Dnes oslavujeme tretiu adventnú nedeľu, čo znamená, že Vianoce už na nás skutočne číhajú za najbližším rohom. Sviatok, ktorý bol kedysi ideálnou príležitosťou na strávenie kvalitného času s blízkymi, dnes ale väčšmi predstavuje enormnú záťaž ako pre náš žlčník, tak aj naše peňaženky. Sú však peniaze vrazené do nákupu vianočných darčekov naozaj dobrou investíciou?
Zdroj: TASR/Milan Kapusta
Koľko míňajú Slováci na vianočné darčeky?
Podľa informácií TASR plánuje takmer polovica Slovákov (konkrétne 43,4 %) investovať do vianočných darčekov do 200 eur. Väčšina z tejto sumy má putovať na vecné darčeky. Práve tie zvyknú byť hlavným adeptom na vyhodenie.
Hoci aktuálna finančná situácia na Slovensku rozhodne nie je priaznivá, Slováci sa od vianočných nákupov odradiť rozhodne nenechajú. Dôkazom toho sú nielen preplnené parkoviská pred obchodnými centrami, ale aj dáta. „Nadpriemerné tržby počas posledného štvrťroka zaznamenávajú takmer všetky oblasti maloobchodu. Záver roka prináša vyšší obrat predovšetkým predajcom elektroniky, elektrotechniky, nábytku, hračiek, športových potrieb, ale aj kozmetiky a oblečenia,“ vysvetľuje analytička Eva Sadovská pre TASR.
Podľa prieskumu agentúry AKO minie takmer 19 percent Slovákov na vianočné darčeky viac ako 400 eur. Najčastejšie tak odpovedali muži s vysokoškolským vzdelaním z Trnavského a Nitrianskeho kraja - podporovatelia strán Sme rodina, Demokrati, SNS, Republika, Smer-SD. Výdavky v rozmedzí 100 až 200 eur uviedlo 19,7 percenta opýtaných, s výraznou prevahou žien a respondentov s nižším vzdelaním z Trenčianskeho a Prešovského kraja - voliči strán SNS, Slovensko, Smer-SD, KDH a nerozhodnutí. Až 7,4 percenta respondentov uviedlo, že tento rok neplánujú kupovať žiadne darčeky. Väčšinou ide o starších ľudí s nižším vzdelaním z Bratislavského a Košického kraja, nevoličov a podporovateľov SNS a hnutia Slovensko.
Podľa medzinárodného prieskumu spoločnosti Profi Credit je väčšina Slovákov stále verná klasike, až 79 percent ľudí uprednostňuje darčeky. Najobľúbenejšími darčekmi sú vo všetkých spomínaných krajinách hračky, knihy a elektronika.
Na Slovensku a v Poľsku je mesiacom nakupovania darčekov predovšetkým posledný mesiac roka. V decembri do obchodov vyrážajú viac ako dve tretiny Slovákov a 70 percent Poliakov. Každý deviaty Poliak darčeky nenakupuje vôbec.
„Z roka na rok sa u nás zvyšuje podiel darčekov kupovaných cez internet. Týmto spôsobom ho kúpi viac ako polovica Čechov a podobne je to aj na Slovensku. Väčšina opýtaných Čechov neplánuje za darčeky zaplatiť viac ako minulý rok. Tri štvrtiny by sa radi zmestili do päťtisíc korún, čo je necelých dvesto eur. Podobne je to aj na Slovensku - 74 percent, v Poľsku 89 percent a v Bulharsku 83 percent. Každý ôsmy Čech uvažuje o tom, že si vezme na nákup vianočných darčekov úver. V Poľsku a v Bulharsku je to štvrtina ľudí a na Slovensku je ochotná zadlžiť sa kvôli Vianociam tretina opýtaných.
Slováci, Vianoce a nechcené darčeky
Padnú nakúpené veci na úrodnú pôdu, alebo sa stanú len ďalším z dôvodov, prečo sme radi, že nám k bytu prislúcha pivnica? Odpoveď na túto otázku sme sa snažili nájsť prostredníctvom nášho Instagramu, kde nás sleduje takmer 500-tisíc Slovákov. Pýtali sme sa ich nielen na to, aké dary na Vianoce radšej dávajú či dostávajú, ale hlavne na to, ktoré darčeky u nich najčastejšie končia v koši.
