť trestu alebo celý trest uložený súdom.
Predstavuje zásah do súdnej moci až po právoplatnom rozhodnutí súdu.
Ide o výsadné právo hlavy štátu, ktorému nezodpovedá subjektívne právo konkrétnej osoby na agraciačné rozhodnutie.
Rehabilitácia, rovnako ako aj agraciácia patrí medzi dôvody zániku výkonu trestu.
V užšom zmysle slova predstavuje zahladenie odsúdenia a v širšom zmysle slova predstavuje nie len zahladenie odsúdenia z hľadiska trestnoprávnych dôsledkov, ale aj náhradu morálnych a materiálnych újm spojených s odsúdením.
Amnestia môže byť uložená uvedenými formami, a to buď individuálne, v súbehu alebo kombináciou viacerých foriem.
Rozhodnutie prezidenta o udelení amnestie je platné až po podpise predsedom vlády alebo ním povereným členom vláda.
Rozhodnutie prezidenta o milosti vyvoláva bez ďalšieho právny účinok.
Rozdielny je aj účel týchto inštitútov, nakoľko amnestia sa udeľuje na konkrétny druh právoplatne uloženého trestu alebo povahu trestného činu, prípadne výmeru trestu, pričom milosť sa udeľuje osobe bez ohľadu na spáchaný trestný čin.
Pokiaľ rozhodnutie prezidenta o amnestii je platné až po jeho podpise predsedom vlády alebo ním povereným členom vlády, rozhodnutie prezidenta o milosti vyvoláva bez ďalšieho právny účinok.
V porovnaní s milosťou je amnestia hromadným aktom, ktorá sa udeľuje vždy neurčitému počtu osôb.
Rozdiel medzi amnestiou a milosťou je aj v spôsobe ich udelenia, pretože pokiaľ rozhodnutie o amnestii sa uverejňuje v Zbierke zákonov (tzn. vyhlasuje), rozhodnutie o udelení milosti je individuálnym aktom aplikácie práva, ktorý sa v Zbierke zákonov neuverejňuje.
Z teoreticko-právneho hľadiska je normatívnym obsahom pojmu amnestia zánik trestnosti a aj zánik realizácie dôsledkov trestného stíhania.
Právo udeľovať amnestiu a milosť tak patrí k tradičným prerogatívam hlavy štátu.
Ustanovenie článku 102 odsek 2 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky zasahuje aj do systému trestného zákonodarstva, pretože amnestia udelená v zmysle uvedeného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky bezprostredne spúšťa mechanizmy a postupy podľa trestného práva.
Právne účinky amnestie udelenej prezidentom podľa článku 102 odsek 2 písmeno j) Ústavy Slovenskej republiky sa vyskytujú v rámci tých ustanovení právneho poriadku, ktoré upravujú postup orgánov, pre ktoré je rozhodnutie prezidenta záväzné.
Amnestia je upravená v oboch trestnoprávnych kódexoch, a to jednak v Trestnom zákone, ako aj v Trestnom poriadku.
Trestný zákon upravuje ustanovenia súvisiace s amnestiou v tretej hlave Trestného zákona a zaradzuje ju medzi inštitúty zániku trestnosti a trestu.
Dôvodom zániku trestu sú okolnosti, ktoré nastali až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým bol uložený trest a pre ktoré trest nemožno vykonať, medzi ktoré patrí aj odpustenie alebo zmiernenie trestu, ktorého podstata spočíva v tom, že trest sa nevykoná, ak ho prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva odpúšťať tresty odsúdenému odpustil.
To sa nevzťahuje na iné tresty, ak boli páchateľovi uložené popri sebe a ostali rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky nedotknuté.
S týmto dôvodom zániku trestu úzko súvisí aj inštitút zahladenia odsúdenia, účelom ktorého je umožniť, aby sa po splnení ustanovených podmienok odstránili nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by odsúdenému mohli sťažovať jeho uplatnenie v ďalšom živote.
Význam zahladenia odsúdenia spočíva v tom, že po jeho zahladení sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Medzi spôsoby zahladenia odsúdenia okrem zahladenia odsúdenia výrokom súdu a zahladením odsúdenia priamo zo zákona, patri aj zahladenie odsúdenia výrokom prezidenta v zmysle ustanovenia § 92 odsek 5 Trestného zákona.
Odsúdenie sa zahladzuje, ak to nariadi prezident Slovenskej republiky na základe svojho práva zahládzať odsúdenie formou milosti a amnestie.
Vzťahy, ktoré vznikajú udeľovaním, vyhlasovaním a aplikáciou amnestie môžeme v praxi rozdeliť do dvoch častí.