Shutterstock / grafická úprava EMEFKA
Súboj „dostávaš radšej peniaze alebo vecné darčeky“ bol pomerne vyrovnaný. 45 % našich respondentov uviedlo, že by ich pod stromčekom viac potešila obálka s bankovkami, 55 % sa zase priklonilo k vecným darom. Menej vyrovnané to už ale bolo pri otázke, čo radšej dávajú. Peniazmi chce svojich najbližších obdarovať len 25 % respondentov, čo znamená, že 75 % radšej niečo kúpi. Takmer polovica (41 %) uviedla, že peniaze považuje za neosobný darček.
A čo v prípade, že darujú či dostanú niečo neželané? Vrátiť naspäť do obchodu by to podľa nášho prieskumu mohlo len 41 % respondentov, keďže len toľko si preventívne necháva blok. Veľkým prekvapením bolo, že nechcené darčeky nevyhadzuje takmer nikto (3 %). 35 % Slovákov ich radšej posunie ďalej a nadpolovičná väčšina, teda 62 %, si ich aj napriek tomu nechá.
Nevyužité najviac ostávajú sentimentálne darčeky a kozmetika, ktorú si človek asi radšej kúpi podľa vlastného gusta. Najmenej sa „rýchleho procesu“ môže obávať oblečenie (vyhadzuje ho len 14 % Slovákov) a elektronika (9 %).
Ako sa vyhnúť finančnému stresu počas Vianoc?
Len si to predstavte - blikajúce svetielka, vôňa škorice a medovníkov, darčeky pod stromčekom... a ten menší šok, keď sa po vianočnom nakupovaní pozriete na bankový účet. Nezáleží na tom, či ste študentka alebo matka rodiny - finančná záťaž Vianoc je téma, o ktorej sa hovorí málo, no jej tlak zažívame všetci. Každý rok sa necháme uniesť atmosférou sviatkov, reklamami a snahou potešiť svojich blízkych. A často to robíme aj na úkor vlastného rozpočtu.
Nepochopte ma zle. Obdarovanie ľudí, na ktorých nám záleží, je pocit nevyčísliteľnej hodnoty. Vidieť radosť v očiach ľudí, ktorých máme radi, je jednoducho súčasťou Vianoc a darčeky k nim neodmysliteľne patria tiež. No ak k tomuto nevinnému zámeru pridáme obavu o peniaze, sviatky radosti sa pre mnohých menia na obdobie stresu, splátok a výčitiek. Kým kedysi stačil symbolický darček a spoločné chvíle, dnes nás obklopuje tlak komercie, porovnávania a „dokonalých Vianoc“, ktoré vidíme v podaní influencerov na sociálnych sieťach.
Podľa prieskumu PayPal si až 71 % ľudí poctivo stanoví vianočný rozpočet, no 74 % z nich ho nakoniec aj tak prekročí. Vedci z Univerzity v Skövde dokonca hovoria, že za naším sviatočným utrácaním často stojí finančná úzkosť.
Finanční odborníci sa zhodujú, že tajomstvom „finančne nezrútených“ Vianoc je kombinácia plánovania a hovorenia slovka „nie.“ Skúste svojim blízkym namiesto veľkých darčekov dopriať malé zážitky: spoločné pečenie, prechádzku po vianočnom meste, filmový maratón v pyžame. Alebo im venujte darček, ktorý vyrobíte ručne - hoci aj nedokonalý. Psychológovia tvrdia, že zážitky nám prinášajú dlhšie trvajúce šťastie než materiálne veci.
Muži riskujú, ženy plánujú. Zamýšľate sa nad tým koľko eur míňate mesačne na bývanie či potraviny? Zdražovanie pokračuje a priemerná mzda na Slovensku rastie len pomaly. Aj vďaka tomu stále patríme medzi krajiny, kde ľudia dávajú najviac peňazí na energie, potraviny či dopravu a menej nám zostáva napríklad na kultúru či výlety. 7 % našich výdavkov zase minieme aj na náš voľný čas. K vyšším výdavkom u niektorých prispeli aj drahšie hypotéky, nájom, okrem toho zdraželi aj ceny v hoteloch, ale aj rôzne služby ako návšteva kozmetiky či kaderníctva.
Podľa odborníkov by si mali ľudia odkladať rezervu aj v ťažkých časoch. Najlepšie vraj je mať rezervu vo výške trojmesačného platu.
Analytici odhadli, že zhoršenie príjmov sa dotklo do 10 % domácností, 9 z 10 domácností si však príjem zachovalo, alebo si ho zvýšilo. Svoju rolu v tomto trende mohli zohrať aj výraznejšie obavy z poklesu príjmov, ktoré sa však nakoniec nepotvrdili.
„Zadlžovať sa kvôli Vianociam nie je dobrý nápad. Aj darčeky sa dajú nakupovať tak, aby nikto nemusel žiadať banku či splátkovú spoločnosť o pôžičku. Kto sa však bez úveru nezaobíde, mal by si dať pozor na jeho cenu.
Najlacnejším z drahých vianočných úverov je spotrebný úver. RPMN pri ňom často presahuje 20 či 30 %. Podobne drahou možnosťou je úver z kreditnej karty a prečerpanie účtu.
Pri spontánnych nákupoch, keď sa prechádzate po obchode a čakáte, čo vám padne do oka, zvyčajne miniete najviac peňazí. Preto je najlepšie pohľadať darčeky na internete a kupovať ich v priebehu celého roka. Častou chybou Slovákov je, že nemajú rodinný rozpočet a nevedia, koľko a na čo míňajú.
Ak si túto sumu požičiate, musíte sa niekoľko mesiacov uskromňovať. Spotrebné úvery majú RPMN od 4 do 12 % v závislosti od banky, ponuky a bonity klienta. Nie je podstatné, aké úroky vidíte v reklame, treba si dôkladne preveriť podmienky. Spotrebný úver sa dá splácať jeden až osem rokov. Čím kratšiu splatnosť si vyberiete, tým menej vianočné darčeky preplatíte.
| Výdavky | Percento opýtaných | Charakteristika |
|---|---|---|
| Viac ako 400 eur | 18,8 % | Muži s VŠ vzdelaním, Trnavský a Nitriansky kraj |
| 100 až 200 eur | 19,7 % | Ženy s nižším vzdelaním, Trenčiansky a Prešovský kraj |
| Žiadne darčeky | 7,4 % | Starší ľudia s nižším vzdelaním, Bratislavský a Košický kraj |
Medzi rozumné darčeky patria spoločenské hry, ktoré rozvíjajú finančnú gramotnosť, keďže správne zaobchádzanie s peniazmi potrebuje do života úplne každý. Ešte lepším variantom sú kurzy, v ktorých sa o finančné vzdelávanie stará skúsený lektor. Pretože ten dokáže okrem teórie odovzdať ľuďom aj skúsenosti z praxe, ktoré sú najcennejšie.
Mnohí obyvatelia Slovenska objednávajú vianočné darčeky pre svojich blízkych online. Pozor by si však mali dávať na podvodné e-shopy či na problémy s výmenou tovaru po Vianociach. Spotrebitelia by si mali dávať pozor na príliš nízku lákavú cenu, ktorá môže byť podozrivá. Taktiež by si mali overiť recenzie daného e-shopu. Ak žiadne nemá, môže ísť o podvod. Pokiaľ ide o vrátenie tovaru, podľa zákona má na to zákazník dva týždne. Niektoré e-shopy možnosť vrátenia tovaru v období Vianoc predlžujú na mesiac alebo napríklad do konca januára. Nie je to však samozrejmosť a nerobia to všetci obchodníci. Pri vianočných nákupoch taktiež netreba zabúdať aj na bezpečnosť platieb, ktorá by mala byť prvoradá. Vo všeobecnosti je pri platbách najbezpečnejší systém 3D-Secure, vďaka ktorému zákazník poskytne údaje o platobnej karte iba banke, nie priamo obchodníkovi.
Kým v roku 2015 si na Vianoce plánovalo požičať peniaze až 10 % Slovákov, v roku 2019 to bola už len polovica. Minulý rok sa však trend znovu zvrtol. Výdavky Slovákov na Vianoce jednoznačne rastú. Kým v roku 2015 sme podľa prieskumu agentúry Focus plánovali minúť priemerne 127 eur na celé vianočné sviatky vrátane darčekov, v roku 2019 to už bolo 400 eur, z čoho polovica smerovala na darčeky.