Prvou časťou je tvorba rozhodnutia o udelení amnestie do momentu vyhlásenia amnestie, pričom ide o výkon právomoci prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu, a teda realizáciu Ústavy Slovenskej republiky.
V rámci ustanovení slovenského právneho poriadku je upravený aj inštitút netrestnej amnestie, ktorá sa vzťahuje na páchateľov priestupkov.
V zmysle zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov amnestiu vo veciach priestupkov, ktorých prejednávanie patrí do pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky, udeľuje vláda Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, čo znamená, že priestupok nemožno prejednať, prípadne uloženú s...
Zrušenie Mečiarových amnestií
Amnestie, ktoré udelil pred takmer 20 rokmi expremiér Vladimír Mečiar a exprezident Michal Kováč, už neplatia, rozhodlo o tom plénum ústavného súdu na neverejnom rokovaní.
Ako dodáva portál tvnoviny.sk, tomuto kroku predchádzalo schválenie uznesenia 5. apríla v parlamente.
Súd oficiálne stanovisko ešte nevydal.
Rozhodol šesť dní pred vypršaním 60-dňovej lehoty.
Súd by tak mal obnoviť proces, ktorého hlavným aktérom je Ivan Lexa, píše Denník N.
Ten by okrem iného mal rozhodnúť o tom, či práve I. Lexa zorganizoval a riadil únos.
Plénum rozhodlo, že Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky a rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, ako aj rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
K rozhodnutiu pripojili odlišné stanoviská k výroku Milan Ľalík a Peter Brňák.
Odlišné stanoviská k odôvodneniu pripojili Ivetta Macejková, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros.
Národná rada SR 5. apríla prijala uznesenia o zrušení amnestií Vladimíra Mečiara.
Zároveň bola zrušená aj milosť pre Michala Kováča ml.
Poslanci uznesenie schválili 129 hlasmi naprieč celým politickým spektrom.
Ako dôvod tohto kroku sa v parlamentnom uznesení okrem iného uvádzalo, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády Vladimíra Mečiara vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády o amnestiách, a tiež aj udelená milosť prezidentom Michalom Kováčom zo dňa 12. decembra 1997.
Uznesenie vychádza z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi, a blízkym predstaviteľom štátnej moci.
Poslanci pri rozhodnutí tiež brali do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím ako Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím.
Ešte 9. apríla právnik Ivana Lexu Ľubomír Hlbočan uviedol pre médiá, že Národná rada SR prijatím uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií postupovala protiústavne a on bude svojmu klientovi odporúčať zvážiť proti tomu možnosť použitia právnych prostriedkov.
Jediný z amnestovaných prípadov, ktorý sa dostal až na súd, je prípad zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml.
Obžalobu na Okresnom súde Bratislava III podal prokurátor Michal Serbin v roku 2000.
V prípade figuruje 13 ľudí, vrátane exšéfa SIS Ivana Lexu.
Hovorca bratislavských krajských súdov Pavol Adamčiak ešte v apríli informoval, že deň nasledujúci po dni vydania nálezu Ústavného súdu SR o amnestiách bude náhodným výberom pomocou technických prostriedkov pridelený prípad novému zákonnému sudcovi.
Sudca, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením, už nie je totiž na Okresnom súde Bratislava III.
V prípade ďalších amnestovaných skutkov môže konať polícia.
Na otázku, ako bude v súvislosti so zrušením amnestií postupovať polícia, z oddelenia komunikácie kancelárie policajného prezidenta v apríli odpovedali, že "policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi".
K samotným metódam, postupom, formám a spôsobu odhaľovania a vyšetrovania sa nebudeme vyjadrovať, dodali v apríli.
Politici roky hovorili o zrušení Mečiarových amnestií, v parlamente sa však až do tohto roka nenašla dostatočná vôľa takýto krok urobiť.
Téma začala opäť rezonovať minulý rok po pohrebe prezidenta Michala Kováča.
Spolupracovník exprezidenta M. Kováča Pavol Demeš vtedy vyhlásil, že zrušiť nemorálne amnestie Vladimíra Mečiara by sa malo stať štátnou prioritou.
Koncom januára vyzvalo 26 renomovaných odborníkov z justície na zrušenie amnestií.
Keďže časť politickej reprezentácie bola presvedčená, že zrušeniu amnestií ústavným zákonom bránia všeobecné princípy práva, chceli ich pochybnosti vyvrátiť.
Podľa ich právneho názoru bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar svojimi rozhodnutiami o amnestiách nezohľadňoval záujmy občanov, ani zachovanie a obhajobu ústavy.
Za zrušenie V.
Často kladené otázky
Žiadosť o odpustenie polovice trestu zákazu činnosti
Najskôr by ma zaujímalo, kedy je možné podať žiadosť o odpustenie polovice trestu (zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom).
Keďže vďaka vám už poznám lehotu na vybavenie takétoj žiadosti, rád by som vedel, o koľko dní pred uplynutím polovice trestu môžem žiadosť podať, aby nebola zamietnutá z dôvodu príliš skorého podania.
Žiadosť o odpustenie polovice trestu zákazu činnosti je potrebné podať tak, aby keď súd o nej bude rozhodovať, aby lehota (t.j. polovica trestu zákazu činnosti) už uplynula.
Najvhodnejšie je podať žiadosť v prvý deň, keď lehota polovice trestu zákazu činnosti uplynula.
Elektronické podanie žiadosti
Chcel by som sa informovať, či je možné podať žiadosť o upustenie od zvyšku trestu zákazu vedenia motorových vozidiel aj elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk v sekcii e-služieb Ministerstva spravodlivosti.
Našiel som príslušný formulár, avšak v sekcii „Druh vykonávaného trestu“ sú na výber len možnosti Povinná práca, Domáce väzenie a Zákaz účasti na verejných podujatiach.
Áno, je možné podať žiadosť o upustenie od zvyšku trestu zákazu vedenia motorových vozidiel elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk.
Podmienečný odklad vodičského preukazu
Dobrý deň, mohol by som vás veľmi pekne poprosiť a zároveň mám otázku. Dostal som podmienečný odklad vodičského preukazu na tri roky. Už prešla polovica tohto trestu a chcel by som sa spýtať, či a ako sa dá požiadať o skrátenie trestu, aby mi schválili aj druhú polovicu.
Ak vám bol vodičský preukaz odobratý na základe súdneho rozhodnutia podmienečne na 3 roky, môžete požiadať o skrátenie trestu, teda o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.
V zmysle § 69 ods. 1 Trestného zákona môžete požiadať o upustenie od zvyšku trestu, ak ste si už odpykali polovicu trestu a prejavili ste polepšenie.
Žiadosť musíte adresovať súdu, ktorý vám vodičský preukaz odobral.
V žiadosti je potrebné uviesť vaše osobné údaje (meno, priezvisko, adresu, rodné číslo), číslo a dátum rozhodnutia o odobratí vodičského preukazu, dôvod, prečo žiadate o skrátenie trestu, a prípadné podporné dokumenty, ako potvrdenie o zamestnaní alebo odporúčania.
Žiadosť podáte osobne na podateľni súdu alebo poštou.
Súd vašu žiadosť posúdi a ak uzná, že ste splnili podmienky, môže vám zvyšok trestu odpustiť.
Súd nie je povinný rozhodnúť vo Váš prospech je to na jeho úvažení, či Vašej žiadosti vyhovie alebo nie.
Lehota na vybavenie žiadosti
Dobrý deň, prajem. v trestnom zákone, a ani v trestnom poriadku nie je zákonom stanovená lehota na vybavenie tejto žiadosti o odpustenie polovice trestu zákazu činnosti.
Vedenie auta pod vplyvom marihuany
Dobrý deň, chcem vás poprosiť o odpoveď. Syn bol odsúdený za vedenie auta pod vplyvom marihuany. Dostal trest: zákaz viesť motorové vozidlo na 18 mesiacov, peňažný trest a protitoxikomanické ambulantné liečenie.
Po 12 mesiacoch nastúpil na ambulantnú liečbu. Môže požiadať o upustenie zvyšku trestu?
Má liečba alebo jej dĺžka vplyv na rozhodnutie?
Ďakujem. v zmysle § 69 Trestného zákona, podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako je zákaz viesť motorové vozidlo, je možné, ak odsúdený preukáže, že ďalší výkon trestu už nie je potrebný.
Súd môže rozhodnúť o podmienečnom upustení po polovici trestu, teda vo vašom prípade po 9 mesiacoch.
Dĺžka a výsledky protitoxikomanického liečenia môžu pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu, najmä ak už na liečenie nastúpil a pokračuje v ňom.
Je vhodné predložiť súdu dôkazy o absolvovaní liečby a riadnom živote počas trvania trestu.
Súd posúdi tieto okolnosti, a ak uzná, že výkon zvyšku trestu nie je potrebný, môže žiadosti vyhovieť. a chcete pomôcť?
Vrátenie vodičského preukazu po priestupku a trestnom čine
Dobrý deň, necelé tri roky mi bol vrátený vodičský preukaz, ktorý bol vedený ako priestupok za zostatok alkoholu.
Po polovici mi ho vrátili, keď som absolvoval všetko, čo bolo treba - psychiater, psychológ.